Realita práce letušky má často ďaleko od fotografií na instagrame. Vstávanie o druhej ráno, dlhé lety, nepríjemní pasažieri a nedostatok spánku spôsobujú, že po prílete chceš prespať celý deň a radšej nikam nechodiť.
Aj takto opisuje svoj život Zuzana Gánovská, ktorá v Dubaji pracuje pre leteckú spoločnosť Emirates. K práci sa pritom dostala náhodou, zo dňa na deň sa rozhodla zájsť na pohovor v Bratislave a odrazu sa sťahovala do Dubaja.
Leteckej spoločnosti sa páčila tak veľmi, že dostala takzvaný "golden call". Namiesto zdĺhavých procesov jej po prvom dni pohovorov okamžite ponúkli prácu.
Život letušky v Dubaji však podľa nej nie je taký, ako si ho ľudia predstavujú.
Foodbloger Čoje: Čakal som, že Slováci začnú šetriť a prestanú kupovať kávu za 4 eurá. Deje sa opak Čítajte Na pohovore si urobila extrémne dobrý dojem, čím to podľa teba bolo?
Bola som sama sebou. Nie som konfliktný človek, čo sa im páčilo. Na pohovore som bola v skupine štyridsiatich ľudí, pričom z ostatných báb som cítila veľkú priebojnosť. Chceli sa tam dostať. Ja som to brala tak, že nemám čo stratiť.
Dala som zo seba to najlepšie, ale keby to nevyšlo, nebrala by som to ako koniec sveta. Oni podľa mňa chcú nekonfliktných ľudí, ktorí vedia byť tímoví hráči. Baby, o ktorých som si myslela, že sú oveľa lepšie v komunikácii, vypadli po prvom kole.
Zavážiť mohlo aj to, že mám bakalársky titul zameraný na služby a cestovný ruch z Dánska, vďaka čomu mám aj angličtinu na výbornej úrovni. Nechápala som, ako som sa ocitla v záverečnej fáze pohovoru, ale bola som šťastná. Na druhý deň mi zavolali, že ma berú.
Dostala som golden call, to sa často nestáva.
Zvažovala si aj to, že by si to nakoniec neprijala a nešla do Dubaja?
Som ten typ človeka, ktorý si vyberie neznámu a pokojne aj ťažšiu cestu. Mala som pochybnosti o tom, ako to zvládnem, ale nepochybovala som o tom, či do toho ísť, alebo nie. Hneď, ako mi zavolali, som súhlasila. Na rozhodnutie som pritom mala mesiac.
Po príchode do Dubaja ťa čakal výcvik pre letušky. Bola do veľká výzva?
Bola to veľmi veľká výzva. Prežila som dva intenzívne mesiace v Training College v Dubaji. Je to veľké výcvikové centrum so simulátormi. Skladá sa z viacerých častí, dbá sa na znalosti o lietadlách, bezpečnosti, ale aj na zdravotnícky výcvik a napokon na servis a služby.
Musela som sa naučiť všetko o Airbuse A380 aj A350 a Boeingu 777. Následne sme z toho mali skúšky. Učila som sa od rána do večera, keď som ráno vstala, začala som sa znova učiť. Ale keď to už človek zvládne, má pocit zadosťučinenia.
Teplé more v októbri? Päť miest v Európe, kam sa lieta z Bratislavy, a voda má viac ako 23 stupňov Čítajte S akými pocitmi si nastupovala na palubu svojho prvého letu?
S prvým letom sa začína iný život. Všetko, čo som sa naučila, som musela dať do praxe, pričom na palube sa posádka zameriava najmä na servis pre pasažierov. Po skončení tréningu som mala dva skúšobné lety, na ktorých som ešte nemusela pracovať, len som pozorovala, ako prebiehajú jednotlivé procesy.
Letela som len na otočku do Egypta a o Indie, no boli to nočné lety. Keď som po nich prišla domov, bola som úplne KO. Ochorela som a pýtala som sa samej seba, ako chcem túto prácu zvládať. Ale telo si postupne začne zvykať.
Človek si musí uvedomiť najmä to, že toto nie je práca od deviatej do piatej, keď poobede príde domov a opakuje sa to päťkrát týždenne. Náš rozpis vyzerá úplne inak.
V Dubaji si s rodinou kúpila byt. (zdroj: archív respondentky)Aký rozpis letov si mala napríklad tento týždeň?
Včera som priletela z Los Angeles, teraz mám tri dni voľno. Potom ma čaká ďalší let. Rozpis závisí od toho, aké typy letov mám. Keď mám dlhý let do Austrálie či do USA, pred ním musím mať voľno.
