Internetovú komičku Klaudiu Rusnák poznáš pod menom Hello Klaudi. Dlhodobo si uťahuje zo stereotypov, raz sa z nej stáva svojská kaderníčka Žaneta, inokedy bratislavský podnikateľ, ktorý láka ženy na dovolenku na Bali.
Jej videá majú státisíce pozretí. Priznáva, že ak by sa neživila humorom, možno by na Slovensku ani nezostávala.
"Uvedomujem si, že priemerný Slovák musí byť nešťastný a frustrovaný - najmä pre ekonomickú situáciu, ktorá je tu postavená na hlavu," hovorí. Neverí tomu, že ľudia v slovenskom zdravotníctve niekedy budú zarábať viac ako influenceri.
Klaudia je však aj matka, má dve malé deti a priznáva, že prechod z vedúcej manažérskej pozície do materskej roly bol náročný.
„Mala som pocit, že som padla na dno. Predtým som sa cítila dôležito, všetko som vždy ako marketérka vedela vyriešiť. Odrazu som nevedela dojčiť vlastné dieťa, lebo mi to nešlo,“ spomína.
Rozhovor je prepisom epizódy relácie Closer Talks, celé video si môžeš pozrieť na youtube.
Veľa ľudí ťa pozná z videí, kde si uťahuješ z rozdielov medzi americkými a slovenskými matkami. Dlhodobo žiješ témami materstva. Kým však bola Klaudia v čase, keď nebola matkou?
Veľmi veľa som cestovala. Bola som veľmi nezávislý typ človeka, ktorý sa nikomu neprispôsoboval a rozhodoval sám za seba. Možno to nebolo úplne kompatibilné s materstvom.
Zmenilo sa to?
Stále sa snažím cestovať. Najmä preto, že si uvedomujem, aké je to pre deti dôležité a ako ich to ovplyvní aj v dospelosti.
V januári sme boli napríklad v Thajsku, párkrát sme išli aj do Španielska a dali sme si aj klasiku vo forme chorvátskych tripov.
Cestovanie s deťmi už je asi trochu iné.
Nebudem sa tváriť, že to nie je stresujúce. Cestovanie s deťmi do ich šiestich rokov nie je dovolenka. Nevyrochníš sa len tak na pláž s knihou v ruke.
Nejaký čas sme rozmýšľali aj nad tým, že sa niekam presunieme na pár mesiacov. Veľmi nám imponuje Thajsko svojou prírodou. Ak by sa nám niekedy podarilo tam žiť pol roka s deťmi, splnil by sa mi sen.
Dalo by sa to skĺbiť s tvojou prácou?
Myslím si, že áno. U nás bol teraz trochu iný režim - môj muž si vyskúšal, aké je to byť na otcovskej dovolenke. Po roku teraz začína pracovať - má vlastné projekty, keďže je stavebný inžinier. No veľmi sa mu začalo páčiť, že sa nemusel nikomu časovo prispôsobovať a sedieť niekde osem hodín denne. Takže sa mu veľmi nechce späť.
Otcovská dovolenka je na Slovensku čoraz častejšia, ale aj tak ju ešte mnohí vnímajú ako niečo neobvyklé.
V rámci rodičovstva tu teraz máme veľa rôznych trendov. Všímam si, že fičí model "tradwife" - manželka, ktorá doma kváskuje v zástere a ťahá za sebou dieťa.
Tento návrat k tradičným hodnotám sa podľa mňa deje aj preto, že ženy pociťujú veľký tlak. Často sú vyhorené. Očakáva sa od nich, že budú chodiť do roboty, starať sa o deti, vzdelávať sa aj variť. A zarábať rovnako ako muž.
A ešte aj vyzerať dobre.
Áno, všetky by sme mali mať tehličky a chodiť na pilates. Asi aj preto si skupina týchto žien povedala, že na to kašle.
Ďalšia časť žien zasa začala tlačiť na mužov, aby robili rovnako veľa vecí. Ak chcú byť súčasťou rodiny ako partneri, prečo by nerobili aj ženské úlohy?
Ty pri deťoch tiež pracuješ - natáčaš videá, chodíš na rôzne eventy. Dcérka má rok a pol a syn päť rokov. V akom režime fungujete?
Momentálne sa striedame - ja mám napríklad stredu, štvrtok detské cvičenie, takže vtedy som s dcérou asi do druhej. Kým som s tebou, je zasa môj muž doma. Dohodli sme sa, že budeme takto fungovať, kým nepôjde malá do škôlky.
Často hovoríš o tom, že majú medzi sebou pekný vzťah. Prišlo to prirodzene?
Prišlo to veľmi prirodzene. No od prvej sekundy ma prekvapilo, akí sú prepojení. Keď príde môj syn zo škôlky, hneď sa objímu.
Jedno z jej prvých slov bolo Axelovo meno. On sa k nej správa veľmi starostlivo - asi cíti, že sestra je jeho spoločníčka do života.
Na materskú dovolenku si prešla z pozície vrcholovej marketingovej manažérky. Aké to bolo?
Dosť náročné. Mala som pod sebou tím šiestich ľudí, ktorých som musela viesť. Cítila som, že to nie je moje poslanie, a bola som z mojej práce dosť v strese.
