Hrebeňovky patria medzi najkrajšie turistické zážitky. Niekoľko dní kráčaš po „chrbte“ hôr ďaleko od civilizácie a myslíš len na dve veci – jedlo (keď si veľmi hladný) a výhľady (keď si menej hladný).
Na Slovensku je hneď niekoľko pohorí, kde môžeš niečo také zažiť – od ikonických, no neľútostných Nízkych Tatier cez hôľne pásma Veľkej Fatry až po „žiletkový“ hrebeň Západných Tatier.
Niekoľkodňové prechody sú výsadou skúsenejších turistov, ktorí už majú čo-to za sebou. Nepotrebuješ na ne len dobrú kondíciu a silné nohy, ale aj dobré plánovacie a orientačné schopnosti.
Dobrá hrebeňovka sa začína už doma. Nech si akokoľvek skúsený, nikdy by si nemal podceniť výbavu. Zároveň si zober len to najnutnejšie.
Hrebeň Nízkych Tatier poriadne preverí tvoje schopnosti. (zdroj: Z archívu Zuzky Kliskej)Dôležité je správne zohľadniť svoje fyzické schopnosti a na základe toho si naplánovať, koľko kilometrov za deň prejdeš a kde stráviš noc.
Faktom je, že aj keď máš teóriu zvládnutú na jednotku, realita ťa môže stále poriadne prekvapiť. To najcennejšie ťa aj tak naučí samotná trasa.
Preto sa vždy pred túrou poraď so skúsenejšími turistami, ktorí už trasu absolvovali (ideálne nie veľmi dávno). Ak nikoho takého nepoznáš, tento článok ti pomôže.
Kráľovná hrebeňoviek
Tou najvyhľadávanejšou je jednoznačne hrebeňovka Nízkych Tatier, ktorá vedie od Telgártu až na Donovaly po červenej Ceste hrdinov SNP.
Nachodíš na nej približne sto kilometrov a nastúpaš vyše 5400 výškových metrov. Bežný turista ju prejde za štyri až päť dní.
Turistka Zuzana Kliská prešla hrebeňovku dvakrát, naposledy s partiou 22 žien v rámci ženského turistického klubu Horsalky, ktorý vedie.
Každý deň prešli 25 až 30 kilometrov s prevýšením 1300 až 1700 výškových metrov. Denne kráčali asi desať hodín, no s pravidelnými prestávkami.
Bežne sa hrebeňovka začína v Telgárte alebo vo Vernári, no Zuzka s partiou sa rozhodli pre Šumiac, pretože z tejto strany je výstup jednoduchší a po ceste chceli navštíviť Chatu pod Kráľovou Hoľou.
Výhodou nízkotatranskej hrebeňovky je, že po ceste máš pomerne dosť možností, kde zložiť hlavu – nachádza sa tam niekoľko horských chát, kde si však treba lôžko rezervovať vopred, útulní, ale aj núdzových prístreškov.
Pri niektorých útulniach môžeš aj stanovať či bivakovať (ak by už boli plné).
Horsalky prvý deň spali v útulni Andrejcová, kde si lôžka dohodli vopred. „Mimo sezón tam väčšinou bývajú len cez víkendy, počas sezóny stále. Sú tam skromné podmienky, ale veľmi dobre varia – aj vegetariánske a vegánske jedlá. Dokonca si sami pestujú zeleninu v okolí útulne,“ hovorí Zuzka.
Zuzka Kliská prešla Nízke Tatry s turistickým klubom Horsalky. (zdroj: Z archívu Zuzky Kliskej)Ďalšiu noc spali na Chate pod Sedlom Čertovica, ktorá na hrebeni ponúka jeden z mála spojení s civilizáciou. „Je to penzión, jediné miesto kde sme si vedeli dať teplú sprchu a ísť na normálnu toaletu. Potom sme boli zas ďalšie dva dni bez sprchy.“
V prípade, že by si nestihol dôjsť na chatu alebo zatúžil po väčšom dobrodružstve, po ceste narazíš aj na útulňu Ramža – jednoduchý, núdzový prístrešok, kde budeš ale odkázaný len sám na seba.
