Hollywood je postavený na tom, že zneužíva kvír inakosť, píše vo svojich memoároch transrodový herec Elliott Page. „Keď potrebuje, zastrčí ju preč, keď je to osožné, zas ju vytiahne a tľapká sa pri tom po pleci.“
V knižnej novinke približuje momenty, ktoré sme mohli sledovať obďaleč: jeho prvý coming out v roku 2014 pred kamerami, rozhovor s Oprah o transrodovosti či deň, v ktorý šiel prvý raz po operácii plávať. Aj s viditeľnými jazvami, aj so širokým úsmevom na perách, pretože konečne bol sám sebou.
No cesta k sebapoznaniu nebola jednoduchá a už vôbec nie pred očami celého sveta. Page, ktorý má dnes na konte viaceré filmové ocenenia a vyslúžil si aj nominácie na BAFTA, Golden Globes a Oscara, totiž vyrastal pred očami fanúšikov aj hejterov, vo svete, v ktorom stále nie je bezpečné byť kvír.
O svojom vnútornom svete, o tom, kedy a ako pochopil, že je transrodový muž, o vzťahoch s rodičmi, priateľmi aj profesionálmi vo filmovom svete sa rozpísal v memoároch s názvom Pageboy (2024). Vyberáme niekoľko zaujímavých momentov z knihy, ktoré si zrejme z popkultúry pamätáš.
Kniha Pageboy už vyšla aj v slovenčine. (zdroj: Petit Press)Vlnu homofóbie, ktorú spustil film Juno, ledva ustál
Elliot sa s Oliviou spoznal na pľaci filmu Juno, v tom čase ešte vystupoval ako žena pod menom Ellen Page. Táto snímka ho preslávila, stvárnil v nej 17-ročné tehotné dievča.
V knihe nehovorí len o ich vzťahu, v ktorom podľa jeho slov zažil prvý sex so súhlasom, ale aj o tlaku štúdií, ktoré od neho vyžadovali, aby svetu neprezradil, že je lesba. V tom čase zažíval silnú vlnu homofóbie v Hollywoode a aj doma, kde sa o klebetách o jeho orientácii vďaka médiám všetci dozvedeli.
V čase najväčšej slávy filmu si o sebe Elliot prečítal článok s názvom Stávky na sexualitu Ellen Page v The Village Voice. Autor textu rozoberal, či je Ellen (vtedy ešte vystupoval pod týmto menom) lesba, a ako „dôkazy“ mu slúžilo oblečenie či spôsob rozprávania a vystupovania, ako aj klebety o vzťahoch so ženami.
V tom čase mal depresiu a panické ataky, ledva dokázal fungovať a ešte pociťoval aj výčitky svedomia. Bolo to predsa obdobie, keď sa mu plnili sny a stával sa hollywoodskou hviezdou. Preto najskôr nikomu neprezradil, že trpí a nevidí vo svojom živote budúcnosť.
Titulných strán o jeho orientácii pribúdalo a čoskoro zaplavili aj jeho rodné mesto Hallifax. Videli to jeho rodičia, videli to rodičia partnerky, ktorá ešte v tom čase neurobila coming out. V knihe píše, že tip do médií poslal zrejme niekto z jeho blízkeho okolia, no dodnes nevie, kto.
Tendencia médií aj fanúšikov rozoberať sexuálnu orientáciu a rodovú identitu je aj v dnešnej dobe prítomná. Zažívajú to aj Billie Eilish, Lady Gaga či Shawn Mendes, ktorý na to prednedávnom zareagoval na koncerte.
Koho zaujíma, či som gej? Shawn Mendes, Billie Eilish či Lady Gaga reagujú na komentáre o sexualite Čítajte Coming out pred kamerami
„Coming out v roku 2014 bol pre mňa skôr nutnosťou než rozhodnutím, ale áno, bola to jedna z najdôležitejších vecí, akú som kedy pre seba urobil... Radšej budem pociťovať bolesť a žiť, než sa skrývať,“ spomína si na svoje vystúpenie na konferencii Human Rights Campaign. Počas neho ľuďom, ešte ako Ellen Page, povedal, že je lesba.
A hoci prvotný coming out mu priniesol slobodu – v knihe opisuje, že dovtedy bolo pre neho nepredstaviteľné vôbec držať sa za ruky na verejnosti so ženou –, priniesol aj novú vlnu nenávisti.
„Nie si lesba. Ty sa len bojíš mužov. Muži sú predátori a ty sa ich jednoducho bojíš. vytrtkám ťa, aby si si uvedomila, že nie si lesba,“ vrčal na ňu podgurážený známy, keď sa v ten večer stretli na oslave.
