Ponad poháre vína a kúsky perníku naťahujeme ruky s knihami. Porovnávame si, kto mal aké vydanie, robíme si fotky a nahlas premýšľame nad tým, že “Znamenitá mrtvola” je naozaj skvelý český preklad názvu Tender is the Flesh.
Bola to prvá kniha, ktorú si náš malý knižný klub prečítal v roku 2023. Knihy o kanibalizme naozaj nie sú niečo, čo si bežne vyberáme, a pre každého to bol krok mimo komfortnej zóny.
"Mne bolo zle, už keď vošiel do toho mäsiarstva," hovorí Kami Šebestová, ktorá je zhodou okolností aj moja kolegyňa v Closeri. Áno, bolo to ľudské mäsiarstvo.
Bez väčších spoilerov ti prezradím len toľko, že tento dystopický román skúma svet, v ktorom je zvieracie mäso nejedlé a s tým ľudským sa môže legálne obchodovať. Hlavná postava sa však ocitne pred morálnou dilemou, keď sa do, prepáč za výraz, jednej "z dobytka", zahľadí.
Knihu sme si demokraticky zvolili hlasovaním v apke, kde som navrhla tri rôzne romány. Tento v tom čase rezonoval na tiktoku, ale keďže som v klube jedna z mála sci-fi fanúšikov, nečakala som, že vyhrá.
Bolo to prvé stretnutie, konalo sa u mňa doma a boli sme štyri. Podobné rozhovory sme o knihách neviedli hádam od výšky, ale prirodzene sa debata premietla do zdieľania názorov, hovorili sme o politickom rozmere aj o etických otázkach, ktoré kniha kladie. Občerstvenie sme ani nedojedli, tak nás strhol rozhovor, a po troch hodinách to bolo jasné: budeme sa stretávať pravidelne.
Posledné stretnutie klubu sa odohralo pred pár dňami, bolo nás dvakrát viac, no vo svojej podstate sa nič nezmenilo. Hovorili sme o knižke, o spoločnosti, a napokon aj o sebe samých.
To však nie je jediné, čo mi pravidelné stretnutia knižného klubu dali.

Aké to je byť v knižnom klube
Keď si pozrieš videá označené heštegom #bookclub na tiktoku, nájdeš zábavnú a krásne kurátorovanú výstavnú skriňu. Drinky a jedlá inšpirované miestnou kultúrou v knihe. Interiérové dekorácie doladené podľa farieb na obálke. Kvízy, prezentácie či malé súťaže s otázkami o postavách či iných detailoch príbehu.
Loading
@books_withamber
Knižné kluby na týchto videách pôsobia atraktívne. Majú nádherný catering, miesto ozdobené podľa témy, a z videí cítiť akúsi nostalgiu po časoch, keď sa ľudia bežne stretávali, aby sa porozprávali o najnovšej knihe či filme. My si ten náš robíme tak trochu podľa seba.
S dekoráciami to veľmi nepreháňame, aj keď okrem vlastných obývačiek sme už využili aj parky, útulné kaviarne či dokonca Knihžnicu, kaviareň, ktorá vyzerá ako knihami nabitá obývačka a bola ideálnym dejiskom pre predvianočné stretnutie.
Práve pred Vianocami sme mali aj prvý kvíz, ktorý sa týkal zbierky troch noviel s názvom Nech sneží. Áno, sme síce tridsiatnici a tridsiatničky, ale aj nám dobre padlo pred sviatkami čítať niečo mladícke a oddychové.
Počas stretnutí síce máme určeného "lídra", diskusie sú voľné. Nezačíname žánrom a literárnymi prostriedkami, ani nemusíme do hĺbky predstaviť spoločenský kontext skôr, ako načneme nejakú otázku.
Každý z nás je iný a teda reč nikdy nestojí: Dominiku vytáčajú otvorené konce a vždy má pripravenú aspoň jednu teóriu, ako to mohlo dopadnúť, ktorú potom rozporujeme. Michal ako jeden z dvoch mužov v klube má knihu skoro vždy prečítanú ako prvú, a tak mu myšlienky doznievajú dlhšie ako mne, ktorá väčšinou končím v deň stretnutia.
Najlepšie náš klub vystihuje, že sme malá čitateľská komunita, ktorá sa snaží popri korporátnych a rodičovských povinnostiach nezabudnúť na lásku k príbehom. A myslím, že to vedie ku krásnemu prehĺbeniu dospeláckych priateľstiev, s ktorými toľkí z nás zápasia.
Zároveň sa však snažíme o to, aby knižný klub nebol len ďalší stresujúci faktor. Na stretnutiach sú vítaní aj ľudia, ktorí knihu nestihli dokončiť. Musia síce rátať so spoilermi, ale nepripravíme ich o pár hodín socializácie po mesiaci, keď nemali čas ani len čítať.
Taký čas si len zhrnieme záver a debatujeme aj o otázkach, na ktoré sa dá už po tretine či polovici knihy porozprávať.
Najviac vášní rozpútali knihy plné nespravodlivosti (postavy v knihách ako Hodiny chémie či Yellowface by asi nezvládli počúvať, ako sme o nich hovorili), najmenej sme sa zhodli na hodnotení knihy Kým vychladne káva a, samozrejme, filmové či seriálové adaptácie si pozrieme tiež a ak stíhame, tak si ich porovnáme.
V skutočnosti tie rozhovory nevyzerajú inak, ako by vyzerali, keby sme len tak spontánne na káve spomenuli, čo sme práve dočítali. Akurát si na ne vedome vytvoríme čas a dohodneme sa, že prečítame tú istú knihu.