Poslednú noc strávili na útulni Ďurková. „Vtedy sa tam konal obecný výstup z obce Jasenie, z ktorej pochádza aj chatár, a tak tam bolo mimoriadne veľa turistov.“
Na hrebeňovku vyrazila partia 22 žien, niektoré ju nedokončili. (zdroj: Z archívu Zuzky Kliskej)„Na noc hlásili dážď, a tak sa všetci natlačili dovnútra. Spali sme päťdesiati na povale, ktorá ma bežnú kapacitu asi tridsať,“ vraví Zuzka s tým, že sa vyspali dobre, pretože už boli vyčerpané z trojdňového prechodu. Aj táto útulňa podľa nej ponúka skvelú stravu, ktorú pravidelne obmieňajú.
Medzi Andrejcovou a Ďurkovou natrafíš aj na Kamennú chatu pod Chopkou a Chatu generála M.L. Štefánika pri Ďumbieri, kde si opäť môžeš dopriať vyšší štandard.
Práve úsek medzi Kamennou chatou a Ďurkovou Zuzka považuje za najkrajší úsek nízkotatranskej hrebeňovky. „Je to nádherná, otvorená pláň. Prechádzali sme tadiaľ vo večernejších hodinách, a tak bolo všetko pokryté v krásnych farbách a nikde ani nohy, lebo posledná lanovka išla o 15.00 h.“
Naopak, najhorší úsek je podľa nej od útulne Andrejcová po Čertovicu. „To sú len lesy, miestami pekné, ale veľmi zle značené. Tabuľka ti ukáže, že si mal ísť desať minút a ty si šiel dve a pol hodiny. Tam dokáže človek stratiť mentálnu silu a motiváciu.“
Neber si páperku ani PET fľaše
Ak máš zabezpečené ubytovanie, spací vak a karimatku si brať nemusíš, hovorí skúsená turistika. „Nabudúce by mi úplne stačila spacáková vložka. Na útulniach Andrejcová a Ďurková už majú nakúpené stany, ktoré si od nich môžeš na noc požičať. V skrini majú karimatky aj deky.“
Zuzka pripomína, že myslieť treba na dostatok výživnej stravy. V útulniach a chatách máš vždy k dispozícii raňajky a večere, zvyšok jedla si musíš niesť v batohu.
Na horských chatách a útulniach nie je núdza o chutnú, sýtu stravu. (zdroj: Z archívu Zuzky Kliskej)„Máš dve možnosti – buď si zoberieš viac peňazí, alebo viac kíl v batohu. Odporučila by som to prvé. Na chatách je možnosť prikúpiť si jedlo. Okrem posledného dňa na trase, keď si musíš zobrať všetko jedlo so sebou,“ vraví.
Zuzka nedá dopustiť na „typickú“ turistickú stravu – klobásy a slaninu. „Môžeš si nabaliť jablká a mrkvy, ale z toho reálne nevyžiješ, potrebuješ vysoko energetické jedlá. Nielen sacharidy, hlavne tuky, ktoré sa spaľujú pomalšie, čiže ti vedia energiu dožičiť na dlhší čas. Pečivo rýchlo spáliš.“
„Stačí ti pol klobásky. Je výživná a má veľa tuku a soli, ktorú neustále strácaš. Okrem toho sme si vzali aj oriešky, sladké tyčinky či kaše. Niektoré baby si brali aj tzv. adventure menu, teda dehydrované jedlá, ktoré stačí zaliať horúcou vodou,“ dodáva.
Ideálne teda je zabaliť si potraviny, ktoré majú najviac kalórií a sú zároveň čo najspratnejšie a najľahšie. Mysli na to, že všetko, čo si do batohu naložíš, musíš aj odniesť. Zuzka odporúča maximálne 40-litrový batoh.
