Stojí na stoličke pri dverách. Okolo hrdla má povraz, ktorým sa priškrcuje. Oblečenú má spodnú bielizeň svojej matky. Mladý muž z Wisconsinu onanuje.
Nikto sa to nesmie dozvedieť. Keby to niekto zistil, odvrhli by ho. Kto v malom meste v štáte Wisconsin by v 40. rokoch minulého storočia rozumel tomu, aké má chúťky?
K dverám do izby sa blíži jeho matka. Syna za dverami si nemá ako všimnúť. Otvára dvere, búcha do stoličky a on zahanbený padá na zem.
„Ty sa nikdy nedotkneš žiadnej ženy, rozumieš?" kričí naňho. Nesmie masturbovať, stýkať sa so ženami a nikdy nesmie splodiť potomka. Matka splodila dvoch s otcom, ktorý sa upil na smrť. Nedopustí, aby to niekomu spravil jej syn.
Nebola však bojovníčka za práva žien. Aj ženy boli podľa nej nástrojom diabla.
Ed Gein mal ťažké detstvo. Bol taký naviazaný na matku, že to vyústilo do vrážd, ktoré otriasli Amerikou. Žil v meste Plainfield s rodičmi a bratom. Najskôr mu zomrel otec, potom brat a nakoniec dostala porážku aj matka. Bol od nej závislý.
Nevedel, čo si počne, no vedel, že musí nájsť spôsob, ako matku priviesť domov.
Dom, ktorý mu zostal po rodičoch, nikdy nezrekonštruoval. Nemal na to ani peniaze. Napriek tomu si ho zútulnil po svojom. Keď do domu v roku 1957 vtrhla polícia, našla v ňom misky z ľudských lebiek, lampu z ľudskej kože, legíny a vestu vyrobenú z odrezanej pokožky. Uchoval si aj odrezanú hlavu ženy.
Na Netflix dorazil seriál Monsters: The Ed Gein Story.
Dve slamky, prosím
Prvý bol Dahmer. Potom prišli bratia Menendezovci. Teraz sa tvorcovia Ryan Murphy a Ian Brennan rozhodli vyrozprávať príbeh Edwarda Geina. Meno, ktoré v Európe pozná málokto. Na prvé počutie sme ho nevedeli zaradiť ani my.
Ed Gein bol pritom jeden z najzvrátenejších vrahov, akí kedy žili v Spojených štátoch amerických. Činy, ktorých sa dopustil, inšpirovali legendárne filmy ako Psycho či Texaský masaker motorovou pílou.
Charizmatický Charlie Hunnam sa vžíva do úlohy chlapíka z malého mesta, ktorý sa pretĺka životom. Matka je náboženská fanatička, brat radšej ušiel. Obidvom súrodencom zakazovala stretávať sa so ženami, on sa vzoprel.
Gein bol podivín. Veľa inteligencie nepobral, ale práca na farme mu išla odruky. Napriek matke, ktorá ho varovala, že za to zhorí v pekle, si obľúbil Adeline. S mladými dievčaťom sa stretával v lekárni spojenej s bistrom. Dávali si milkshake.
„Dve slamky, poprosím,“ zašepkal ponad milkshake Gein, keď sa chystal na rande.
Možno by obaja aj naďalej žili pokojný malomestský život, keby raz Adeline nedala Edovi do ruky škatuľku s komiksom. Hlavná hrdinka? Mrcha z Buchenwaldu Ilse Koch. Manželka šéfa nacistického koncentračného tábora, o ktorej sa tradovalo, že zo židovských väzňov si nechávala vyrábať lampy a dekorácie.
Ed nikdy predtým nič také nevidel. Rady mŕtvych tiel v tábore ho fascinovali.
Keď matka zomrela, potreboval nájsť spôsob, ako sa jej nebude musieť vzdať. Jediná žena, ktorej veril, bola matka. Nemal na výber.
Ak mohla z ľudských tiel Ilse Koch robiť lampy, prečo by to nemohol robiť on? Vzal do ruky lopatu a šiel svoju matku vykopať z hrobu. Keď sa mu to nepodarilo, uspokojil sa s čerstvo pochovanou ženou ležiacou vedľa nej. Matka bola späť doma.
Charizmatický podivín. (zdroj: Netflix)Na zlatom podnose
Na Netflixe je len málo seriálov, ktoré brutalitu zachytávajú tak autenticky ako príbeh o Edovi Geinovi. Žiadna servítka pred ústa, keď sa z hrobu ťahá mŕtve telo, žiadna cenzúra, keď si Ed vyrába masku na tvár z kože ženy v strednom veku.
Matku chcel naspäť tak veľmi, že sa chcel dostať do jej kože. Doslova.
