V dnešnej dobe sú sociálne siete preplnené pseudovedeckými profilmi, ktoré často dezinterpretujú štúdie a strašia ľudí rôznymi zložkami v opaľovacích produktoch. Neraz zároveň propagujú svoje vlastné receptúry na doma namiešané produkty, ktoré vraj nahradia kozmetiku z drogérie.
Robia to aj popredné influencerky ako napríklad Nara Smith či Avery Cyrus, alebo české a slovenské profily zamerané na prírodnú kozmetiku alebo na rôzne témy spojené s udržateľnosťou.
Loading
@dermangelo
Receptúry zahŕňajú prírodné oleje a využitie oxidu zinočnatého v snahe vytvoriť "čistú a netoxickú" kozmetiku. Motiváciou býva práve presvedčenie, že prírodné zložky sú lepšie, hoci ako viacerí chemici a chemičky vysvetlili v podcaste Rutina, prírodné zložky nesú špecifické riziká a syntetické zas majú neraz svoje výhody.
Pri ochrane pred slnkom nestačí, že niečo dobre vonia, alebo že vieme vysloviť názov ingrediencie. Musí to fungovať aj v laboratóriu, ktoré žiadna z influenceriek doma nemá.
V článku vysvetľujeme, ako funguje SPF, prečo domáce recepty zlyhávajú a čo všetko musí spĺňať kozmetický produkt, aby ťa skutočne chránil pred spálením, starnutím pleti a rakovinou kože.
Základ, ktorý musí spĺňať SPF produkt, tie domáce nespĺňajú
Dobrý opaľovací krém ťa musí chrániť pred oboma typmi UV žiarenia. UVB, ktoré preniká do prvej vrstvy kože a spôsobuje začervenanie, spálenie alebo aj opálenie, vysvetlila pre Closer dermatologička MUDr. Zuzana Bukovinská.
Spôsobuje aj mutácie, ktoré sú zodpovedné za vznik rakoviny kože.
UVA žiarenie sa dostáva hlbšie do kože, kde urýchľuje degradáciu kolagénu a spôsobuje ďalšie zmeny zodpovedné za predčasné starnutie. Poškodzuje DNA, čiže tiež môže viesť k vzniku rakoviny kože.
Jeho intenzita je v priebehu roka viacmenej rovnaká, navyše prenikne aj cez sklo či oblaky, varuje lekárka.
SPF uvedené na obale výrobku uvádza ochranu pred UVB žiarením a čiastočne pred UVA, píše kozmetická chemička a formulátorka Katarína Balabánová v knihe Tajomstvo vašej pleti.
Domáce recepty často hľadajú skratku a použijú napríklad také percento zinku, aké je uvedené na kozmetike s SPF 30. Ale na ochranu pred UVA už nemyslia.
"Pokožku je dôležité chrániť aj pred UVA žiarením – preto na obaloch výrobkov hľadajte nápis širokospektrálny alebo UVA v krúžku. Niektorí výrobcovia uvádzajú na obale nápis PA so znamienkami +," dodáva.
Toto je charakteristické najmä pri kozmetike z ázijských krajín.
Okrem samotných čísel je dôležité, aby ti SPF-ko sadlo priamo na tvoju kožu. Aby sa dobre rozotieralo, dobre nosilo, nesmrdelo ti, neštípalo ťa v očiach alebo nestálo tak veľa peňazí, že si ho budeš šetriť.
Iba tak ho totiž budeš používať denne a v dostatočnom množstve, a zároveň chrániť svoju kožu. Ako totiž vysvetľuje chemička Balabánová v podcaste Rutina, deklarovanú výšku ochranného faktora dosiahneme, ak aplikujeme zhruba dva miligramy produktu na centimeter štvorcový kože.
To je v prepočte okolo 1,25 miligramu na priemernú tvár, ešte raz toľko na krk a dekolt. Takže klasickú 50-mililitrovú fľaštičku produktu s SPF 50 by sme mali minúť za menej ako mesiac, ak chceme naozaj mať na tvári SPF 50.
V prípade podomáckej výroby sú hodnoty SPF iba domnelé. Nevychádzajú z laboratórnych testov a môžu ťa falošne upokojiť a navodiť dojem, že sa chrániš dostatočne. Nie je to však tak, určite nie, ak sa spoliehaš iba na prírodné oleje.

Malinový olej či doma vymiešaná zinková masť ťa neochránia
Štúdia zo Slovenskej technickej univerzity z roku 2021 skúmala hodnotu SPF štrnástich prírodných rastlinných olejov pomocou laboratórnych aj praktických testov na pokožke. Výsledky ukázali, že väčšina olejov má veľmi nízku ochranu – často len SPF 1 až 3, čo je pre ochranu pred slnečným žiarením nedostatočné.
Bežne propagované tvrdenia, že napríklad malinový alebo mrkvový olej dosahujú SPF 30 a viac, sa v štúdii nepotvrdili. Výnimkou bol tamanu olej, ktorý dosiahol hodnotu SPF 11 v laboratórnych podmienkach, no ani ten nie je vhodný ako jediná ochrana.
Autorky dôrazne upozorňujú, že rastlinné oleje by sa nemali používať ako náhrada za certifikované opaľovacie prípravky.
Ani pri vysokom množstve oxidu zinočnatého, ktorý je najčastejšie využívaný anorganický slnečný filter, nie je zaručená ani UVB ochrana, nieto ešte UVA. Dôvodom, prečo toľkým ľuďom tento ľudovo nazývaný "minerálny" filter nevyhovuje, je, že je pomerne ťažký. Je to biely prášok, teda zvykne zanechávať aj biele šmuhy.
Kozmetické firmy to vedia obísť buď špeciálnym spracovaním zinku, alebo vytvorením hybridnej receptúry, kde UV ochranu okrem zinku zabezpečujú aj rôzne organické (ľudovo "chemické) filtre.
To však domáce recepty neodporúčajú, tie sú často silnými odporcami čohokoľvek, čo sa podobá na chemický vzorec.

Len oxid zinočnatý musí byť v kréme rozptýlený rovnomerne, inak sa na niektorých miestach na koži usadí viac a na niektorých vôbec. Tie ostávajú bez ochrany, varuje kozmetická chemička Michelle Wong vo svojej knihe Beauty of Science.
Vedecká štúdia, v ktorej skúšali pätnásť domácich receptov na SPF produkty však dokázala, že doma sa jednoducho kvalitný opaľovací krém vyrobiť nedá. Z týchto pätnástich receptov sa zistilo, že tri nedosiahli žiadne SPF a zvyšných 12 malo ochranný faktor nižší ako šesť.
V kontexte, veľké onkologické a dermatologické spoločnosti odporúčajú každému nosiť minimálne SPF 30 denne, a opätovne si aplikovať produkt po niekoľkých hodinách na slnku.
V krajine, kde podľa odborníkov až štyrom z piatich prípadov rakoviny kože možno predísť správnou ochranou pokožky pred slnkom, sú takéto domáce recepty skôr škodlivé než nápomocné.
Rakovina kože patrí medzi najčastejšie formy onkologických ochorení a jej výskyt, vrátane malígneho melanómu, na Slovensku rastie. Podľa predikcie Svetovej zdravotníckej organizácie pre rok 2022 sa Slovensko v európskom rebríčku nachádza na 24. mieste v počte nových prípadov melanómu kože aj v úmrtnosti na toto ochorenie.
Je kozmetika v únii bezpečná?
Influencerke Nare Smith treba uznať, že vo svojich videách aspoň nezavádza o tom, že by boli SPF produkty toxické. Rok čo rok totiž Európska komisia a tiež rôzne vedecké štúdie či vyjadrenia odborných spoločností dokazujú, že SPF nespôsobuje rakovinu, ale naopak pred ňou chráni. Práve preto by sme sa nemali spoliehať na také, ktoré si vyrobíme sami.
Je to však rétorika mnohých slovenských a českých profilov, ktoré na sociálnych sieťach zdieľajú recepty na podomácky vyrobené opaľovacie krémy. Napokon platí princíp, že dávka robí jed.
"Aj voda môže byť v dostatočne veľkej dávke životu nebezpečná," vysvetlil pre Closer biochemik Fipah Hausleitner.
Ohľadom kozmetiky v Európskej únii vraví, že sú bezpečné všetky, a to najmä vďaka princípu NOAEL.
NOAEL (z anglického no observed adverse effect level) je taká úroveň expozície nejakej látky, pri ktorej ešte nebol pozorovaný žiaden škodlivý účinok. Opisuje to množstvo látky aplikovanej počas jedného dňa.
"Európska regulácia sa od tejto úrovne pri výpočtoch odráža a povoľuje násobne menšie koncentrácie konkrétnych látok, niekedy až stokrát či dvestokrát nižšie, ako je NOAEL. A ráta sa aj s kumulatívnym efektom, teda s tým, že ľudia použijú viaceré kozmetické produkty denne," vysvetľuje chemik.
Kľúčové je dávkovanie, stabilita a kombinácia zložiek. Domáca receptúra na rozdiel od SPF produktov v eshopoch a drogériách neprešla testovaním, takže nedokážeme overiť, či je bezpečná. Navyše, máme dosť dôvodov obávať sa, že nefunguje.
Podomácky vyrobená kozmetika nie ani legálna
Predávať kozmetiku tiež nejde len tak. Na Slovensku je nevyhnutné zabezpečiť bezpečnostnú správu, toxikologickú analýzu, označiť zloženie podľa INCI a uchovávať protokoly o výrobnej šarži a testoch stability.
Dokumentácia musí spĺňať pravidlá aj podľa európskej legislatívy, pričom nie je jedno, kde sa vyrábajú, ako sú označené a predávané. Výroba musí prebiehať v schválených priestoroch s evidenciou surovín, ich pôvodu, dávkovania a správnym hygienickým zázemím.
V prípade porušenia môže úrad verejného zdravotníctva vyrubiť pokutu, prikázať stiahnutie produktu alebo zakázať jeho distribúciu.
Samozrejme, ak miesto kúpy hotového produktu dostaneš iba recept na domácu výrobu, tak sa zložitej byrokracii vyhneš. Niektoré látky si naozaj vieš zohnať aj po vlastnej linke. Za výsledok a prípadné následky však už nikto zodpovednosť neberie.
Kozmetická chemička a zakladateľka slovenskej kozmetickej značky twocosmetics Martina Szabó považuje doma vyrobené opaľovacie krémy za vyslovene nebezpečné. Na výrobe SPF produktov sama pracuje a ešte stále nevytvorila formuláciu, ktorú by chcela uviesť na trh. Vraví, že v domácich podmienkach je to ešte náročnejšie.
"Ľudia si zavaria na niečo, čo im môže ublížiť. Vo väčšine prípadov sú to mamičky, ktoré to dajú svojim deťom, a to je ešte väčšie nebezpečenstvo," dodáva.
Domáca výroba kozmetiky predstavuje vysoké riziko kontaminácie baktériami a plesňami, prípadne môže dôjsť k neočakávanej chemickej reakcii, čo môže spôsobiť kožné infekcie, alergie či zápaly.