Jej videá a skeče zo života v Holandsku majú na instagrame státisíce pozretí, najpopulárnejší príspevok si pozrelo viac ako päť miliónov používateľov.
Mladá Slovenka Emma Urbanová pritom s tvorbu na instagrame začala náhodne, keď si v Holandsku upiekla zemiaky a v supermarkete nenašla kyslú smotanu.
Slovenka chodí roky pracovať do Nórska: Za leto tu viete našetriť tisíce, no nie je to pre každého Čítajte Odvtedy jej profil Slovak in the Netherlands o živote v Holandsku nazbieral takmer 10-tisíc sledovateľov. Pod jej príspevkami ľudia zo Slovenska diskutujú o spoločenskej situácii, politike, ale najmä o varení, ktoré Emma miluje.
S ľuďmi si vymieňa svoje recepty a pocity z varenia, a tak sa občas pod jej videami strhne debata o tom, aká je najvhodnejšia náhrada bryndze v zahraničí. Ako v rozhovore konštatuje Emma, sama nečakala, aká vášnivá diskusia o tom môže byť.
Na Slovensko však v poslednom čase trochu zanevrela, domov sa vrátiť nechystá.
V Holandsku žiješ už viac ako rok, ale predtým si študovala v Škótsku. Ako si sa tam dostala?
Keď som zmaturovala, nemala som túžbu študovať v slovenčine. Vždy som vedela, že chcem využiť angličtinu, tak som sa obzerala po anglicky hovoriacich krajinách.
V tom čase padla voľba na Škótsko, ktoré po brexite ponúkalo študentom z Európskej únie štúdium zadarmo. Vláda mi preplatila celé školné, v Anglicku takáto možnosť nebola, tam by som si musela školné platiť sama.
Dostať sa na univerzitu do Škótska bolo pre mňa celkom jednoduché, vybrala som si odbor komparatívna literatúra a anglická literatúra.
Prečo si sa nakoniec presťahovala zo Škótska do Holandska?
Chcela som ostať v Škótsku, neplánovala som odísť, ale šla som navštíviť kamarátku do Groningenu v Holandsku. Pamätám si, že keď som vystúpila z lietadla, moje prvé myšlienky boli, aké je to tam nádherné.
Keď som videla univerzitný kampus, školu a kamarátov, mala som pocit, že som si Škótsko vybrala zle.
V Škótsku mi nevyhovovalo podnebie ani strava, to pre mňa boli dôležité faktory. Ale presťahovala som sa až rok po prvej návšteve Groningenu, pričom už počas nej som stretla svojho súčasného priateľa Holanďana. To všetko nakoniec zavážilo.
V Groningene študuje viacero mojich kamarátov z Martina, odkiaľ pochádzam, takže som okolo seba mala okamžite komunitu ľudí. A jedlo je tu neustále čerstvé.
Dnes dokončujem diplomovku, študujem posledný rok a čoskoro budem ukončovať magisterské štúdium.
Bolo náročné osamostatniť sa tesne po maturite?
Na začiatku to bolo extrémne náročné. Bola som hrdinka, myslela som si, že Slovensko nepotrebujem, ale po odsťahovaní do Škótska prišla fáza patriotizmu.
Prvý rok som si občas kreslila slovenské vlajky, každému som hrdo rozprávala, že pochádzam zo Slovenska a chýbal mi domov. Postupom času, keď som už v Škótsku zapustila korene, som sa prehupla do fázy znevažovania Slovenska.
Hovorila som si, že Slovensko pre mňa už nič neznamená, nič mi neponúka, na nič dokopy nemôžem byť hrdá a všetko sa tam mení k horšiemu. Teraz sa dostávam do rovnováhy, keď môžem byť na Slovensko hrdá, ale zároveň si uvedomujem, že ho nutne k životu nepotrebujem.
Ako to vnímalo tvoje okolie?
