Môžem čestne sľúbiť, že v najbližších týždňoch prinesieme rozhovor so Slovákom alebo Slovenkou, ktorí žijú v zahraničí, no plánujú sa vrátiť a posunúť našu krajinu k lepšiemu.
Musel som začať takto a aspoň jemne stlmiť povzdychy typu: "Och, zase rozhovor s niekým zo zahraničia, kto odišiel a našiel šťastie v zahraničí."
Rozprávali sme sa s Emmou, ktorá študovala najprv v Škótsku, a potom sa presťahovala do holandského Groningenu, kde chce po skončení štúdia zostať. Ako hovorí, vždy ju to lákalo odísť do zahraničia.
Na instagrame (ako inak) ju našiel Adam Novosad. Všimol si, že pod videami, v ktorých pripravuje jedlá, je hrozne veľa hejterských komentárov. Ľudia sa sťažovali, že si dovolila na bryndzové halušky použiť niečo iné ako bryndzu.
Je to tak, nás rodnej hrude verných Slovákov, ktorí máme halušky minimálne trikrát do týždňa a zapíjame ich žinčicou, dokáže veľmi rozrušiť, ak nám chce niekto pokaziť národné jedlo. Bisťu!

Rovnako nás dokáže nahnevať, ak niekto povie, že Slovensko mu nechýba a cíti, že sa nemá kam vrátiť. Svedčí o tom aj množstvo komentárov pod rozhovorom s Emmou.
Toľko znova objaveného patriotizmu, teraz vážne.
Emma je šikovné, rozhľadené dievča a je škoda, že Slovensko je v takom stave, že o ňom musí takto uvažovať.

Ona síce hovorí, že možno je problém v nej, no udalosti posledných mesiacov môžu svedčať o opaku. Dostávame sa do stavu, že mladí ľudia čoraz viac premýšľajú nad odchodom a my nerobíme nič preto, aby sme to zvrátili.
Prečítaj si teda rozhovor s ňou, pozri si čo obnáša študentský život v zahraničí, ako uvažovala, a prečo hovorí, čo hovorí. Myslím, že je potom čas na sebareflexiu.
Cha! Ale niekto sem k nám príde
K pozitívnym príbehom vieme zaradiť aj ten šéfkuchára Kenjiho Uedu. V Bratislave vedie japonskú reštauráciu Rokkiu.
A prečo práve japonskú? No Kenji je totiž Japonec! ( Captain Obvious now flies away). Išla sa s ním porozprávať Ema a sama hovorila, že to bol jeden nezabudnuteľný zážitok.
Kenji a jeho manželka Yoko (iná Yoko) totiž nieže nevedia po slovensky, no neovládajú ani angličtinu. Ema sa preto vyzbrojila trpezlivosťou, google prekladačom a išla na vec.

Teraz určite premýšľaš nad tým, že no dobre, ale spýtala sa ho, či vie pripraviť jedovatú japonskú rybu fugu, na ktorú potrebuje kuchár špeciálnu licenciu?
No samozrejme, že sa ho spýtala. A prezradím ti, že áno túto licenciu síce má, no na Slovensku ti ju nepripraví, pretože sa to robí len z čerstvej ryby a to tu nezoženie.
Musíš si prečítať tento text, kde sa dozvieš aj kopu iných zaujímavých vecí o Kenjim. Napríklad to, ako sa vôbec dostal k vareniu, ako prečo vlastne prišiel na Slovensko.

A keď nebudeš mať dosť a budeš chcieť ešte malé sústo z tohto contentu, choď na náš instagram, daj nám follow a pozri si reelsko this or that, na konci ktorého zistíš, čo je Kenjiho top najobľúbenejšie jedlo.
Sushi to nie je.
Omietkový démon zjavuje sa mne
Vedel si, že moderný spevák Tomáš Hafner študoval vo Viedni? No ani ja nie, kto by to bol povedal. Musím sa priznať, že som bol pred rozhovorom s ním plný predsudkov, no ako sa opäť ukázalo, zbytočne.
Bude tomu už pár rokov, čo sme si fičali na Raji Surférov, a potom neskôr na Omietkovom démonovi. Ak to nepoznáš, mal by si to urýchlene napraviť.
S Hafnerom sa stretol Edo, netrvalo dlho a našli nasprejovaného omietkového démona pri neďalekom stavenisku. Fotky teda jednoznačne museli vzniknúť tam a vzápätí sa pustili do rozhovoru.
Je to jeden z tých uvoľnených, dlhších rozhovorov, ktoré však zhltneš na jedenkrát, pretože sa to proste dobre číta.

Dotkli sa všetkého podstatného. Zaznela aj otázka, že čo ten Tomáš vlastne teraz robí, keďže má stále toľko voľného času. Venovali sa aj jeho surfovaniu a snoubordingu, pričom sa dotkli aj politiky.

Na záver s ľútosťou v hlase pospomínali aj nebohú Martinu Chovancovú, ktorá sa preslávila pod prezývkou Martinka z Turca.
A to je na tento týždeň všetko.
Zapni si odber aj na tento newsletter, aby ti nič neušlo. Píšem každý týždeň a vždy to bude zážitok.
Zážitok je to aj na našom instagrame, tak nám daj follow aj tam, prosím.