Napriek tomu som sa vnímala ako žena, ktorá vie všetko vyriešiť. Mala som dve vysoké školy, bola som pocestovaná.
Zrazu som padla na dno.
Prečo?
Nevedela som dojčiť. Zrazu som z pocitu, že som extrémne dôležitá, prešla do myšlienok, že jednoducho neviem nakŕmiť svoje dieťa. Nemala som naplnené svoje vlastné základné potreby.
Nepridalo tomu ani to, že ma nenapĺňalo, keď som za deň prebalila deväť plienok, pripravila príkrmy a uspala dieťa. Bola to stále tá istá materská rutina.
Veľa žien toto považuje za úžasné, no ja som sa v tom strácala. Potrebovala som sa niekde realizovať.
Klaudia má dnes dve malé deti. (zdroj: Marko Erd)Vtedy vznikla Žaneta?
Keď počas covidu začali ľudia pozerať vo veľkom reelska, napadli mi nové internetové postavy. K Žanete ma inšpirovala napríklad moja mama, takže sa mi do toho charakteru veľmi ľahko posadí.
Samozrejme, mama nie je až taká "vyhrotená" ako Žaneta - instagramovej postave musím vždy dodať nejakú dramatickosť.
Ako mama zobrala, že ju paroduješ?
Žanetu miluje. Keď ju dva týždne nevydám, už mi píše, čo sa deje.
Často hovoríš o tom, že k tvorbe postáv ti pomáha aj marketingové prostredie, v ktorom si sa učila ľudí zasadiť do určitých škatuliek. Do akej radíš seba?
Niektorých ľudí vieš dať ľahko do škatuľky - napríklad GEN Z hipster v Bratislave alebo "silno estrogénová" žena, ktorá sa o seba miluje starať.
Seba asi neviem úplne zaradiť do škatuľky, lebo to veľmi závisí od toho, ako sa zobudím. Niekedy na sebe nemám make-up dva týždne v kuse a inokedy mám potrebu sa namaľovať a cítiť sa ako žena.
Povedal ti už niekto, že sa ho nejaké tvoje video dotklo?
Nerobím si žarty z konkrétnych osôb a keď už - tak sú zo zahraničia a majú to na háku.
Nechcem sa veľmi púšťať do slovenských celebrít. Nie som úplne konfliktný typ. Beefy medzi influencermi mi pripadajú infantilné.
Veľa internetových komikov si robí žarty z politikov. Ich videá zvyčajne dosahujú vysoké čísla. Neuvažuješ, že pôjdeš touto cestou?
Úprimne, mám z niečoho takého strach. Nemám na to odvahu. Nechcem sa hádať s ľuďmi pre ich politický názor, keď ma sledujú pre môj humor. Ak by som bola stotožnená s nejakou stranou, asi by som ich verejne podporila. No doteraz tu taká strana nebola.
Okrem toho si myslím, že tu nie je zdravý politický systém bez korupcie. Nie sme ďaleko od Ruska, kde ľudia bojujú s cenzúrou. Ak by som sa pustila do niečoho politického, asi by som sa reálne bála, že mi niekto zaklope na dvere.
Žila si v Holandsku aj v Spojených Štátoch. Neľutuješ, že si sa vrátila na Slovensko?
Žijem vo svojej bubline a moja rodina pre mňa predstavuje extrémne šťastie. Na druhej strane, vnímam, že v zahraničí musím často Slovensko obhajovať.
V západnej Európe máme taký imidž, ako u nás možno Rumunsko. Teraz to nemyslím nejako zle, ale myslia si, že tu ledva máme internet a jazdíme pomaly na koňoch.
Keď som tam bývala, bolo mi blbé, že nás brali ako zaostalú krajinu. Hovorila som si, že je škoda, že sa človek musí hanbiť za svoju rodnú krajinu.
Teraz by sa ťa ľudia mohli spýtať, prečo tu zostávaš, keď sa za túto krajinu hanbíš.
Ja to tu milujem. Mám tu nesmierne veľa inšpirácie na moje videá, svojím spôsobom je to tu v niečom vtipné.
Asi si ani neviem predstaviť žiť v krajine, ktorá je organizovaná. Takže mi to tu vyhovuje. No samozrejme to hovorím z pozície človeka, ktorý nie je priemerný Slovák a žije si vo svojej bubline. Uvedomujem si, že priemerný Slovák musí byť nešťastný a frustrovaný - najmä pre ekonomickú situáciu, ktorá je tu postavená na hlavu.
Keď nad tým však rozmýšľam, je pravda, že keby som nerobila túto robotu a neživila by som sa humorom, možno by som chcela odísť.
Ľudia zvyknú influencerom vyčítať vysoké honoráre.
Asi nikdy nebude v rovnováhe, že my influenceri zarábame viac než zdravotníci. Na druhej strane - možno príde nejaká zmena a už nás toľko nebude. Možno s tým sekneme a budeme všetci offline.
Koniec koncov si treba uvedomiť, že to nie je problém influencerov. My máme komerčnú prácu, za ktorú dostávame peniaze od firiem. Tie nám platia za spolupráce. Neberieme peniaze ľuďom.
Treba ísť teda skôr za členmi vlády, ktorí rozhodujú o štátnom rozpočte.