Kamaráti sa čudovali, prečo mi Slovensko tak chýba. Nerozumeli, prečo som zrazu na Slovensko taká hrdá, veď študujem v zahraničí a mám všetko, po čom so túžila.
Časť mojich kamarátov potom odišla študovať do zahraničia, aj do Holandska, a pochopili, že nikdy nemôžeš vyhrať. Chýba ti Slovensko, ale cítiš nerovnováhu medzi krajinami a domov sa nechceš vrátiť, pretože ti je v cudzine dobre.
V akej fáze si dnes v kontexte toho, čo sa deje v slovenskej spoločnosti?
Toto bude kontroverzná odpoveď. Mám pocit, že som už od Slovenska úplne nezávislá a nepotrebujem ho. Vraciam sa tam už len kvôli rodine a zopár maličkostiam, inak mi na tom až tak nezáleží.
Mne už zo Slovenska nechýba nič. V Holandsku som šťastná, mám tu skvelé podmienky na život. Podľa toho, čo sa momentálne deje na Slovensku, to cítim tak, že sa ani nemám kam vrátiť. Vôbec to nie je niečo, čo chcem.
Ako intenzívne sleduješ, čo sa v uplynulých mesiacoch deje na Slovensku v politike aj spoločnosti?
Aktívne sledujem médiá, aj médiá na instagrame. Sledujem, čo sa deje, ale nevyjadrujem sa k tomu na svojom instagrame, lebo chcem byť apolitická.
Ale raz som pod príspevok profilu This is Slovakia napísala komentár, že „Pellegrini is not my president“. Niekto mi tam odpísal, že nemám právo sa vyjadrovať, že môj prezident je Mark Rutte v Holandsku.
On je inak v prvom rade premiér, nie prezident, ale ten človek pokračoval. Že neplatím dane na Slovensku, tak sa nemám právo vyjadrovať.
A máš pocit, že by si sa mala vyjadrovať k dianiu na Slovensku?
Podľa mňa mám právo sa vyjadriť k tomu, čo sa deje na Slovensku. Mám slovenské občianstvo, ktorého sa nechystám zrieknuť, takže prečo by som nemala? Keď mám príležitosť, vždy sa snažím zúčastniť aj na voľbách.
Nepáči sa mi, čo sa na Slovensku deje. Nepáči sa mi, že postupne mizne sloboda tlače a médií, mám pocit, že sa Slovensko pomaly mení na autokratický štát. V Holandsku pritom nie je všetko dokonalé, ale demokracia tu funguje.
Jedno svoje virálne video začínaš slovami, že Slovensko je krajina, ktorá ti nevie poskytnúť život, aký by si si predstavovala. Čo by sa muselo zmeniť, aby si začala rozmýšľať nad návratom?
Pre mňa nie je problém Slovensko, ten problém je vo mne. Potrebujem to neznámo, takže sa mi nechce vracať na Slovensko, kde už všetko poznám.
Možno by mohlo byť skvelé žiť v Bratislave a mať dobrú prácu, ale zvykla som si na zahraničie. Mám rada to prostredie v Holandsku, cítim sa produktívne.
Ak by mi nevyšiel život v Holandsku, možno by som sa zbalila a odišla žiť do Portugalska. Slovensko podľa mňa nemusí byť zlá krajina na život, len mňa na tom už nič neláka. Keď prídem na Slovensko, mám nepríjemný pocit. Mám čierne videnie budúcnosti tejto krajiny.
Samozrejme, do sveta sa oveľa rýchlejšie dostávajú zlé a negatívne informácie o tom, čo sa doma deje, takže to môže môj pohľad trochu skresľovať. Možno preto tak aktívne nevidím ľudí, ktorí sa snažia meniť spoločnosť k lepšiemu. Ale dojem mi kazia aj ľudia, ktorí sú nevrlí, zachmúrení a neochotní všade, kam sa pohnem, keď prídem domov z Holandska.
