Tento rozhovor vznikol trocha netradične. Anna Nekola, ktorá po čas materskej dovolenky tvorí podcast Cestujeme INAK si prečítala naše články odporúčajúce lacné letenky po Európe či tipy na optimalizáciu batožiny a zháčila sa.
Misia tejto absolventky sociálnej a kultúrnej ekológie je presne opačná. Spolu s O.Z. Footour organizuje teambuildingy s pozitívnym ekologickým dosahom a pre turistické agentúry nastavuje stratégie ako zmeniť turistický priemysel na udržateľný.
Ľudí chce inšpirovať k pomalšiemu, šetrnejšiemu a hlbšiemu prežívaniu cestovania. Ako sa to však dá dosiahnuť vo svete, ktorý valcuje masový turizmus, lacné letenky a sociálne siete?
Anna sa na rozhovor vyzbrojila poznámkami s tvrdými dátami. Nádejná moderátorka je trocha nervózna, netradične sa ocitá v opačnom garde.
"Počas štúdia som nadobudla veľa vedomostí a chcela som ich posunúť ďalej. Povedala som si, že spravím podcast, nech si vyskúšam hovoriť k ľuďom a dostala aj spätnú väzbu," hovorí o svojich začiatkoch.
Natália Pažická: Pocit bezmocnosti ľudí paralyzuje. Nad politickou kariérou neuvažujem Čítajte Kde si bola naposledy na dovolenke?
Keďže mám malého syna, tak asi v nemocnici. (smiech)
Mala na tvoj obrat k udržateľnému cestovaniu vplyv forma trávenia rodinných dovoleniek z detstva?
Moja rodina patrila k strednej triede a tak sme nechodievali na all-inclusive dovolenky. Bola som zvyknutá na apartmány a cestovanie autobusom, dokonca až do Grécka.
Čo zohralo väčšiu rolu, úvahy o vlastnej skúsenosti alebo akademické štúdium?
Bolo to asi pol na pol. Vždy ma bavili spoločenské témy prepojené s prírodou. Nevedela som ich uchopiť do obdobia, kým som nezačala študovať udržateľný rozvoj v Prahe.
Našla som sa v tom, no chýbala mi špecializácia. Keď som vtedy s budúcim manželom odišla na vyše pol roka do Japonska ako turistka som si začala všímať príklady dobrej turistickej praxe a uvedomila si, že turizmus je bohatá téma.
(zdroj: Marko Erd)Aké prípady dobrej praxe si si všimla v Japonsku?
Tokio je najľudnatejšie mesto na svete, no v žiadnom múzeu som sa necítila ako sardinka v konzerve. Limitovali, koľko ľudí môže do najnavštevovanejších múzeí vstúpiť v istú hodinu. Počet návštevníkov bol pritom nižší ako maximálna kapacita.
Chodili sme aj na miesta, kde veľa zahraničných turistov nezavíta. Na Shikoku sme boli ako dobrovoľníci súčasťou testovacej verzie pilotného programu cestovného ruchu na vidieku. Bol postavený na tom, že ako turista tráviš víkend u miestnych a zapoja ťa do svojho bežného života.
Zo stromu yuzu sme oberali plody a večer sme sa s nimi kúpali vo vani, rovnako ako to robievajú miestni. Pripravovali sme si s nimi aj tradičné jedlá a na konci pobytu sme sa zhovárali, aké pocity a zážitky si ako turisti odnášame. Na základe spätnej väzby potom nastavovali formu zážitkov, aby neboli príjemné len turistom, ale aj im.
Skôr ako negatívne precitnutie ťa teda motivovali pozitívne príklady.
Áno. Tie však vyniknú len v kontexte masového turizmu, ktorý spôsobuje sociálne, ekonomické aj ekologické problémy. Zaujalo ma, že aj turizmus sa dá robiť inak.
Na ekológiu mnoho ľudí na dovolenke nemyslí. Aké sú hlavné negatívne dosahy mainstreamového turizmu, ktoré si môže všimnúť každý z nás?
Hlavným problémom, z ktorého plynú všetky ostatné, je fakt, že dnes cestuje enormné množstvo ľudí, ktorých bude len pribúdať. Už dnes tvoria vyše desať percent globálneho HDP príjmy z turizmu.
Ľudia sú navyše pri výbere destinácií ľahko ovplyvniteľní. Na Islande napríklad spopularizoval Justin Bieber jeden kaňon, ktorý si vzápätí ľudia natáčali na sociálne siete. Bolo ich však toľko, že zničili okolitú flóru a kaňon museli úplne uzavrieť.