Hrebeň vedie po červenej Ceste hrdinov SNP. (zdroj: Z archívu Zuzky Kliskej)„To bol aj dôvod, prečo museli niektoré baby po dvoch dňoch skončiť. Brali si ťažké, 60-litrové batohy, alebo balenie nezvládli a potom ich veľmi boleli trapézy. Gro celého úspechu je zbaliť sa minimalisticky, investovať do ľahšej výbavy a radšej zobrať o 50 eur viac,“ radí turistika.
„Niektoré baby to vyslovene prehnali. Jedna si vzala vreckový obuvák, ďalšia taštičku so šminkami,“ smeje sa Zuzka.
Dobrým tipom je brať si batoh s polstrovaním na popruhoch, aby sa ti nezarezávali do ramien, správne si batoh nastaviť a myslieť na bedrový pás, ktorý ti väčšinu hmotnosti prenesie z ramien na bedrá.
Jediným problémom na dlhých trasách – zvlášť v teplých mesiacoch – je voda. Do augusta ešte po ceste nájdeš dostatok studničiek. V auguste a septembri však začína voda vysychať. Každý deň si teda musíš so sebou niesť aspoň tri litre vody.
Dobrou pomôckou je aj filter na vodu. Je lacný a ak sa potrebuješ napiť z neznámeho zdroja, vyfiltruje väčšinu baktérií a parazitov.
Namiesto klasických PET fliaš si vezmi vodu do mäkkých, plastových fľašiek, ktoré sa po vypití vody dajú prakticky zložiť. Väčšinou ich nájdeš v bežeckom sortimente.
Na viacdňovú túru sa treba zbaliť minimalisticky, zabudni na 60 litrový batoh, vraví Zuzka. (zdroj: Z archívu Zuzky Kliskej)S čím by si sa mal určite rozlúčiť je zbytočne veľké množstvo oblečenia. Podľa Zuzky ti stačia len dve tričká, dvoje nohavíc/legín, tri páry ponožiek, bunda a mikina.
„Nebrala som páperku, lebo keď zmokneš, páperie stratí svoju funkčnosť. Lepšie je niečo syntetické, čo ti zabezpečí termoreguláciu, aj keď je to navlhnuté,“ vraví. „Extrémne dôležité je všetko si zbaliť do vodoodolného obalu.“
Nedá dopustiť ani na nepremokavé ponožky, vďaka ktorým si môžeš zobrať aj bežné tenisky. Aj keď ti zmoknú, nohy ti ostanú v suchu. Pomohli jej aj rukavice a čiapka, keďže večer zvyknú v horách teploty veľmi klesnúť.
V neposlednom rade nezabudni, že na viacdňovú turistiku si treba zobrať „vychodenú“ obuv. Nové topánky ti môžu spôsobiť otlaky, ktoré už vyradili nejedného turistu.
Víkendové fatry
O trochu oddychovejšou hrebeňovkou je hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry. Tento národný park je pomenovaný podľa jeho najvyššieho vrcholu – Veľkého Kriváňa (1 708 m n. m.).
Hrebeňovka vedie po červenej značke z dediny Nezbudská Lúčka pri Žiline až do Zázrivej. Trasa meria vyše 30 kilometrov s prevýšením 1800 – 1900 m.n.m. (v závislosti do toho, z ktorej strany ideš).
Trasu je preto najlepšie rozdeliť si na dva dni s prenocovaním na Chate pod Chlebom, ktorá je takmer v strede vo výške 1423 m.n.m.
Po ceste natrafíš na najkrajšie vrcholy Malej Fatry ako je Veľký a Malý Rozsutec, Veľký Kriváň, Poludňový grúň, Stoh, Chleb či Suchý.
