Ako nám chutilo?
Dlho očakávané bistro Ferdinand v petržalskom Sade Janka Kráľa cez víkend oficiálne otvorilo.
Bistro vzniklo v zrekonštruovaných priestoroch bývalého erotického salóna, ktoré dlhé roky chátrali. Majiteľom je Robert Nagy, ktorý vyhral súťaž vypísanú mestom.
Nagy stojí aj za bistrom Otto!, kaviarňou Emil v Galérii mesta Bratislavy a Langoš Barom v Starej Tržnici.
Ferdinand, ktorý odkazuje na uhorského panovníka aj architekta budovy, konceptuálne ladí s jeho sesterskými, alebo lepšie povedané "bratskými" prevádzkami.

Budova si aj po rekonštrukcii zachovala svoju pôvodnú podobu. Priestory sú veľmi vzdušné a ich súčasťou je aj priestranná terasa s fontánou, kde už predtým návštevníci parku trávili voľný čas.
Interiér vzišiel z dielne architektonického štúdia Grao, ktoré k rekonštrukcii pristúpilo citlivo a zachovalo aj veľkú retro plastiku kvetov od výtvarníčky Ľuby Končekovej-Veselej.
Najzaujímavejšou časťou prevádzky je veľká otvorená kuchyňa, kam kuchárovi dovidíš takmer do hrnca.
Perkeltová nostalgia
Menu stojí 11,90 eura (polievka je v cene) a podáva sa od 11.00 do 15.00. Na výber sú dve jedlá – mäsové a vegetariánske. Hoci v čase mojej návštevy bol podnik takmer plný, personál ma obslúžil veľmi rýchlo a s úsmevom na tvári.

V deň mojej návštevy bola v menu šošovicová polievka na vegetariánsky štýl. Bola tak akurát hustá a namiesto párku v nej plávala mrkva, paprika aj karfiol. Potešilo ma, že nechutila "vodovo" ako niektoré šošovicové polievky, ale práve naopak, intenzívne s výraznou chuťou zeleniny.

Po polievke prišiel hlavný chod v podobe vykosteného kuracieho stehna na smotane a paprike s bylinkovými haluškami a tvarohom. Na prvý pohľad som nevedela, čo od toho čakať. Pokrm vyzeral veľmi "domácky". Nerozumela som ani hrudkám tvarohu ledabolo pohodeným na pokrme.
Prvý hlt priniesol nečakaný moment prekvapenia. Zahryzla som sa do hutnej, no nie príliš tvrdej halušky a jazyk mi obalila intenzívna chuť perkeltu. Odrazu som si spomenula na perkelt mojej mamy, ktorý som naposledy jedla v detstve. Ibaže tento bol lepší (prepáč, mami).

V omáčke prevládala hutná, mäsová, jemne papriková chuť zaobalená do lahodne krémovej konzistencie. Halušky uvarené al dente tento zážitok ešte zintenzívnili. Ani kuracie stehno nesklamalo – vnútri bolo jemné a šťavnaté a koža na povrchu bola do zlata prepečená.
Napokon som pochopila aj koncept tvarohových hrudiek. Pokrm zjemňovala smotana len veľmi nepatrne a intenzívnu chuť bolo treba niečím vyvážiť. Tvaroh mu dodával sviežosť a jemnú kyselkavosť. Zároveň omáčku neriedil. Celé jedlo bolo premyslené do detailov.
Káva za euro
Nemohla som odísť bez espressa, ktoré tu predávajú za bezkonkurenčné jedno euro. Robert Nagy chce tým vyhovieť rodinám s deťmi a seniorom, ktorí v Sade Janka Kráľa trávia veľa času.
Takto nízku cenu za espresso nájdeš v Bratislave už len v klasických "talianskych" kaviarňach, kde však väčšinou pracujú s komoditnými, prepraženými zmesami. Vo Ferdinandovi – rovnako ako v jeho "bratských" prevádzkach – používajú kvalitnejšiu, výberovú kávu.
K nej som si objednala aj bábovku (2,50 eur), ktorú pečú priamo v prevádzke. Mala drobivú a jemnú konzistenciu. Nebola pritom vôbec suchá ani príliš sladká. Keďže ide skôr o menší kúsok, veľmi dobre sa hodí ku káve, ale aj ako bodka po sýtom obede.

Bistro vyniká aj zaujímavou ponukou drinkov – štyri alkoholické (8 eur), dva nealkoholické (6 eur). Vyskúšala som nealko drink Pollen s jablkom, mätou, medom, limetkou a levanduľou, ktorý bol tak akurát sladký a osviežil ma výrazne bylinkovou chuťou.
Dáš si tu aj známe koktejly na večerné posedenie, ako je Aperol Spritz, Gin & Tonic či Negroni, ale aj špeciály Divný Janko, V sade dobre či Zakliata panna.

Podnik má aj veľký výčap, kde čapujú kofolu, Budvar aj čapované Frizzante. Z kávových špecialít môžeš vyskúšať tiež batch brew, cold brew či espresso tonic.
Cez víkendy a sviatky do 12.00 si tu dáš aj nezvyčajné raňajky – omeletu so zrelým kravským syrom, briošku so soleným pstruhom či parížsky šalát s hovädzím jazykom.
Koncept bistra sa bude čoskoro vo večerných hodinách meniť na "destinačnú reštauráciu" s trochu inou gastronómiou a atmosférou.
Majiteľ v našom nedávnom rozhovore sľuboval aj točenú zmrzlinu a piknikové koše.

"Snažíme sa pracovať s lokalitou a nastaviť to tak, aby si ľudia park užili," povedal vtedy pre Closer.
Podľa môjho názoru sa to zatiaľ darí. Čakala som, že bistro bude ešte prvé dni v zabiehacom režime, ale počas celej mojej návštevy som zo strany personálu cítila veľkú profesionalitu a jedlo prekonalo moje očakávania.
Z celkového hodnotenia som strhla len jeden bod za vysokú cenu denného menu, ktorá je navyše rovnaká ako pre mäsový, tak aj vegetariánsky variant.