V sedemdesiatych rokoch sme museli aj na Slovensku totálne uzatvoriť Belianske Tatry, kde sme pred turistami uprednostnili ochranu prírody. Stretlo sa tam však viac problémov naraz.
Obrovským problémom sú sociálne a ekonomické vplyvy na miestnych v turistických lokalitách. V Prahe či v Barcelone je v centre obrovské množstvo investičných bytov, ktoré nie sú na predaj. Vlastníkom sa viac oplatí krátkodobo ich prenajímať turistom a miestni sú vytláčaní do okrajových štvrtí.
Krátkodobý prenájom nehnuteľností, aký poznáme z platformy airbnb, pritom pôvodne vznikol ako forma privyrobenia si miestnych a súčasne spôsob autentického prežívania mesta.
Áno, airbnb skutočne vznikol ako skvelý nápad. Dnes ním okrem miestnych navyše trpia aj historické hotely a penzióny. Aj na airbnb si však môžeme vybrať príbytok od miestneho hostiteľa, ktorý len neskupuje ubytovacie kapacity. Počet jeho nehnuteľností sa dá ľahko overiť na stránke
Vidíme trend z Prahy či z Barcelony v nejakých lokalitách aj na Slovensku?
Nie takýto vypuklý. Napríklad vo Vlkolínci však majú miestni trocha iný problém. Obťažuje ich, keď sa im počas letných mesiacov turisti motajú po dvoroch a predzáhradkách.
Na Slovensku máme v mnohých lokalitách problémy s parkovaním, keďže parkoviská nie sú často uspôsobené na veľké množstvo motorizovaných turistov. Keď neexistuje záchytné parkovisko, ľudia nemajú problém zaparkovať miestnym priamo pod oknami.
Spoločná príprava jedál v japonskej oblasť Nishi-Awa. (zdroj: archív respondentky)Turizmus vo vlastnej krajine je pritom prioritou aj súčasnej vlády. Ako ho robiť lepšie?
Kľúčové je, aby šiel profit do správnych rúk. Podľa výskumov predstavuje v niektorých rozvojových krajinách ekonomický únik až dve tretiny financií prúdiacich z turizmu do zahraničia, napríklad nadnárodným majiteľom hotelov a reštaurácií.
Skvelým spôsobom, ako môžu profitovať miestni, sú regulácie či poplatky. Fungujú však len za predpokladu, že sa miestnym politikom podarí odolať silnému lobingu investorov.
Ktorá lokalita má turizmus regulovaný v prospech udržateľnosti?
V Alpách funguje sieť 25 dediniek prezývaných "Perly Álp", ktoré si schválili koncept turizmu bez áut. Vymysleli spôsob, ako sa dá región objavovať inak.
Keď turista príde vlakom alebo zaparkuje po príchode auto na záchytnom parkovisku, dostane zadarmo kartu na prepravu po okolí. Okrem vlaku tam funguje kyvadlová doprava, zdieľané taxíky a požičovne elektrických bicyklov.
Týmto krokom sa im navyše o dvadsať percent podarilo zvýšiť podiel príchodov diaľkovými vlakmi, keďže práve doprava z domu do destinácie znečisťuje najviac.
Mnohé destinácie obmedzujú počet vstupov za hodinu. Grécka Akropola obmedzila už minulý rok počet návštevníkov na celkom 20-tisíc a návštevníci si musia vopred rezervovať časový úsek.
Podobne to je od roku 2019 na Machu Picchu v Peru. Regulácie na celkové zníženie počtu hostí v destinácii zaviedlo tento rok aj Bali, ktoré si účtuje turistickú daň desať dolárov. V himalájskom Bhutáne je „daň udržateľného rozvoja“ dokonca sto dolárov denne a uvažujú o jej zvýšení.
V japonskom Kjote dokonca niektoré ulice túto jar úplne zatvorili a za porušenie zákazu vstupu hrozí turistom pokuta.
S reguláciou donedávna otáľali aj Benátkach.
Áno, no dnes tam už musí každý jednodňový turista za vstup zaplatiť päť eur. Talianske mesto je najvypuklejší prípad masového turizmu, keďže na 250-tisíc obyvateľov pripadá až 13 milióna turistov ročne.
Pôvodný život z tohto mesta takmer zmizol. Miestnym sa neoplatí prevádzkovať železiarstvo či servis. Takmer jednostranná orientácia na turizmus sa však ukázala ako problematická počas pandémie.
