Zánik je pravidlo, prežiť je výnimkou.
Tak znie heslo Výcvikového Centra Prežitia v Zohore, vôbec prvého na Slovensku, kde sa môžeš naučiť praktické zručnosti a techniky záchranárskych, armádnych či policajných zložiek.
Ja mám od vojačky ďaleko. Celý život žijem v meste, mám sedavé zamestnanie za počítačom a nikdy predtým som nespala pod holým nebom.
Na 48-hodinový kurz prežitia som sa prihlásila, aby som si otestovala svoje fyzické a mentálne hranice. Čo by fungovalo lepšie ako prísľub hladu, fyzickej únavy a simulovaných krízových situácií?
K tomu všetkému sa pridali aj externé faktory. Deň pred začiatkom kurzu začala na západnom Slovensku "epidémia" agresívnych tigrích komárov. Aby toho nebolo málo, takmer na celý víkend hlásili druhý stupeň výstrah pred búrkami.
Tu som ešte úplne netušila, čo ma čaká. (zdroj: Ema Stanovská)Vojna zvýšila záujem o kurzy
Na Strelecký areál v Zohore sme prišli za zvuku streľby. Privítal nás inštruktor Michal – bývalý hasič, výsadkár a držiteľ vyznamenania za hrdinský čin, V ostrom nasadení strávil 1800 hodín.
Vnútri strelnice sme mali poslednú šancu ísť civilizovane na toaletu, potom sa začala niekoľkohodinová úvodná teória.
"Niektoré veci vám nebudem vysvetľovať, lebo chcem, aby ste ich do*rbali," hovorí nám Michal autoritatívnym, no ležérnym tónom, čím si okamžite získa našu plnú pozornosť.
Michal robí kurzy prežitia od roku 2016. Najväčší záujem ľudí evidoval krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine vo februári 2022. Keď si ľudia na konflikt zvykli, opadol aj záujem o kurzy.
Inštruktor Michal je bývalý hasič a výsadkár. (zdroj: Ema Stanovská)Na strelnici sme podrobne prebrali výbavu evakuačného batohu, ktorý by mal mať podľa Michala doma každý. Ak by sa niečo stalo, vezmeš batoh a utekáš preč s vedomím, že v ňom máš všetko potrebné.
