Významná harvardská štúdia o rozvoji dospelých ukazuje, že blízke vzťahy sú najdôležitejším faktorom v osobnom wellbeingu. Nezáleží však na počte vzťahov, ale na ich kvalite (akokoľvek klišé to znie).
Ľudia s kvalitnými vzťahmi žijú dlhšie, sú zdravší, sú spokojnejší so životom... Veda jednoducho dokazuje, že na vzťahoch záleží.
Ale čo robiť, keď sa ocitneš v novom meste, novej práci alebo jednoducho ti len školské vzťahy po maturite či štátniciach vyhasnú?
Prinášame ti prvý z pripravovanej série článkov Život po dvadsiatke, kde nájdeš rady od rovesníkov, ako aj expertov, vďaka ktorým si môžeš usporiadať život po dvadsiatke. Budeme sa venovať vzťahom, bývaniu a iným praktickým otázkam.
Nové priateľstvo chce čas
V detstve vznikajú vzťahy spontánnejšie než v dospelosti, vysvetľuje pre Closer Marek Madro, psychológ a riaditeľ internetovej poradne pre mladých IPčko. Aj preto radí byť trpezlivý a nezľaknúť sa, ak to pôjde inak, kostrbatejšie alebo pomalšie.
Prečo na priateľstvách záleží
Osamelosť nie je len pocit, ale môže ohroziť aj tvoje zdravie a život.
Vedecké štúdie zistili, že osamelosť je rovnako silným prediktorom zlého zdravia ako fajčenie, vysoký krvný tlak alebo obezita.
Osamelosť má za následok skorší mentálny aj fyzický úpadok, stresom vyvolaný vysoký krvný tlak, zhoršený spánok, zníženú imunitnú funkciu a chronický zápal. Dokonca aj zotavenie po operácii srdca môže byť ohrozené osamelosťou.
Zdroje: Harvard, The Conversation, ÚVZSR
„Získavanie priateľov je proces a môže trvať rôzne dlho, preto je užitočné vedieť, že to naozaj nemusí fungovať tak rýchlo a spontánne ako v detstve.“
Základom trvajúceho a zdravého priateľstva sú podľa jeho slov podobné hodnoty a očakávania od priateľského vzťahu.
Pomôže ti mať otvorenú myseľ a hovoriť na pozvania „áno“. Madro radí stretávať priateľov tvojich priateľov, iniciovať konverzácie, v ktorých budeš počúvať a aj zdieľať niečo o sebe, a tiež prejaviť záujem o ľudí, ktorých ešte len spoznávaš a nevieš, či z toho priateľstvo bude.
Prinášame ti pár rád zo života našich čitateliek, ktoré nám prezradili, ako v novom meste či práci nachádzali priateľstvá.
Skús to s kolegami a kolegyňami
Na rozdiel od školských kamarátstiev, ktoré viac stáli na blízkosti než na spoločných záujmoch, si môžeš v dospelosti viac vyberať, myslí si 32-ročná Kristína.
Ľuďom, ktorí sú v novom meste alebo v novej práci, preto radí vybrať si niekoho z pracovného kolektívu.

Tiež sa presťahovala do Bratislavy, najskôr za školou, potom tam ostala pre prácu, a musela si teda hľadať priateľstvá.
Z vlastnej skúsenosti hovorí, že sa zatiaľ vo všetkých prácach s tou svojou partiou našli vďaka teambuildingom, firemným večierkom či jednoducho tomu, že spolu pracovali a zistili, že majú podobné záľuby či humor.
„Asi by som poradila ísť do toho a nebáť sa dať v práci do reči s ľuďmi, ktorí sa ti zdajú sympatickí. Výhodou je, že keď ti nesadnú, nikto ťa nebude nútiť tráviť s nimi voľný čas ako v detstve,“ hovorí.
Daj ľuďom vedieť, že hľadáš spoločnosť
Rachel Bertsche napísala knihu o svojom hľadaní novej najlepšej kamošky po tom, čo sa vo veku 20 rokov presťahovala z New Yorku do Chicaga. Jedno z jej odporúčaní podľa Washington Post znie, že treba ľuďom povedať, že si hľadáme nové priateľstvá.
Môžu ti totiž pomôcť a predstaviť ťa ľuďom, s ktorými si možno budeš rozumieť.
Využiť na hľadanie priateľov môžeš aj sociálne siete, dopĺňa psychológ Madro. Medzi možnosťami je neinvazívne „sliding into DMs“ na instagrame, ako aj využitie skupín a fór pre rôzne koníčky a záujmy.
Inšpirovať sa môžeš aj príbehom Emy Müllerovej, ktorá založila skupinu pre ženy v Paríži, pretože sa tam spočiatku cítila osamelá. Vďaka tejto iniciatíve našla kamarátky a tiež pomohla ďalším ženám nájsť svoje partie. Prečítaj si viac o tom, ako fungujú jej „komunity bohýň“ v našom rozhovore.

Začni tancovať
Alebo sa pusti do nejakej inej skupinovej aktivity.
Tak znie rada 34-ročnej Veroniky, ktorá sa do Bratislavy presťahovala pred deviatimi rokmi a v novom meste si našla kompletne novú partiu kamarátok.
Dodnes si spomína, ako prvýkrát uvidela „na Župku“ tyče a hneď na druhý deň sa prihlásila na lekcie pole dance. Práve tam si podľa jej slov našla najlepšiu partiu.

„Keď som sa rozchádzala s frajerom, tak práve tieto dievčatá a cvičenie ma držalo nad vodou. Jedna išla so mnou liečiť zlomené srdce na dovolenku do Talianska, s ďalšou som potom išla bývať do podnájmu. V tanečnej som si našla asi najlepšiu partiu.“
Veronika sa opisuje ako introvertka a vraví, že pre ňu nie je ľahké začať sa s niekým kamarátiť, ale pomáha blízkosť: hoci priamo počas tanca jej dych na rozhovory neostáva, postupne sa s dievčatami dala do reči v šatni, počas pauzy alebo po hodine na zastávke.
„A z toho, že s niekým debatuješ v rámci cvičenia, zrazu vzíde to, že si píšete na instagrame, plánujete večere vonku, posedenia na balkóne, dovolenky a podobne,“ opisuje.
Hľadaj pravidelné komunitné podujatia
Ak sa na pole dance necítiš, nezúfaj. Možnosťou sú aj lokálne bežecké kluby, o ktorých sme hovorili v tomto článku.
Vybrať si môžeš aj čokoľvek nešportové: vyskúšaj rôzne kurzy v tvojom meste alebo sa zapoj do dobrovoľníckych akcií.
Vyskúšať môžeš aj rôzne nezáväzné komunitné podujatia v miestnych knižniciach či múzeách. Napríklad bratislavská mestská knižnica pravidelne organizuje knižný klub, konverzačné večery v angličtine či čítačky a Slovenská národná galéria má zas pravidelne tvorivé workshopy na rôznu tému.

Nemáš umeleckú dušu? Nič to, v mnohých mestách nechýbajú pravidelné podujatia a zvyčajne ich nájdeš spísané na webe mesta či samosprávneho kraja. Kníhkupectvá, komunitné centrá a ďalšie miesta zas často organizujú diskusie a prednášky, priateľstvá nájdeš aj na live nahrávaní tvojho obľúbeného podcastu či na športovom podujatí, stačí si vybrať.
Tridsaťdvaročná Slávka žije celý život v Bratislave a od detstva sa venuje tancu. Mimo tanečných skupín sa jej zdá, že sa priateľstvá v dospelosti tvoria veľmi ťažko. Dôvodom je, že mnohí mladí dospelí sú podľa jej slov vorkoholici, a teda ledva majú voľný čas, v ktorom by sa mohli stretávať.
„Práve preto si myslím, že koníčky sú dobrá cesta. Pri koníčku robíš to, čo ťa baví a je tam predpoklad, že ľudia, ktorí to robia s tebou, to majú radi tiež. Takže máte aspoň niečo spoločné, od čoho sa môžete odraziť,“ povedala nám.

Netrápi to len teba
Najčastejšou témou na linkách pomoci a v krízových službách IPčka je pocit samoty, prezrádza riaditeľ poradne Marek Madro. „Mladí ľudia hovoria o tom, že sú osamelí aj napriek tomu, že sú obklopení ľuďmi. Cítia sa osamelo, neviditeľne, nevypočutí a pod obrovským tlakom.“
Dodáva, že rovnako dôležité ako budovať zdravé vzťahy je vedieť rozlíšiť tie nezdravé. „Zdravý vzťah obom stranám niečo prináša, máme pocit autentického pripojenia, že v nich môžeme byť otvorený a úprimný bez pocitu hodnotenia a súdenia,“ vysvetľuje.
Naopak, tie nezdravé ťa budú ťahať dole, nebudeš sa v ňom cítiť dobre a to má dosh aj na duševnú pohodu. Prečítaj si viac o príbehoch mladých Sloveniek, ktoré sa ocitli v nezdravých vzťahoch, a zisti, ako sa z nich dostali.
Kde hľadať pomoc pri pocitoch osamelosti (24/7)
- poradňa pre mladých IPčko: 0800 500 333, www.ipcko.sk,
linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566,
linka detskej istoty: 116 111.