"Kto chce zachrániť planétu?" pýta sa moderátor prvého dňa konferencií na vedeckom festivale Starmus David Eicher. V košeli s krátkym rukávom s pestrofarebnými motívmi vesmíru si vypočuje skromný potlesk a tlmený jasot.
Hromadné a o poznanie hlučnejšie *Yes!" a "Áno!" sa z úst návštevníkov konferencie ozve až pri odchode z TIPOS arény. Na obrazovkách priľahlých barov práve stihli, ako strelil Miloš Kelemen víťazný gól Slovenska proti USA na MS v hokeji.
Nadšenie má veľa podôb.
Za chrbtami hlúčikov fanúšikov vedy aj hokeja súčasne sa v príjemný májový podvečer zatiaľ ticho vzdúvajú nafukovacie makety zemegule a mesiaca. Nie sú tu ako učebná pomôcka pre Lukáša Machalu. Spolu so zaparkovaným reklamným automobilom KIA dotvárajú kulisu siedmeho ročníka medzinárodného festivalu, ktorý sem priniesla firma ESET.
Aj ku dnu sa dá rútiť štýlovo
Počas slávnostného nedeľného otvorenia festivalu prilákali Jean-Michel Jarre a Brian May na koncert pri petržalskom výstavisku desiatky tisíc ľudí. Atraktívnosť koncertu nepochybne znásobil aj bezplatný vstup.
Za vstupenky na konferenciu si už museli záujemcovia zaplatiť nemalé sumy. Tí, čo chcú vidieť všetky prednášky a gala podujatia, investujú 250 eur. Bez ceremoniálnych a hudobných vystúpení stoja štyri dni prednášok 129 eur.

Davy, aké prilákal úvodný koncert, by o deň neskôr v útrobách športovej haly očakával len málokto. Účasť je tak v prvý deň prednášok a panelových diskusií skromná, no nie hanebná. Odhadujeme zhruba tisícku návštevníkov.
Za nádhernú scénu na vedeckom podujatí by sa nehanbili ani organizátori Eurovízie či americkí scientológovia. Ploche medzi obrandovanými mantinelmi kraľuje honosná LED obrazovka veľká ako byt, v ktorom by sa netiesnil ani novozvolený slovenský prezident so psom.
Dekoráciu vesmírneho koncertu popri Moste SNP pripomínajú stovky tancujúcich a blikajúcich svetiel nad hlavami návštevníkov.
Keď tesne pred začiatkom sa na priestranné pódium po schodoch vyštverá drobná silueta, publikum v nej ihneď dešifruje 90-ročnú Jane Goodallovú a spustí spontánny potlesk.
Hlavná hviezda vedeckej časti festivalu nadšencov upokojí ostýchavým mávnutím ruky, na pultík si odloží fľašu minerálky a zmizne v zákulisí. Keď sa o chvíľu vráti v bundičke Patagonia, potlesk sa zopakuje.
Keď vedkyňa dokončí reč uvedenú napodobeninou šimpanzieho pozdravu a venovanú desiatkam spôsobov, ktorými si ľudstvo pod sebou píli konár, výzvou na nádej a činorodosť, dočká sa tretieho potlesku.
Tentoraz v stoji.
Popularizátor vedy David Eicher v úvodných momentoch ešte predstaví poradný výbor Starmusu, kde okrem Maya, Jarra, Goodallovej či Petra Gabriela nechýba ani evolučný biológ Richard Dawkins či vynálezca iPodu Tony Fadell.
Ide o skutočne pozoruhodnú zmes vedcov a hudobníkov. Prítomní sa pozdravia publiku a návštevník sediaci za bujne kučeravým Brianom Mayom sa pravdepodobne poteší, keď gitarista Queen z prvého čestného radu čoskoro opustí sálu.
Neskôr sa do nej vráti, zanietene počúva a fotí si prezentácie grafov a ilustračných snímok.
All stars v klimatickej vede
Sedem prednášok a dve panelové diskusie spojili na zimnom štadióne crème de la crème svetovej vedy. Nevidíme zabávačov ani zmätených greenfluencerov, ktorí za sponzorské peniaze poúčajú, čo máme robiť.
Špičkoví vedci prišli na Starmus zo svojich katedier a laboratórií, aby varovali o nezvratných dôkazoch klimatických zmien a ich tisícorakých dosahoch. Pri podávaní fundovaných záverov výskumov a predikcií pritom musia brať ohľady na znalostné limity laického publika.
Vymenovať tituly a vedecké pôsobiská všetkých rečníkov by bolo na celý článok. Zhrnúť ich prednášky zas na celú knihu.
Myseľ návštevníkov festivalu prvého dňa festivalu dostala najesť do sýtosti. Z prvej ruky sa dozvedeli o nádhernom a z 90 percent neobjavenom "vesmíre" na oceánskom dne, energetickom mixe budúcnosti, drevenom mrakodrape či absurdnosti terraformovania Marsu.
Vedu na rozdiel od hokeja musíte vedieť predať. Udržať pozornosť publika sa akademikom darí vďaka prezentáciám, vtipom aj metaforám. Každá z prednášok je fascinujúca obsahom a formou minimálne pútavá.

A hoci sa počúvanie suchého humoru z úst laureátov Nobelovej nepošťastí každý deň, pre udržanie pozornosti je predsa len polhodinová prestávka viac ako vítaná.
Počas nej sa diváci ponevierajú útrobami štadióna a môžu si aj nakúpiť. Stánok s merchandisom ponúka tričká za pätnásť a pamätnú knihu za tridsať eur. Čapované pivo v stánkoch s občerstvením stojí päť eur, "pivársky praclík" štyri a "kapučíno" štyri päťdesiat.
Svetová veda, svetové ceny.
Tuzemský návštevník festivalu sa môže sťažovať na ceny vstupného či položiek v bufete. Rozhorčenie v ňom však musia vyvolať predovšetkým fakty, ktoré z pohľadu svojich špecializácií prízvukujú unisono všetci rečníci.
Klimatická kríza je tu. Spôsobilo ju ľudstvo a jej efekty sú nezvrátiteľné a záleží len na ich rozsahu. Ak sa nám nepodarí drasticky eliminovať emisie, rútime sa v ústrety katastrofám, oproti ktorým bude pivo za päť eur len príjemnou spomienkou.
O čom by sa zhováral Tomáš Taraba s Jane Goodallovou?
Hoci bola dramaturgickým mottom prednáškového dňa nádej, prezentované údaje jej ponúkali len málo. V čase turbulentných klimatických zmien sa stala nedostatkovým tovarom.
Strata biodiverzity, stámilióny klimatických utečencov, rekordné topenie ľadovcov, masívny nárast hladín oceánov, kaskáda živelných katastrof, ničenie oceánskych biotopov ťažbou ropy a rybolovom či bezvýchodiskovosť vojenských konfliktov sú procesy, o ktorých musíme počúvať neustále.
Nie je to príjemné, ale nevyhnutné.
V krajine, ktorej vládnu klimatickí analfabeti, zbrojári a pytliaci, nás musí tešiť už aj to, že sem vôbec špičkoví vedci prídu. Ich misia v Bratislave pripomína hádzanie hrachu na stenu či perál sviniam.
Najlepší odkaz politikom odznel v záverečnej diskusii dňa od ukrajinskej klimatologičky Svitlany Krakovskej: "Je absurdné, že politici spochybňujú klimatické zmeny. O fyzikálnych zákonoch sa nevyjednáva."