Ako sme si prestali žehliť a na kurze prežitia to nikto neriešil

Behind the Closer – newsletter o redakcii.

Behind the CloserBehind the Closer (Zdroj: Hejty)

Nedeľa poobede, na Markíze ide Poklad na Striebornom jazere, sága o Winnetouovi a Old Shatterhandovi, ktorá pocitovo trvá osem hodín, vyberiete žehličku a idete na to. Tú týždňovú nálož z koša na žehlenie treba spracovať.

Cha. Cha. Cha.

S láskou v srdci spomíname na časy minulé, keď sa tento stereotyp pravidelne opakoval. My to však už nerobíme a zistili sme, že mladí už všeobecne nežehlia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Začalo sa to nenápadne "aha" momentom, keď som videl na tiktoku video, kde sa jedna baba poďakovala celej generácii za to, že sme sa zhodli, že nebudeme žehliť a je to v pohode.

SkryťVypnúť reklamu

Uvedomil som si, že tiež sa u nás doma nežehlí vo veľkom. Nestane sa, že vyberieme veľkú kopu a poďme na to, dve tri hodinky žehlenia.

Neznamená to však, že chodíme dokrčení! Ja nemôžem odísť z domu s extrémne dokrkvanou košeľou alebo nohavicami - manželka nepustí, zase odtiaľ potiaľ. Ide potom o tzv. jednorazové žehlenie tesne pred odchodom do práce. Praktizujeme to obaja.

Tento fenomén znížených nárokov na to, čo treba a čo netreba mať vyžehlené, si všimol aj Adam a venovali sa tomu aj v slovenskej skupine na Reddite. Opýtali sme sa protokolistky, čo si o tom myslí a pozreli sa na výskumy.

Súvisiaci článok Mladí ľudia nežehlia, niektorí nepárujú ani ponožky. Život je na to príliš krátky, tvrdí Mary Čítajte 

Trend nežehlenia nám potvrdili aj viacerí mladí Slováci. Ako sa postavili k žehleniu (aspoň obrazne, keď už nie doslovne), si prečítaj v samotnom článku.

V lese žehliť netreba

Predstavoval si si niekedy, ako by sa ti podarilo prežiť v prírode s obmedzenými zdrojmi? Povedzme v prípade zombie apokalypsy, keby si sa musel skrývať na odľahlých miestach, kam ani muchy nelietajú.

SkryťVypnúť reklamu

Vedel by si si urobiť prístrešok? Jedlo? Orientovať sa v priestore? Geroji teraz hovoria, že však samozrejme, my sme starí zálesáci. Bojím sa však, že nikto z nás by asi dlho neprežil.

Ema sa rozhodla, že si takéto drsné podmienky vyskúša na vlastnej koži a prihlásila sa na kurz prežitia. Samozrejme to nebolo nič jednoduché.

Jednou z prvých inštrukcií bolo, že si so sebou nemá priniesť žiadne jedlo, žiadnu proteínovú tyčinku - nič. Ak by aj chcela niečo prepašovať, inštruktor im na kurze prehľadal batohy a všetko jedlo vyhádzal.

Súvisiaci článok Som z mesta a nikdy som nespala vonku. Ako som zvládla 48 hodinový kurz prežitia v prírode? Čítajte 

Okrem skúšky prežitia v lese dostala aj neželaný bonus v podobe extrémnych rojov komárov, ktoré sa nezľakli sieťky, repelentu a veselo štípali všetkých účastníkov kurzu.

Ako sa jej spalo pod širákom, čo mala na raňajky, čo na večeru a čo všetko sa dialo medzitým, tu nebudem písať. Všetko spísala vo svojej reportáži.

SkryťVypnúť reklamu

Cestujme inak

Sám som sa tu veľakrát rozpisoval o tom, ako by sme mali cestovať častejšie. Minule som dal dokopy všetky články s tipmi, ako pri ušetriť lietaní na dovolenku, na čo dávať pozor. Mali sme aj text o tom, ako sa úsporne zbaliť na dovolenku.

Našu produkciu na tieto témy si všimla Anna Nekola, ktorá má podcast Cestujme inak.

Ozvala sa Edovi a vyjadrila veľké znepokojenie nad tým, že takto propagujeme masový a rýchly turizmus. Ponúkla sa, že napíše článok o tom, ako cestovať udržateľnejšie a s prihliadnutím na potreby domácich.

To však nerobíme, a preto dostala ponuku na rozhovor.

Edo sa s ňou porozprával o tom, ako sa dá cestovať udržateľnejšie, či je to vôbec možné. Hovorila o svojej skúsenosti z Japonska, kde sa zúčastnila testovacieho programu, ktorého cieľom bolo ušiť na mieru udržateľný a inovatívny turistický zážitok, ktorý by viac spojil cestovateľa a miestneho.

SkryťVypnúť reklamu
Súvisiaci článok Anna propaguje udržateľné cestovanie: Slovenské parkoviská nerátajú s množstvom turistov Čítajte 

"Ako turista tráviš víkend u domácich a zapoja ťa do svojho bežného života. Zo stromu yuzu sme oberali plody a večer sme sa s nimi kúpali vo vani, rovnako ako to robievajú oni. Pripravovali sme si s nimi aj tradičné jedlá a na konci pobytu sme sa zhovárali, aké pocity a zážitky si ako turisti odnášame," spomínala v rozhovore.

Ak ťa táto téma zaujala a aj ty by si chcel cestovať udržateľnejšie, určite si prečítaj tento text.

A to je na tento týždeň všetko.

Zapni si odber aj na tento newsletter, aby ti nič neušlo. Píšem každý týždeň a vždy to bude zážitok.

Zážitok je to aj na našom instagrame, tak nám daj follow aj tam, prosím.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu