Tiktok po politickom tlaku z Bruselu a Paríža zakázal hešteg spojený s obsahom o chudnutí. Najmä mladé a chudé ženy pod heštegom #skinnytok v posledných mesiacoch populárnu videoplatformu zaplavili obsahom, v ktorom propagujú extrémne diéty a správanie, ktoré možno prirovnať k poruchám príjmu potravy.
Ide o staronovú diétnu kultúru plnú fatfóbnych prejavov, v ktorej sa najmä žene nemôže stať nič horšie ako to, že priberie. Po rokoch body positivity obsahu a dokonca nárastu záujmu o silových tréning zo strany žien je #skinnytok krokom späť a pre mileniálov aj nepríjemnou spomienkou na to, aké to bolo vyrastať v 90. a nultých rokoch.
Odborníci a odborníčky varujú, že tento obsah môže ľuďom ublížiť, a to predovšetkým tým najzraniteľnejším: deťom. Spájanie štíhlosti so zdravím či dokonca morálkou môže ublížiť duševne a napokon aj fyzicky.
Keď si hladná, daj si vodu?
Istý čas ľudia pri vyhľadávaní #skinnytok natrafili na hlášku You are more than your weight, teda si viac ako tvoja váha. Aktuálne už vyskočí hlásenie, že v tom nie sme sami, aj s presmerovaním na zdroje o poruchách príjmu potreby v lokálnom jazyku, vrátane slovenčiny. K videám sa cez hešteg nedostaneš.
Podľa Anny Steinerovej, psychologičky a manažérky Linky pomoci Chuť žiť, je však zákaz veľmi dôležitý krok v ochrane mladých.
„Hoci videá nezmiznú, zníži sa ich viditeľnosť – najmä pre nových používateľov, ktorí by sa k obsahu inak dostali ľahko. Zákaz heštegu odteraz sťažuje cielený vstup do komunity propagujúcej správanie zamerané na extrémne diéty, nezdravú kontrolu príjmu potravy a idealizáciu chorobného chudnutia,“ povedala pre Closer.
Túto obrazovku tiktok ukáže aj pri vyhľadávaní výrazov typu thinspiration. (zdroj: screenshot tiktok)Podobné zákazy a hlášky však nijakým spôsobom nemenia algoritmus sociálnej siete, ktorá naďalej agresívne propaguje práve podobný obsah. Tí, ktorí už #skinnytok sledovali, budú podobné videá vidieť aj naďalej, a dokonca ich ukáže aj ľuďom, ktorí oň aktívne záujem neprejavili.
Ženy v našej redakcii sledujú fitnes obsah spojený so športom, ktorému sa venujú: beh, pilates, silové cvičenie. Väčšinu času sú naše feedy s odporúčaným obsahom plné ľudí, ktorí tieto športy robia profesionálne a riadia sa súčasným vedeckým poznaním. Majú rôzne telá a riešia šport a výkon, nie primárne výzor.
A predsa aj na nás vyskočili „skinny“ rady o tom, ako si máme pochúťku po troch zahryznutiach odložiť alebo že škvŕkanie v bruchu znamená, že nám telo tlieska.
„Nepotrebuješ maškrtu alebo odmenu, nie si predsa pes,“ vraví v jednom videu mladá žena. „Skinny is the outfit, štíhlosť je dôkazom, že dávaš samu seba na prvé miesto,“ vraví druhá a počas svojho monológu ukazuje, ako štíhlo vyzerá v obtiahnutom tričku a džínsoch s nízkym pásom.
Pomedzi dôležitosť pitného režimu či každodennej chôdze natrafíš na posmešné komentáre, poznámky o tom, že jedlo skonzumované v súkromí bude vždy vidieť na verejnosti, či vyhlásenia o tom, že schudnúť je jednoduché a ak sa ti nedarí, tak sa iba dostatočne nesnažíš.
Časté sú aj fotografie chudých žien ako inšpirácia k chudnutiu. (zdroj: screenshot tiktok)Klasické „jedz menej, hýb sa viac“ dopĺňajú aj bizarnejšie rady o tom, ako máš jedlo len ovoňať a potom odložiť, ako v skutočnosti nie sú ľudia hladní, ale smädní a ako ak majú chuť na niečo „zlé“, majú si obliecť svoj vysnívaný outfit, do ktorého sa ešte nezmestia. Potom ich vraj tá chuť prejde.