Nemôžem ani cestovať nikam ďaleko, pretože pred dlhým letom sú povinné tri noci v Dubaji, respektíve na mieste, kde oproti Dubaju nie je časový posun väčší ako dve hodiny.
Do mesiaca mám väčšinou osem letov. Lietam okolo 100 hodín mesačne, teda maximálne 100 hodín mesačne som vo vzduchu.
Hovoríš, že nočné lety ťa v úvode kariéry veľmi unavili. Zvykla si si už?
Nepreferujem nočné lety, nezvládam to. Cítim sa po nich zle a prespím celý deň. Potom sa zobudím, všetko ma bolí a večer znovu neviem spať. Preferujem skôr ranné odlety, aj keby mali byť už o šiestej ráno.
Keď máme odlet o šiestej ráno, ja musím byť v centrále 2,5 hodiny predtým. Najskôr prechádzame brífingom a až potom ideme do lietadla. Neznamená to, že keď lietadlo odlieta o šiestej, ja prichádzam na letisko o šiestej. Ani zďaleka. Vtedy ma čaká budík ráno pred štvrtou a cesta na letisko.
Šéfka IKEA v Bratislave: Najlepší zákazník je ten s plným bruchom. Produkty máme také isté ako Švédi Čítajte Starý život si nechala doma a odišla si pracovať do Dubaja. Bolo to v prvých mesiacoch ťažké, keď si bola v novej krajine na všetko sama a nemala si okolo seba žiadnych blízkych ani rodinu?
Keď som prišla do Dubaja, nemala som ešte pridelené ubytovanie, tak ma ubytovali v hoteli. To bolo ťažké, lebo tam si človek ani nemôže vybaliť oblečenie, ani prať, ani variť. Ale tréning bol taký intenzívny, že som nemala čas premýšľať nad všetkým ostatným.
Postupne som to začala pociťovať. Na všetko som bola sama. Bola som na to síce zvyknutá z Dánska, kde som študovala, ale nebolo to ľahké. Prvý rok lietania som však nad tým veľmi nerozmýšľala, lebo som bola plná adrenalínu z lietania, cestovania a všetkých destinácií, do ktorých som sa zrazu dostala.
Toto vzrušenie postupne opadávalo. Lety už boli len prácou, na ktorú som sa až tak veľmi netešila. Niektoré destinácie, kam lietame, sú naozaj krásne, ale človek si to musí odpracovať. Lety vedia byť veľkou záťažou na psychické aj fyzické zdravie, najmä keď máme plné lietadlá a náročných zákazníkov.
Už si neberiem k srdcu, keď sú ku mne pasažieri odporní. Obrnila som sa proti tomu, skrátka sa usmejem a odpovedám im na všetko, čo potrebujú.
Loading
@zanaganovska
Kedy ti pridelili tvoj prvý byt?
Spoločnosť má ubytovania na rôznych miestach v Dubaji. Každý dostane pridelený byt, v ktorom býva s ostatnými ľuďmi. Buď s jedným, alebo dvomi ľuďmi, máš vlastnú izbu a spoločnú obývačku a kuchyňu. To, kde bývaš, je náhodné. Mne najskôr pridelili bývanie na okraji mesta, pomaly v púšti. Teraz je to už lepšie.
Zamestnanec si okrem toho môže požiadať o príspevok na bývanie a nájsť si byt na vlastnú päsť, lenže musí spĺňať podmienky - napríklad tu mať manžela alebo rodinu, ktorá má víza do Spojených arabských emirátov. Ďalšou možnosťou je kúpiť si byt, vtedy máte na príspevok nárok.
Si spokojná s bývaním, ktoré poskytuje letecká spoločnosť?
Už nebývam v byte od spoločnosti, kúpila som si vlastný. Jednoizbák. Na začiatku som bývala v budove, kde bývali len ľudia pracujúci ako palubný personál. Ako veľký panelák plný letušiek a stewardov, nikto iný tam nebýva.
Nakoniec som sa rozhodla bývať vo vlastnom. Je to skvelé, lebo ma nikto nekontroluje. V budovách spoločnosti sú dole pracovníci bezpečnostnej služby, ktorí si všímajú, v akom stave sa zamestnanci večer vracajú domov a ak treba, robia si o tom aj dokumentáciu. Nie je to prísne, môžete chodiť von, ale pozerajú sa na vás.
Ak v celej budove žijú len ľudia z palubnej posádky, nie je to potom ako jeden veľký internát? Predstavujem si, ako tam letušky a stewardi robia chodbovice.
To závisí od človeka. Napríklad ja po letoch nechcem nikoho vidieť, nechcem sa socializovať ani sa s nikým rozprávať. Keď som žila v budove, kde bola len palubná posádka, mala som pocit, že celý život je len o práci.