Pavel Šlobár, ktorý prešiel aj Roháče, Nízke Tatry, časť Veľkej Fatry či Poľanu, sa na túto dvojdňovú trasu vydal z dediny Štefanová pri Terchovej a ukončil v Turčianskych Kľačanoch.
Hrebeň krivánskej Malej Fatry prejdeš za dva dni. (zdroj: Z archívu Pavla Šlobára)Pre Closer vraví, že výhodou tejto trasy je, že si ju môžeš zjednodušiť tým, že vynecháš niektoré vrcholy (alebo si skrátiš, keď nepôjdeš len po červenej).
Tak to spravili aj niektorí členovia 13-člennej skupiny, s ktorou Pavol išiel. Podľa neho je to však škoda, lebo práve z vrcholov sú najkrajšie panoramatické výhľady.
Keďže mali zarezervované lôžka na chate, nebral si spacák ani karimatku. Plne mu stačil 40-litrový batoh. Vraví, že na viacdenných turistikách nedá dopustiť na hydrovak – plastový vak s hadičkou, cez ktorú môžeš piť bez toho, aby si si skladal batoh z ramien.
Medzi top vychytávky zaraďuje aj merino tričká, ktoré veľmi rýchlo schnú a nesmrdia, a teda si vďaka nim nemusíš brať priveľa oblečenia. Rovnako ako Zuzka, aj on investoval do nepremokavých ponožiek a neľutuje to.
Trasu Malej Fatry si môžeš zjednodušiť aj skrátiť. (zdroj: Z archívu Pavla Šlobára)„Postupne sa snažím znižovať váhu vybavenia. Kúpil som si ultraľahký 400-gramový spacák. Preferujem dehydrovanú stravu, ktorá váži 100 – 150 gramov a plnohodnotne zasýti. Snažím sa vyhýbať ťažkým konzervám,“ hovorí Pavel.
„Dôležité je si trasu poriadne naplánovať. Nemusíš si brať stan, ak máš dohodnuté ubytovanie, ani tri litre vody, ak vieš, že na ceste je studnička,“ radí. „Dôležité je myslieť na to, že v národných parkoch nie je dovolené spať len tak hocikde.“
Pavel nedá dopustiť ani na hrebeň Veľkej Fatry, na ktorý ti stačí predĺžený víkend. Zvládnu ho aj menej skúsení turisti, pretože denne ti stačí chodiť len štyri až päť hodín a nenastúpaš počas toho veľa výškových metrov.
Najvyhľadávanejší úsek je odhalená pláň v okolí vrcholu Krížna, ale aj náročnejšia trasa zaistená reťazami na vrcholoch Ostrá a Tlstá.
Po ceste môžeš prenocovať v romantickej Chate pod Borišovom, ale aj penzióne Smrekovica či hoteli Kráľova studňa.
Chuťovka pre skúsených
Špecifickou formou hrebeňovky sú roháčske Západné Tatry, ktoré najväčší „makači“ zvládajú za jeden deň (11 – 13 hodín).
Ide o okruh, počas ktorého navštíviš známe vrcholy ako Volovec, Ostrý Roháč, Baníkov, Tri kopy, Plačlivé a Salatín. Pripraviť sa musíš na exponovaný terén s reťazami. Začiatočníkom sa preto tento prechod neodporúča.
Pavel, ktorý vychádzal aj končil v Spálenej, takto prešiel 13 vrcholov za 13 hodín. Tvrdí, že ak vyrážaš o piatej ráno, do šiestej večer môžeš mať trasu absolvovanú, tvrdí turista.
Západné Tatry sú pre skúsenejších turistov. (zdroj: Z archívu Pavla Šlobára)Nevýhodou tejto hrebeňovky je, že na trase sa nenachádza chata ani útulňa a oficiálne povolené nie je ani stanovanie. Ak by si si chcel trasu rozdeliť na viac dní, musel by si zísť dole a na druhý deň opäť vyliezť na hrebeň.