Znie to ako proanorektické blogy, kedysi populárne na platforme Tumblr, len zaobalené do motivačných videí o úspechu, o prvom dojme či o investovaní do seba.
Keď podobné rady šírila „skinny influencerka“ Liv Schmidtová, v roku 2024 od tiktoku dostala ban. Schmidtová si značku postavila na tom, že je štíhla, a mala stovky tisíc sledovateľov, dokonca aj súkromnú skupinu, v ktorej sa mali v chudnutí navzájom podporovať. Tú prevádzkuje dodnes, instagramový účet jej stále funguje.
Raz na instagram motivačne napísala, že na dovolenkách nejedáva ako turisti, pretože jej spomienky sa neviažu na jedlo, ale na to, aké štíhle brucho v plavkách mala.
Veta, ktorá je evidentne problematická, však u mnohých žien rezonuje. Nájdeš aj čerstvé, sotva týždeň staré videá, v ktorých si ženy na tiktoku želajú, aby sa na sociálnu sieť vrátila.
Obľube sa teší aj v americkom konzervatívnom ženskom magazíne Evie , ktorý otvorene podporuje Donalda Trumpa a šíri napríklad rodové stereotypy či toxické informácie o ženskosti. Schmidtová v magazíne dostala veľký profil, pričom publikácia propagovala nezdravý prístup k chudnutiu už predtým.
Buď chudá, hetero, plodná a najlepšie biela. Toxické magazíny velebia Trumpa Čítajte Mnohé ženy nevidia jej obsah ako problematický, skôr vravia, že ako jedna z mála má odvahu povedať pravdu.
„Skinnytok je manipulatívny práve tým, že zasadzuje škodlivé, nezdravé a idealizované názory a vzorce správania do kontextu niečoho zdravého,“ komentuje to Steinerová. Prejavuje sa to miešaním relevantných rád (napríklad dôležitosť dostatočnej hydratácie) s misinformáciami.
Hešteg skinnytok skrýva tlak na výzor za slová ako optimalizácia či wellness, no vo výsledku takmer všetky tipy, nápoje, doplnky výživy či online programy, o ktorých sa tam dopočuješ, propagujú štíhlosť, a to aj na úkor zdravia.
Štíhly pás, trčiace kosti, denné cvičenie a hladovanie spája so zdravím, sebadisciplínou a starostlivosťou o seba.
„Miešanie dobrého so škodlivým vytvára ilúziu dôveryhodnosti, a tým je to celé nebezpečnejšie. A keďže náš mozog si lepšie zapamätá to, čo je emočne silné alebo často opakované, aj nepravdivé či škodlivé myšlienky – napríklad že len veľmi štíhli ľudia sú úspešní alebo hodní obdivu – sa môžu postupne zdať normálne," varuje expertka.
Liv Schmidt prevádzkuje tzv. Skinni Société. (zdroj: Instagram/@livsschmidt)Hešteg je zakázaný, ale trend tým skončiť nemusí
V súčasnosti aj na Slovensku pribúdajú deti vo veku 6 – 11 rokov, ktoré majú poruchy príjmu potravy. Hoci tiktok nie je jedinou príčinou, prečo sa to deje, organizácia Chuť žiť pre Closer potvrdila, že obsah na tejto sieti deti naozaj ovplyvňuje.
„V prieskume z jari 2025, do ktorého sa zapojilo 168 učiteľov a odborníkov v školstve, ktorí pracujú s deťmi od 6 do 12 rokov, až 83 percent zaradilo tiktok medzi platformy, ktoré majú podľa ich skúseností najväčší vplyv na vnímanie tela a správanie detí. Zároveň ho označili za najčastejšie sledovanú sociálnu sieť u ich žiakov,“ povedala nám Steinerová.
Návrat k toxickej diétnej kultúre už minulý rok signalizoval trend heroin chic, ktorý propagoval extrémne vychudnuté telá, či trend ballerina arms, ktorý tréningy zredukoval čisto na výzor bez ohľadu na benefit alebo riziko pre naše zdravie.
Dôraz na štíhlosť sa prejavila v „módnych“ radách, namiesto sebaprijatia znovu z magazínov aj sociálnych sietí zaznieva, že máme schudnúť do plaviek, trénovať, aby sme mali nohy do legín, alebo dokonca nejsť na pilates, ak vážime viac ako 90 kíl.