Najľahší spôsob, ako organizovať knižný klub pre chronicky online ľudí
Keďže som s nápadom prišla ja, chcela som rovno mať poruke aj potenciálne riešenie. Bolo pre mňa dôležité, aby klub neskončil len ako ďalší group chat alebo facebooková skupina s dennými notifikáciami, pretože tak som strávila štvorročnú dobrovoľnícku činnosť na výške a som z týchto neefektívnych nástrojov vyhorená.
Hľadala som tak spôsob, ako organizovať knižný klub bez toho, aby som viac času trávila na online platforme než pri samotnej knihe. Preto využívame apku Bookclubs, ktorá umožňuje všetko potrebné:
hlasovanie o knihe,
hlasovanie o dátume stretnutia,
informácie o evente (dátum, čas, miesto, kniha, hostiteľ) vždy na jednom mieste,
prehľad prečítaných kníh, priemerného hodnotenia a história stretnutí (archív klubu),
a posielanie správ, ak treba.
Bookclubs funguje aj ako webstránka, nie je potrebné si stiahnuť apku, a notifikácie si vieš zapnúť aj emailové a na konkrétne aktivity (napríklad iba na výber knihy a dátum, nemusíš sledovať diskusie). Automaticky ti môžu prichádzať napríklad aj pripomienky k hlasovaniam či k samotnému stretnutiu, takže sa nestane, že zabudneš.
Má aj prémiovú verziu, nám zatiaľ extra funkcie nechýbajú.
V čase písania článku ponúkajú možnosť organizovať bookclub aj najznámejšie digitálne čitateľské denníky: Goodreads a Storygraph.
O fungovaní ďalších knižných klubov si môžeš prečítať v článku v denníku SME. Nájdeš tam aj vyjadrenie našej členky Moniky.

Spomínané prvé stretnutie som viedla, odvtedy sme sa v tejto pozícii už všetci prestriedali. Je to niečo ako klub putovných džínsov, ale putuje tu pomyselné žezlo.
Čítame súčasnú beletriu do zhruba 300 strán, ktorú by sme možno sami od seba ani neprečítali. Vyberáme si nobelových laureátov, autorky z rôznych krajín a kontinentov, hlavné postavy, s ktorými na prvý pohľad nemáme nič spoločné.
Výber ovplyvňujú aj súčasné udalosti či knižné novinky, nevyhli sme sa napríklad Sally Rooney, no nezľakli sme sa ani Simone de Beauvoir.
Za dva roky sa počet členov v našom klube zdvojnásobil, zo zhruba 15 ľudí v apke Bookclubs sa na osobných stretnutiach pravidelne objavujú ôsmi. Je to tak akurát na to, aby každý vyjadril svoj názor a cítil sa byť vypočutý.
Klub nám umožňuje akúsi istotu, že aspoň jednu knihu, hoci aj v hektickom mesiaci, "dáme". U mňa navyše spôsobil, že čítam ešte viac, než som čítala v rokoch predtým.
Pomohol mi totiž znovuvytvoriť návyk (takmer denného) čítania beletrie a tiež znovuobjaviť radosť v hlbšom čítaní kníh. Nečítam už len pre únik z reality a nevyhováram sa na to, že to nie je "až také hlboké".
Lebo, buďme k sebe úprimní, v ére antiintelektualizmu ešte aj v knižných priestoroch online a v čase zhoršujúcej sa čitateľskej gramotnosti a rastúcej popularity dezinformácií, je dosť dôležité vedieť rozoznať a interpretovať kontext, v akom vznikajú aj "obyčajné príbehové knižky".
Možno je to niečo, čo môžeš skúsiť vo svojej partii.
Zopár kníh, ktoré sme v klube čítali:
- Kvety pre Algernona (Daniel Keyes)
- Intermezzo (Sally Rooney)
- Na Zemi sme na chvíľku nádherní (Ocean Vuon)
- Spev duchov (Jesmyn Ward)
- Žalm pro divostrojné (Becky Chambers)
- Zlomená žena (Simone de Beauvoir)
- Pod konármi udaly (Chinelo Okparanta)
- Neopúšťaj ma (Kazuo Ishiguro)