Page sa nestretával len s nenápadnými náznakmi, že jeho kariére by prospelo, keby ľudia nevedeli, že je lesba. Zažil nátlak na to, ako sa oblieka, o čom hovorí a ako sa tvári. Pre filmové štúdiá bolo dôležité, aby hral hru aj mimo pľacu.
V Hollywoode prežíval aj sexualizované násilie. Na mieste, kde je toho hojne a nedá sa o tom slobodne hovoriť. V súkromí zas zažíval taký nával homofóbie a transfóbie, že sa to podpísalo na jeho duševnom zdraví.
Prelomový rozhovor s Oprah
Až o sedem rokov neskôr prostredníctvom instagramu oznámil, že je transrodový muž. Prvý verejný rozhovor, v ktorom prehovoril o transrodovosti, bol v relácii moderátorky Oprah v roku 2021. Z knihy však zistíš, že to nebola myšlienka, ktorá skrsla len tak v hlave tridsiatnika.
„Vedel som to od štyroch rokov. Nie na vedomej úrovni, ale na tej najčistejšej, ničím nekontaminovanej. To uvedomenie je jednou z mojich prvých a najjasnejších spomienok,“ píše.
Rodový nesúlad pociťoval intenzívnejšie v puberte: v čase, keď sa jeho telo stále viac vzďaľovalo tomu, ako vyzerajú telá dospievajúcich chlapcov. V hereckých rolách sa zrazu cítil nepohodlne. Nevedel prestať vnímať, ako sa mu lepia pančuchy na telo, ako ho obopínajú šaty, ako má príliš dlhé vlasy, opisuje v knihe.
Vraví, že je ťažké opísať prežívanie rodového nesúladu niekomu, kto ho sám nezažil. Napriek tomu nachádza slová, ktorými ju vie veľmi dobre priblížiť. Nevyvolávajú len ľútosť, ale aj pochopenie, že jednoducho je, kým je, a radosť z toho, že dnes jej hlas v hlave nepočuje a jeho telo mu nie je cudzie.
Rozhovor s Oprah rozvíril mediálny svet, veľa sa rozoberalo, čo sa stane s rozrobeným seriálom Umbrella Academy, v ktorom hral ženskú postavu. Vanya sa však nakoniec v tretej sérii predstavila ako Viktor, postavy to prijali, a ide o možno aj najznámejší prípad coming outu v mainstreamovej popkultúre.
Instagramový post, o ktorom všetci hovorili
„Nikdy som si nemyslel, že toto môžem zažiť, tú radosť, ktorú cítim vo svojom tele,“ napísal v tom čase na instagrame. Práve na sociálnej sieti sa so svetom prvýkrát podelil, že je transrodový.
V memoároch približuje okolnosti, ktoré predchádzali tomuto poznaniu a opisuje aj priebeh lekárskych vyšetrení a chirurgického zákroku, ako aj zotavovania. Radosť mu prinášali obyčajné veci. Napríklad, že v odraze výkladu sa na neho pozerá muž, a že je konečne sám sebou.
Otvorene hovorí aj o reakciách, ktoré dostával od okolia, a ktoré si (v zlom) dodnes pamätá. Poznámky o operáciách, o jeho hlase, chybné zámená či nevyžiadaných rád dostáva stále dosť.
„Dovoľte mi, aby som vedľa vás mohol existovať v najšťastnejšej verzii svojho bytia,“ žiada v závere knihy.
Bolesť a radosť transrodového muža
Herec ti prezradí aj naozaj intímne momenty v jeho živote. Prvý bozk, prvý sex, náprava jeho vzťahu s matkou či pohľad do zrkadla na plochý hrudník v ňom vyvolávajú skutočnú vlnu radosti.
Tú však strieda bolesť, hanba, nenávistné prejavy a pocity, že ho jeho vlastné telo zrádza. Približuje tým realitu transrodovosti bez toho, aby sa zamotal do debaty o tom, čo to znamená byť mužom.
On mužom je, vždy to vedel, no dlho neveril, že by tak mohol aj žiť.
Pageboy je zbierka príbehov, kde sa často strieda súčasnosť s flashbackmi. Dej sa nesleduje ľahko, ale pôsobí autenticky: presne tak, akoby ti kamarát pri drinku rozprával o svojom živote.
Zavedie ťa do mesta, v ktorom vyrastal, do domu svojej nevlastnej matky, od ktorej nikdy necítil vrúcnosť, ale tiež do zákulisia filmového sveta, v ktorom zažil sexualizované násilie a homofóbiu.
„Keď je vaša existencia neustále predmetom debát a popierania, vyčerpáva to,“ píše v záverečných kapitolách Page. Ostáva dúfať, že jeho úprimná spoveď pomôže aj ďalším transrodovým ľuďom, ktorí čelia nedôvere a popieraniu ich identity.
Knihu vydalo vydavateľstvo Petit Press.
