Milionár z chatrče zobral spravodlivosť do vlastných rúk. Jeho cesta je lemovaná krvou

Týždeň po Kongovi a pár týždňov pred ďalšou Planétou opíc sa do boja o pozornosť divákov hlási ďalší opičiak. A je to vlastne človek - Opičí muž.

V porovnaní s overenými ságami blockbusterov je nenápadnejší, no o to nápaditejší.

Akčnú novinku z Bombaja nakrútil a zároveň v nej stvárnil hlavnú rolu "Milionár z chatrče" Dev Patel. Jeho debut je sebavedomý, ambiciózny, no miestami rozpačitý.

Marketingová hra na "indického Johna Wicka" je pochopiteľná. Filmu však nesvedčí dokonale.

Sledujeme príbeh ukrivdeného sympaťáka bažiaceho po pomste, ktorého cestu lemujú potoky krvi. Nechýba kung-fu, bodné zbrane ani milý psík.

Indická variácia je napriek tomu predsa len o trochu viac ako vyvražďovačka anonymných služobníkov skorumpovaného zloducha.

Beznádejný, no neodolateľný boj

Opičí muž (v slovenskej distribúcii "Opičí človek") vytŕča obzvlášť šľachetnou motiváciou hlavného hrdinu. Okrem krvilačného diváckeho oka preto pošteklí aj zmysel pre sociálne cítenie a politické alegórie.

Indickému "človeku milión", alebo vzhľadom na jeho rodisko "človeku miliarda", držíme palce. Stavia sa do nerovného boja za správnu vec, a tak mu môžeme odpustiť akokoľvek brutálne prostriedky.

Archetyp pomstychtivého sympaťáka dostal indickú verziu (zdroj: Universal Pictures)

Choreografie boja muža proti mužovi, pri ktorých vzduchom lietajú príbory, viazanky, rozopnuté obleky a krvou zmáčané vlasy hrdinu, sú nasnímané s gustom.

Dev Patel pritom očividne nezanedbal telesnú prípravu. Z jeho tehličiek by sme postavili aj oporný múr.

Divák môže vďaka detailným záberom a hravým kamerovým trikom nadobudnúť pocit, že je súčasťou neúprosných bitiek.

Skvelú prácu odviedli aj zostavovatelia soundtracku, ktorí sa neuspokojili s tradičnými indickými melódiami. Päste lietajú za tónov tých najrôznejších žánrov. Do hudby nikto netancuje, toto nie je Bollywood.

Za slušnú Indiu

Väčšina príbehu sa odohráva v temnom prostredí. Platí to opticky aj symbolicky. Zoznamujeme sa s morálne prehnitou a skorumpovanou elitou Bombaja, ktorá príznačne splýva so svetom podsvetia.

V nočných kluboch si mocní kupujú spoločnosť bývalých missiek z východného bloku, šnupú prémiový kokaín a buzerujú personál. Ostatní ľudia sa zatiaľ potĺkajú špinavým slumom s pár skrkvanými bankovkami po vreckách.

Postava stvárnená Devom Patelom, ktorého skutočné meno sa, ako v podobne ladenom Drive s Ryanom Goslingom, nedozvieme, svoje mesto zhnusene pozoruje a splieta plány na pomstu.

Finančne si privyrába pästnými súbojmi v opičej maske. Nevie sa preniesť cez tragické udalosti, ktoré poznačili jeho dušu aj telo, keď bol ešte malý vidiecky chlapec.

Detský raj na zemi, v ktorom vyrastal v požehnanej skromnosti a spirituálnom súlade s prírodou, padol za obeť developerským snahám mocných z radov autorít.

Akčnej novinke nechýba spirituálny tón (zdroj: Universal Pictures)

Náboženstvo ako plášť amorálnosti

K najcennejším linkám filmu patrí práve konflikt medzi obchodovateľnou odnožou hinduizmu, balamutiacou a utláčajúcou masy chudobných, a na druhej strane pokorným a hlbokým duchovnom.

Linka zneužívania zakorenených náboženských inklinácií Indov na mocenské politické účely je priamo inšpirovaná dlhoročnou vládou Indickej ľudovej strany pod vedením Naréndru Módího. Svedčia o tom vložené televízne zábery zo spravodajstva najväčšej demokracie sveta.

Úplatných náboženských predstaviteľov, ktorí sú ochotní sprzniť spirituálne posolstvo a spolčiť sa s korumpujúcimi politikmi a členmi silových zložiek, nájdeme na celom svete.

Pripomenúť si ich výskyt a parazitickú stratégiu prežitia nie je nikdy na škodu. Hlásaná tolerancia sa v nesprávnych rukách veľmi rýchlo mení na nenávisť.

S hlavnou postavou je ťažké nespolucítiť (zdroj: Universal Pictures)

Chybičky krásy na opičej tvári

Dev Patel je vo svojom režisérskom debute ambiciózny. Ukazuje nám to najkrajšie aj najbeštiálnejšie zo súčasnej Indie. Obdŕžame stráviteľný mix flashbackov, koláží evokujúcich halucinácie aj priamočiareho humoru.

Z hľadiska rozsahu svoju turbo rikšu ukočíroval s prehľadom. Počas dvoch hodín nestrácame pozornosť aj napriek častým zmenám tempa.

Obsahovo sa však občas drhnú prevody medzi priznanou bombastickou hyperbolou, surovou sociálnou drámou a politickým pamfletom.

Mnohé scény sú navyše až priveľmi uletené, konanie postáv schematické a montáž zameraná na efekt ignoruje logický poriadok skutočného sveta.

Prílišné nahromadenie náhod má pôsobiť ako vplyv nezvratného osudu. Občas ale vyznieva ako režisérsky defekt.

Opičí muž je osviežením v žánri filmov o pomstychtivých mužoch, "ktorým zobrali všetko". Jeho divák však musí byť ochotný vstrebať indické duchovné vzorce a zmieriť sa s viac ako trocha stereotypnými postupmi.