Hovorila si, že strava bola dôležitým faktorom, ktorý pri sťahovaní do Holandska zavážil. Prečo?
Mám celiakiu, takže so stravovaním to mám občas komplikované. Na Slovensku to s celiakiou je paradoxne jednoduchšie, pretože máme na reštauračných menu zo zákona vypísané alergény. To v Holandsku nenájdeš.
Na druhej strane, v Škótsku bola oveľa horšia kvalita potravín, hlavne čerstvého ovocia a zeleniny. V Holandsku je veľmi jednoduché stravovať sa zdravo.
V Škótsku funguje kultúra obeda vo forme sendvičov s red bullom, tu síce obedujú sendviče, ale nie v kombinácii s energetickými nápojmi. Radšej si dajú mlieko alebo smoothie.
Inak tu človek nájde všetko čerstvé. Potraviny často pochádzajú z lokálnych fariem, okrem toho milujem nakupovať na farmárskych trhoch, to ma robí šťastnou. Teší ma, aké jedlá potom dokážem z týchto surovín pripravovať a rada sa s tým delím s ľuďmi na internete.
Začal aj príbeh tvojho profilu na instagrame s 10-tisíc sledovateľmi tak, že si sa chcela so svojou záľubou podeliť?
Od začiatku som zdieľala veľa informácií, fotiek a videí na svojom osobnom účte. Zdieľala som momenty zo svojho života, ale nikdy nie v takejto veľkej miere.
Raz som si v Holandsku urobila na večeru pečené zemiaky a chcela som si ich poliať kyslou smotanou. V potravinách však mali len crème fraîche, čo vôbec nie je kyslá smotana. Frustrovalo ma to.
Povedala som si, že takéto situácie možno v Holandsku a zahraničí zažíva veľa ľudí zo Slovenska, tak som si vytvorila účet. Chcela som im ukázať, aké ingrediencie na slovenské pokrmy si vedia kúpiť a možno o nich ani nevedia.
Najskôr som pridávala fotky svojich receptov, rýchlo sa z toho stali videá a potom som do toho pridala aj skeče o živote v Holandsku v porovnaní so životom na Slovensku.
Zaujalo ma, ako pod tvojimi videami o Slovensku diskutujú desiatky Slovákov a Sloveniek, ktorí dokážu v komentároch nadávať a osočovať sa navzájom len preto, že sa im napríklad nepáči tvoja náhrada bryndze. Čo na to hovoríš?
Občas mám v komentároch veľa hejtu. Vypozorovala som, že Slováci žijúci v zahraničí zvyknú byť veľmi milí, ale Slováci žijúci doma na Slovensku sú ku mne často hnusní.
Čím to asi bude?
Myslím si, že ľudia, ktorí vyskúšali život v zahraničí, pochopili, že Slovensko nie je stred galaxie. Majú trochu rozhľad. A tí, čo zostali na Slovensku, si na mňa možno prenášajú svoje komplexy. S tým som mala dosť problém, frustrovalo ma to.
Snažím sa s ľuďmi v komentároch konštruktívne rozprávať, pokiaľ sa to dá. Ak však vidím vulgarizmus, okamžite človeka blokujem.
Stále nechápem, ako niekoho dokáže tak veľmi nahnevať, že som natočila video, v ktorom nahrádzam bryndzu ingredienciami dostupnými v holandskom supermarkete. Nerozumiem, ako mi niekto môže vynadať za to, že si chcem v Holandsku urobiť bryndzové halušky, tak hľadám spôsoby, ako sa k tomu priblížiť.
V jednom z tvojich virálnych videí vysvetľuješ, že s priateľom si doma varíte 90 percent času, lebo ťa to jednoducho baví. Máš pocit, že sa s tým dnes ľudia vedia stotožniť?
Snažím sa ľuďom ukázať, že varenie nemusí byť iba otrava. Ale pravdou je, že nepoznám takmer nikoho spomedzi mojich kamarátov, kto by si takto varil.