(zdroj: Marko Erd)Príklad z Álp znie lákavo, ak by sme však Slovákov vyzvali, nech sa spoľahnú na naše železnice, vysmiali by nás. Cestovanie vlakom je u nás prinajlepšom kostrbaté.
Úplne tomu rozumiem. Mnohým výzvam môžeme čeliť sami, iné, ako napríklad túto, však musí nevyhnutne vyriešiť systém. Môžeme politikov tlačiť k riešeniam, no nepomôže, keď sa budeme bičovať za to, že ich sami nedokážeme vyriešiť.
Sama by som si s dvoma malými deťmi netrúfala cestovať nočným vlakom do Humenného. Skúšala som to naposledy ako tehotná s trojročným dieťaťom a bol to nezabudnuteľný zážitok. Podobné zážitkové cestovanie je super pre študentov, no mladým rodinám by som to už neodporúčala.
Na východnom Slovensku máme obrovský problém s nedobudovanou infraštruktúrou a bez auta sa tu turista nepohne. V lete pôjdeme s rodinou na úžasné a udržateľné podujatie "Objavte Poloniny", no musíme ísť autom. Kompromisom je v takýchto prípadoch využitie autovlaku, keď auto používame len v lokalite okolo cieľovej destinácie.
Slovák sa živí fotením v extrémnych podmienkach: Raz som v mraze skoro prišiel o tri prsty Čítajte Nie je udržateľné cestovanie v konečnom dôsledku nielen drahšie, ale aj náročnejšie na plánovanie? Musíš si študovať špecifiká verejnej dopravy a vyhľadať vhodné ubytovanie, reštauráciu či stánok so suvenírmi...
Prípravu by sme nemali brať ako bremeno. Naopak, ak sa dobre pripravíme a o mieste kam ideme, si čo to naštudujeme, keď už sme na mieste, viac si to užijeme.
Nemali by sme sa pritom snažiť úplne sa obmedzovať. To, že sa snažíme podporiť miestnych a nepoškodzovať životné prostredie, neznamená, že nemôžeme ísť lietadlom a budeme cestovať štyri dni vlakmi.
Nie je však práve hromadné cestovanie lietadlom jeden z najväčších problémov?
Za lietanie lietadlom sa musíme prestať bičovať. Je to príklad vypuklého systémového problému. Letenky ktoré si dnes kupujeme za desať eur totiž zďaleka nereflektujú skutočné náklady.
Aerolinky v dnešnom systéme neplatia clo ani dane za palivo a sú oslobodené aj od daní z leteniek. Ak by platili náklady Slovensko by ročne zarobilo 30 miliónov a EÚ 34,2 miliardy eur. Tieto prostriedky by sa nám hodili napríklad na klimaticky prospešné investície.
Keby boli letenky drahšie, ľudia by menej lietali.
Prekvapuje ma, že lietanie považuješ za systémový, a nie osobný problém.
Lietanie začína byť problémom, keď ho používame na víkendové či štvordňové výlety. Cestovanie je skvelé a rozširuje obzory. Platí to však len v prípade, keď sa skutočne začneme pozerať.
Keď priletíme na otočku do turistických metropol, kde si len odškrtáme "must see" zoznam, nemáme na rozšírenie obzorov priestor.
Na takejto dovolenke si navyše ani neoddýchneme. Množstvo ľudí okolo nám na neurologickej rovine prirodzene spôsobuje stres a vraciame sa unavenejší, ako keď sme odchádzali.
Keď neskôr zavesíme na sociálne siete pekný obsah, láka nás to cestovať opäť a ideálne rýchlym spôsobom.
Nie je tajomstvom, že Slovensko nemá vlastné more. Vycestovať k nemu raz za čas do zahraničia vnímame pritom mnohí takmer ako potrebu. Ako jej napĺňanie môžeme zosúladiť s princípmi udržateľnosti?
V prvom rade sa musíme spýtať samých seba, prečo chodíme k moru. Stáva sa totiž, že bývame v hoteli s bazénom a more je skutočne vedľajšie. Ak cestujeme len za slnkom a oddychom, nemusíme chodiť do Chorvátska na preplnenú pláž.
Pri rozhodovaní nás ovplyvňuje mnoho faktorov a sami občas nevieme, čo skutočne chceme. Často dáme na názor susedov či kamarátov, ktorí však majú vlastné priority. Je však pravda, že ak skutočne autenticky túžime po pobyte pri mori, ničím si to nevynahradíme.