Gein sa dopustil toľkých zvráteností, že by o tom mohlo vzniknúť desať seriálov. Je preto škoda, že Murphy a Brennan tentoraz nestavili na recept ako pri Dahmerovi. Tam tvorili skutočné udalosti drvivú väčšinu deja a tvorcovia si dopomohli len okrajovými scenáristickými výplňami.
Seriál o Geinovi je viac sci-fi ako dokument. Tvorcovia trafili lokalitu, gro úchyliek, ktorým Gein holdoval, ale potom sa odtrhli z reťaze.
Vzťah s Adeline? Do veľkej miery zrejme vymyslený. Jej posadnutie smrťou? Výmysel. Žiadosť o ruku, budovanie romantického vzťahu a snaha zarobiť si na krásnu svadbu a budúcnosť? Výplod fantázie.
Ani k nekrofílii sa Gein nikdy nepriznal.
A problematické sú aj pasáže, keď seriál skáče do budúcnosti a späť. V jednej chvíli Gein vraždí obeť vo vani, v druhej nás strih presúva na natáčanie Hitchcockovho filmu Psycho. O chvíľu zase. Skok a sme pri vymýšľaní scenáru Texaského masakra motorovou pílou.
Rozumieme, že Gein bol notoricky známy. Vyrobil si opasok z bradaviek mŕtvych ľudí a nosil na tvári masky z ich kože. Jedol z misky z lebky a sedel na stoličke potiahnutej ľudskou kožou. Nepotrebujeme to neustále utvrdzovať skákaním do budúcnosti.
Namiesto toho, aby sa seriál naplno venoval pohľadu do mysle a duše sériového vraha, dostávame popletené scény s Hitchcockom, ktorý redefinuje hororový žáner. Keď už Hitchcock mudroval tretíkrát, radšej sme si to začali pretáčať. Pekné, lenže nie to, prečo sme si seriál zapli.
Na zlatom podnose ležalo všetko, čo Gein napáchal, stačilo z toho vyskladať geniálnu mozaiku. Charlie Hunnam podal excelentný herecký výkon, podsadil hlas a počas celého natáčania rozprával šeptom, ktorý medzičasom zľudovel.
Škoda len, že v jeho podaní spravili z Geina svalnatého charizmatického čudáka. Nebol charizmatický čudák, bol to psychicky chorý vraždiaci vyvrheľ na okraji spoločnosti, nie vyrysovaný Lennie z novely O myšiach a ľuďoch.
Seriál nešetrí silnými scénami. (zdroj: Netflix)Zbytočné epizódy
Na Monster: The Ed Gein Story sa napriek tomu pozerá dobre. Miestami síce aj nepozerá, pretože v scéne, keď sa Ed prvýkrát odhodláva vyskúšať nekrofíliu, sme na chvíľu naozaj museli odvrátiť zrak.
Keby však seriál nemal posledné dve epizódy, nič by sa mu nestalo.
S reálnou predlohou už dokopy nemajú nič spoločné. Hej, Geina v roku 1957 chytili, lebo zavraždil Bernice Worden, policajti vtrhli do domu a zaistili tam nespočetné množstvo kúskov mŕtvych tiel v najrôznejších formách.
Áno, aj osem odrezaných vuliev v škatuli na topánky.
Gein sa nakoniec priznal k dvom vraždám, deväť ľudí vraj vykopal z hrobov a na ostatok si nepamätal. Nekrofíliu odmietol so slovami, že mu mŕtvoly nevoňali.
Do konca života skončil v psychiatrickej nemocnici.
Seriál si však na posledné dve epizódy vzal divokú kartu a Geina cez rádiovysielač nielenže prepojil s nacistkou Ilse Kochovou, s ktorou debatoval o morálke a vraždení, ale aj s transrodovou ženou Christine Jorgensenovou. S ňou debatoval o ženskom tele.
Čo k tomu povedať, tieto „halucinácie“ sa dali natočiť aj inak.
Klincom do rakvy bola záverečná vykrádačka iného seriálu na Netflixe - Mindhunter. Nie, Ed Gein nikdy FBI nepomáhal s identifikovaním, hľadaním a zatýkaním sériových vrahov. K žiadnej spolupráci s FBI nedošlo.
Žiadne dlhé a hĺbavé rozhovory s detektívmi o tom, ako funguje myseľ vraha.
Najbližšie, ako sa Gein dostal ku konfrontácii s detektívmi, bolo hneď pri prvom vypočutí, keď šerif Plainfieldu Art Schley stratil kontrolu a po tom, čo všetko Gein vykonal, mu hlavu obúchal o tehlovú stenu.
Z tohto dôvodu sa prvotné priznanie Geina ani nedalo použiť na súde.
Je pravda, že Murphy a Brennan nám nikdy nesľúbili dokument, ale po Dahmerovi sme čakali viac. Alebo skôr menej zbytočnej vymyslenej vaty.
