Monštruózny rev prehluší aj banálne dialógy. Godzilla a Kong sa vracajú, akoby nikde neodišli

Znie to neuveriteľne, no Godzilla sa vo filme vracia po 38-krát. Nováčikom na striebornom plátne nie je ani Kong. V kinách môžeme vidieť jeho trinástu metamorfózu.

Na mieste je otázka: Prečo by nás mal zaujímať ďalší film, ktorý vyzerá plus mínus rovnako ako jeho predchodcovia?

Azda preto, lebo jeho predchodca prekvapujúco ovládol po uvoľnení pandemických opatrení v roku 2021 rebríčky návštevnosti kín po celom svete.

Pri pokračovaní súboja dvoch ikonických obrov s názvom "Godzilla a Kong: Nová Ríša" našiel Adam Wingard režisérsku taktovku presne tam, kde ju v roku 2021 položil. Neinovuje z vizuálnej, rozprávačskej ani charakterovej stránky.

V blockbusteri s rozpočtom takmer dvesto miliónov dolárov sledujeme paralelne dva boje. Ručne stručne si to nerozdávajú digitálne monštrá a symbolicky prebieha aj večný súboj medzi formou a obsahom.

Godzilla sa čertí aj milo spinká (zdroj: Warner Bros.)

Bombastická forma dokáže schematický a vskutku nezaujímavý obsah zakryť len po pás. Čiže tak, aby sa tvorcovia nehanbili za prílišné odhalenie svojich slabostí.

Obdobu tohto konfliktu v prípade moderných blockbusterov nevidíme prvý a zďaleka ani poslednýkrát.

Ktoré mesto sme ešte nezničili ?

Čaro MonsterVerzu je na rozdiel od niektorých zámorsky viazaných superhrdinovských tradícií vskutku univerzálne. Kong ani Godzilla predsa nerozprávajú a nemajú ani žiadnu národnú príslušnosť. Každému divákovi patria rovnakým dielom.

Producenti si globálnu atraktivitu svojho produktu potvrdili aj predchádzajúcim filmom Godzilla vs. Kong, ktorý komerčne uspel na všetkých hlavných trhoch.

Prečo by mali o tri roky neskôr meniť stratégiu, ktorá tak dobre vynáša?

Dôkazom celosvetovej ambície novinky je fakt, že sa tentoraz monštrá neuspokojili s rúcaním amerických či ázijských metropol. Ich deštrukčný potenciál naplno okúsi aj Rio de Janeiro, francúzsky vidiek či Gibraltár.

Teatrálnej zúrivosti či živočíšnej neokrôchanosti padne za obeť aj centrum Ríma či egyptské pyramídy v Gíze. Umierajú pri tom stovky ľudí a ničia sa ikony hmotného kultúrneho dedičstva. Na empatiu či smútok nie je čas ani priestor.

Dejová línia Konga je oveľa členitejšia (zdroj: Warner Bros.)

O monštrách a ľuďoch

Znalosť doterajších štyroch filmov z MonsterVersu nie je vonkoncom nutná. Postavy ti didaktickými replikami pomôžu k bleskovému zorientovaniu sa.

Ostávajú pri tom dvojrozmernými predvídateľnými karikatúrami, aké sme v dobrodružných filmoch videli nespočetne veľakrát. Niečo robia, niečo hovoria, niekam idú, no môže nám to byť jedno.

Trúsia nútene vtipné floskuly, zovňajškom aj rolami odkazujú na žánrový kánon. Nie je to elegantné ani veľmi vtipné. Pri sledovaní logických nedôsledností sprevádzaných miliónkrát počutými formulkami sa cítime trocha trápne.

Scény, v ktorých figurujú len ľudia, nepochádzajú z dutej zemegule ako monštrá, ale priamo zo scenáristického pekla. Čím skôr si to uvedomíš a znížiš nároky na koherentnosť deja a správanie postáv, tým viac si film užiješ.

Ušetri tak svoju tvár kanonády facepalmov. Usmej sa a načri do pukancov. Po chvíli to prehrmí.

Správaním a rozmýšľaním postáv si neradno lámať hlavu (zdroj: Warner Bros.)

Film je vystavaný tak, že nadobúdame pocit sledovania dvoch len okrajovo súvisiacich príbehov. Linky venované ľuďom a zvieratám sa striedajú v momentoch, keď jednej z nich dochádza dych. Zábery, v ktorých prichádza k priamemu kontaktu medzi ľuďmi a monštrami, sú pritom vskutku ojedinelé.

Omnoho viac času ako Godzillu sledujeme počínanie Konga. Je to prirodzené. Ako primáty toho máme veľa spoločného. Vieme sa stotožniť s jeho motiváciami, pudmi, slabosťami aj častými nespútanými prejavmi hrubej agresivity.

Súboje príšer nie sú na rozdiel od scén ľudských interakcií "príšerné". Sú teatrálne ako wrestling, efektné ako tanec a deštruktívne ako kobercové bombardovanie.

Rovnako ako v predošlom filme sa monštrá našťastie mlátia výhradne za svetla. Ich manévre sú tak prehľadné a o to pôsobivejšie. Audiovizuálnych fajnšmekerov potešia prepracované chvaty, zahryznutia a údery, pri ktorých nás ohlušuje zverský rev.

Hromadná bitka v prostredí, kde neplatia gravitačné zákony ako aj záverečné rošambo sú skutočnou diváckou lahôdkou.

Katalóg monštier sa dočká pozoruhodných exemplárov (zdroj: Warner Bros.)

Film sa neberie vážne, neber ho tak ani ty

Na svoje si opäť prídu aj hobby konšpirátori. Teória dutej zeme nebola nikdy atraktívnejšia, farebnejšia a pestrejšie obývaná. Pod zemským povrchom platia špecifické fyzikálne zákony a prežíva nevšedná flóra a fauna.

V zdanlivej harmónii tu spolunažívajú monštrá a kmeň telepaticky komunikujúcich a ezotericky naladených ľudí. Toto prostredie vizuálne pripomína snové výjavy a pre sentimentálnejších divákov môže predstavovať ideu strateného raja.

Snaživejší a hĺbavejší divák môže hľadať aj všakovaké symbolické paralely s mocenskými konfliktami skutočného sveta.

Nenahraditeľnú rolu zloducha na rozdiel od ostatného filmu nepredstavuje nenásytná korporácia a jej Mechagodzilla. Nahradil ju zjazvený ryšavý opičiak s diktátorskými sklonmi a drakom na diaľkové ovládanie. Sexy.

Na film Godzilla a Kong: Nová Ríša sa nechodí rozmýšľať, rozjímať ani vciťovať sa. Po toľkých adaptáciách musí byť každému divákovi ešte pred vstupom do kinosály jasné, do čoho ide.

Ako diváci sme v konečnom dôsledku skromní. Chceme vidieť znova a znova to isté. Samotná existencia tohto filmu pritom dokazuje aj to, že sme nepoučiteľní a v túžbe po akčnej opulentnosti nenásytní.

Vďaka kombinácii týchto protikladov bude zrejme naďalej platiť, že každá generácia bude vyrastať s viac ako jedným referenčným Kongom a Godzillou.

A nie je na tom nič nevšedné, veď aj futbalové zápasy, preteky formuly 1 či markizácke Farmy a Let's Dance pozeráme stále dookola a neočakávame nič prelomové.