Vo Vysokých Tatrách sa mimo sezóny dajú nájsť prázdne chodníky. (zdroj: archív respondentky)Prežívanie dovolenky je dnes takmer neodlúčiteľné od mobilného telefónu, s ktorým si vyberáme najlepšiu pláž, bistro či prenájom auta. Dá sa dnes vôbec cestovať tak, aby sme neustále nepozerali do mobilu?
Mobily a sociálne siete by sme rozhodne mali používať menej a netýka sa to len dovoleniek. Nie je však nevyhnutné ich celkom odložiť. Mnohým robí nefalšovanú radosť vyhľadávať si miesta na internete podľa recenzií. Pre iných je naopak príjemnejšie stratiť sa v uličkách a spoľahnúť sa na intuíciu.
S túžbou po autenticite pritom počítajú podnikatelia, ktorí chcú zarobiť a ponúkajú povrchné zážitky prezlečené za autentické...
Samozrejme, že sa to deje. Funguje to na podobnom princípe ako greenwashing. Každá populárna lokalita má svoje turistické pasce. Gen Z je na autenticitu ešte citlivejšia a vyhľadáva špecifické zážitky, hoc ich dostáva vo forme štylizovaného skanzenu či vystúpení.
Stáva sa autenticita nedostatkovým tovarom?
Áno. Turisti po nej túžili vždy a pred sociálnymi sieťami sa riadili bedekrami. Dnes musíme urobiť krok späť a z epicentra záujmu odstrániť turistu a nahradiť ho miestnymi a ich záujmami. Práve oni a ich život je predsa to, čo turistov láka.
Skvelým spôsobom ako okúsiť autenticitu sú miestni sprievodcovia, ktorí sú často netradiční. V Prahe ťa môžu napríklad sprevádzať ľudia bez domova. V mnohých mestách fungujú aj sprievodcovia po jeho socialistickej minulosti. Nemali by sme sa báť vykročiť z vyšliapaných chodníčkov len zo strachu, že niečo zmeškáme.
Milan Bez Mapy: Influenceri majú miesto v prezidentskej kampani, ale treba vyjsť z vlastnej bubliny Čítajte Na Slovensku je najviac vidieť cestovateľský obsah blogerov a influencerov so státisícmi followerov, ktorí však málokedy cestujú udržateľne. Nechcela by si ich vo svojom podcaste konfrontovať?
Zamýšľam sa nad tým. Zatiaľ som to neurobila, lebo by som od takého hosťa zrejme nedostala hodnoty, ktoré chcem odovzdávať ľuďom.
Je prirodzené, že väčšina z nás chodí po najpopulárnejších miestach a počas dovoleniek nechce nič zmeškať. Ja však chcem naopak šíriť posolstvo, že takéto cestovanie nie je prospešné.
Necítiš sa však bezmocne, keď si porovnáš výtlak svojho podcastu a ich publikácií na sociálnych sieťach?
Z tohto hľadiska by bolo ich pozvanie prospešné. Ich obsah je často vtipnejší a interaktívnejší ako ten môj a viem si teda predstaviť skôr spoluprácu formou videí. Prečo by aj oni nemohli byť ambasádormi udržateľných foriem cestovania?
Nepotrpíš si teda na dokonalosť pri cestovaní?
Rozhodne nie. Ak to má ísť na úkor nášho vlastného a rodinného pohodlia a financií, nemusíme hľadať vždy tú najudržateľnejšiu alternatívu. Dôležitý je balans.
Mladí ľudia, ktorí šíria osvetu sa často stretávajú s reakciou, prečo ľuďom "kecajú do života". Vegánov posielajú napríklad spásať trávu. Stretávaš sa s niečím podobným? Slovo dovolenka mnohí chápeme ako odvodeninu slov "dovoliť si" a nechceme robiť kompromisy.
Stretávam sa skôr s tým, že ľudia nechápu koncept udržateľnosti. Majú hmlistú predstavu, hoci sami mnoho princípov uplatňujú, keď napríklad cestujú mimo sezóny či vo vlastnom regióne.
Princípy sa najlepšie vysvetľujú na konkrétnych príkladoch. Mnohé sú založené na maličkostiach. Mnoho ľudí prirodzene nakupuje olivový olej a syr od miestnych farmárov, či pred matrioškou uprednostnia suveníry od remeselníkov a ani nevedia, že je to súčasť udržateľného turizmu.