Nedivím sa však, že to ľudia majú inak a varenie ich nebaví, aj ja som taká bola pred pár rokmi.
Pracovala som v reštaurácii, dostávala som tam jedlo a doma som mala iba chlieb. Ale keďže mám celiakiu, nemôžem sa spoliehať na to, že si niečo niekde rýchlo kúpim po ceste. V Holandsku pre celiatikov nemajú toľko možností.
Preto si radšej navarím sama doma, v domácnosti fungujeme s mojím holandským priateľom a vyhovuje nám to. Myslím si, že viacerým ľuďom som už svojimi videami ukázala, ako si rýchlo a chutne navariť bez veľkej námahy.
Aké sú v Holandsku ceny potravín v porovnaní so Slovenskom?
Toto presne chcem ukázať v novom videu, ktoré mám v hlave. Neviem teraz presne odpovedať na otázku, ale plán je ukázať ceny základných potravín – od kuracieho mäsa cez mlieko, múku či vajíčka – a presne to prepočítať na kilogram alebo na kus.
Neviem ceny z hlavy, ale mám pocit, že už v nich nie je taký rozdiel ako kedysi. Niektoré ceny sú už porovnateľné, aj keď platy na Slovensku sa ani zďaleka porovnávať nemôžu.
Emma v Holandsku žije so svojím priateľom. (zdroj: archív respondentky Emmy)A ako je to s nákladmi na život a bývanie?
V Holandsku aktuálne máme bytovú krízu, takže je veľmi ťažké nájsť si bývanie. Za jednu izbu často zaplatíš 800 až 1000 eur. Keď k tomu prirátaš školné a stravu, pre niektorých ľudí to môže byť takmer nezvládnuteľné.
Ja momentálne dokážem vyžiť z možno 1200 eur na mesiac, ale veľmi mi pomáha, že bývame spolu s priateľom a veľa si varíme. V reštauráciách už dnes za večeru pre dvoch ľahko necháš 60 eur, obedy tu nemajú také ako u nás.
Ak prídeš do reštaurácie s tým, že chceš polievku, tak za to zaplatíš 10 alebo 15 eur. Za obed necháš 30 eur, ak si chceš vyskladať denné menu ako na Slovensku. Inak sendvič stojí okolo 7 až 8 eur, záleží od toho, aký konkrétny si vyberieš.
V Holandsku však nie som veľmi spokojná s reštauráciami, Holanďania podľa mňa nevedia jedlo dobre ochutiť. Nie, že by som bola namyslená, ale veľakrát sa mi stáva, že prídem do reštaurácie a mám pocit, že si to viem lepšie uvariť sama.
Tento pocit v tebe vyvoláva najmä holandská kuchyňa?
Oni akoby ani nemali vlastnú kuchyňu. Typické jedlo je klobása a zemiaková kaša. Holanďania skôr vykrádajú napríklad indonézsku alebo ázijskú kuchyňu, dosť čerpajú z regiónov, kde mali kedysi svoje kolónie. Ale potom tie jedlá spravia na holandský spôsob a vôbec nie sú také dobré, ako by mali byť.
Musím napríklad uznať, že doma v Martine máme vietnamskú reštauráciu, kde mi chutí oveľa viac ako v akejkoľvek ázijskej reštaurácii v Holandsku.
Má pre teba život v Holandsku aj iné tienisté stránky?
Holandsko má veľmi vysoké dane, platí sa tu za všetko a štát o tebe zistí všetko. Je tu výborne digitálne poprepájaný systém, vďaka čomu o tebe úrady vedia každú maličkosť.
Ani zďaleka to nie je tak, ako na Slovensku, kde musíš chodiť s papiermi po úradoch. Takýto prepracovaný systém však má svoje nevýhody. Občas mám pocit, že v Holandsku môžeš dostať pokutu aj za to, že vôbec dýchaš.