Na mólach aj na titulných stranách magazínov to vyzerá tak, že éru body positivity sme zabudli a hejtu aj chvále v rovnakej miere čelia všetky celebrity, ktoré schudli pomocou liekov ako ozempic. Bez ohľadu na to, či to priznali, alebo nie. Spoločnosť prechádza kultúrnym posunom smerom ku kultu štíhlosti.
V rámci prevencie podľa psychologičky nestačia len zákazy podobného obsahu, ale potrebujeme deti učiť kritickému mysleniu a realizovať aj rôzne preventívne aktivity.
Sociálna sieť však takéto nuansy a detailné debaty málokedy znesie, do popredia tlačí rýchly, vizuálne pútavý obsah. Delenie jedál, návykov či tiel na dobré a zlé z pohľadu algoritmu funguje najlepšie.
Tiktok môžu oficiálne deti používať od trinástich rokov, ale do šestnástich alebo osemnástich sú niektoré funkcie aj niektorý obsah obmedzené. To však neznamená, že mladšie deti na tiktoku nie sú.
Hovorca spoločnosti Tiktok pre Euractiv potvrdil, že hešteg skinnytok platforma zakázala na celom svete. K zablokovaniu heštegu pristúpila, pretože je „spojený s nezdravým obsahom o chudnutí“, no výhru si pripisuje francúzska vláda, ktorá na tech gigant tlačila v snahe zastaviť šírenie tohto obsahu.
Francúzska ministerka pre digitálne technológie Clara Chappazová v máji cestovala do Dublinu, aby sa stretla s tímom pre dôveru a bezpečnosť spoločnosti Tiktok.
Podľa jej príspevku na Linkedin ju sprevádzal prezident Arcomu Martin Ajdari, ktorý dohliada na implementáciu zákona EÚ o digitálnych službách na vnútroštátnej úrovni, a prezidentka CNIL Marie-Laure Denisová, vedúca francúzskeho úradu pre ochranu údajov.
Jedinou prítomnou zástupkyňou na úrovni EÚ bola francúzska poslankyňa Európskeho parlamentu Stéphanie Yon-Courtinová zo skupiny Renew, z Komisie na návštevu nikto nešiel, dodáva Euractiv.
Európska komisia pritom začala Tiktok vyšetrovať v kontexte zákona o digitálnych službách so zameraním sa na deti už pred vyše rokom, vo februári 2024. Konanie stále prebieha.
Nie je to prvýkrát, čo sociálne siete čelia kritike ľudí z odborných aj politických kruhov pre potenciálne ohrozenie detí a mládeže.
Len pred pár rokmi vysvitlo, že v spoločnosti Meta, pod ktorú spadá facebook a instagram, vedeli, že obsah, ktorý vidia mladí ľudia, ubližuje ich duševnému zdraviu. Napriek tomu pokračovali vo využívaní algoritmov tak, aby bolo pre mladých ľudí ťažké aplikáciu len tak zatvoriť. V Spojených štátov pre tieto obvinenia firma čelila aj žalobe.
Ako rozpoznať dobre mienenú radu od škodlivého obsahu podľa psychologičky Anny Steinerovej
1. Všimnime si, kto je autorom. Je to človek s relevantným vzdelaním v oblasti výživy? Nutričný terapeut?
2. Zdieľa video / príspevok vedecky podložené informácie alebo iba vlastnú skúsenosť? Vlastná skúsenosť je vysoko subjektívna – to, čo funguje jednému, môže uškodiť druhému.
3. Čo je cieľom príspevku? Chce ma edukovať? Alebo je jeho cieľom o niečom ma presvedčiť, niečo mi predať?
4. Ukazuje, sľubuje alebo ponúka mi príspevok niečo, čo znie príliš dobre, aby to bola pravda?
5. Ako sa pri pozeraní obsahu cítim? Mám zo seba zlý pocit? Alebo sa, naopak, cítim podporený?
6. Podporujú moje aktuálne vedomosti a skúsenosti informácie z príspevku alebo to počujem prvýkrát? Ak má na mňa informácia nejaký dosah, radšej si ju overím.
Ak hľadáš pomoc v oblasti porúch príjmu potravy, môžeš napísať na poradna@chutzit.sk alebo zavolať na bezplatnú linku pomoci 0800 221 080.