Ale podľa mňa je dôležité oddeľovať súkromný život a prácu. Keď som sa stále motala okolo ľudí z posádky, mala som pocit, že už nežijem svoj život, len chodím na let, prídem domov, vyspím sa a idem znovu do práce.
Na nočné lety si zvyknúť nevie. (zdroj: archív respondentky)Bolo jednoduché kúpiť si v Dubaji nehnuteľnosť?
V Dubaji je nákup nehnuteľnosti veľmi jednoduchý. Podľa toho, v ktorej časti mesta chceš byt, sú ceny porovnateľné aj k cenám na Slovensku. Jasné, že by som chcela bývať na Palme alebo pri Dubai Creeku, lenže tam jednoizbák stojí pol milióna.
Chcela som investovať peniaze, ktoré som zarobila. V Dubaji sa dá pekne zarobiť, keď človek robí letušku, ale vie výplatu aj minúť za jeden deň. Ja som si však šetrila a potom som sa rozhodla kúpiť si nehnuteľnosť spolu s mojou rodinou. Vždy to vieme predať alebo prenajať.
Neláka ťa míňať tam peniaze?
Nie som ten typ, ktorý často chodí do beach clubov alebo na párty. Väčšina báb, ktoré nastúpia ako letušky, sú prvý rok nonstop vonku a na párty. Peniaze im potom hneď miznú z účtu.
Ale v Dubaji sa dá žiť aj lacnejšie ako na Slovensku. Dá sa tu žiť normálny život za normálne peniaze. Keď chceš niečo fancy, dá sa za to priplatiť. Je drahý Dubaj, dostupný Dubaj aj lacný Dubaj. Vieš v reštaurácii nechať stovku za jedlo, ale môžeš sa najesť aj za dve eurá.
Je však niečo, čo si rada dopraješ?
Kávu, matchu a zákusky. Zbožňujem kaviarne a pekárne, aj keď cestujem, musím všade skúšať rôzne prevádzky. V Dubaji máme podľa mňa jedny z najlepších kaviarní na svete, kvalita aj starostlivosť o zákazníka sú tu na vysokej úrovni.
Je mi jedno, koľko peňazí miniem, keď idem do dobrej kaviarne a dám si tam zákusok. Som taká gurmánka. Radšej to miniem na kávu, ako na alkohol niekde v beach clube.
Cena kávy je dnes veľkou témou aj v Bratislave. Koľko stojí káva v Dubaji?
Záleží nad kaviarni. Najlepšia matcha stojí okolo desať eur, ale nájdeš aj matchu za päť eur. Výberová káva sa dá kúpiť za desať eur, ale normálne latte ti spravia aj za päť či sedem eur.
Viem, že letušky a stewardov v Dubaji robí množstvo Slovákov aj Čechov, aká tam medzi vami panuje nálada? Je tam nejaká komunita krajanov, s ktorými sa stretávaš?
Nemám komunitu, s ktorou by som sa stretávala. Mám tri kamarátky z Česka, s ktorými chodíme na kávu alebo sa najesť. Aj ony sú letušky, takže občas je náročné sa zladiť. Jedna však býva neďaleko mňa a má tu aj manžela, tak hocikedy prídu po mňa autom a ideme do reštaurácie.
Pre letušku v Dubaji je podľa mňa náročné nadviazať kontakty s ľuďmi. Stretla som sa už s tisíckami ľudí, ale vytvoriť si tu ozajstné priateľstvo je podľa mňa ťažké. Niekedy sa mi aj stane, že idem na let, s niekým z posádky si rozumiem a poviem si, že by sme mohli zájsť na kávu v Dubaji, ale potom sa už nikdy neuvidíme.
V čom sa podľa teba najviac líši život v Dubaji od života na Slovensku či v Dánsku?
Podľa mňa to nie je len o Dubaji, ale najmä e o práci. Tým, že lietam, som často mimo Dubaja. Keď prídem, snažím sa dať dokopy, nechcem nikoho vidieť, chcem spať a počúvať svoje telo.
V Dubaji mám úplne iný život ako na Slovensku. Môj život v Dubaji je skôr môj byt. Sústredím sa na seba. Nechodím už tak často von, odkedy som si kúpila byt, ale predtým som vždy chodievala do rôznych kaviarní, na nové miesta a na Kite Beach. Teraz sa už skôr zameriavam na byt a trávim tam svoje days off.
Okrem toho je dôležité mať auto. Toto mesto je stavané pre autá, niekde tu nie sú ani poriadne chodníky a všetko je ďaleko.
Loading
@zanaganovska
Traduje sa, že veľa letušiek nevydrží robiť túto prácu dlho a postupom času odchádzajú. Vnímaš to na sebe po dvoch rokoch?
Vnímam to na sebe. Neplánujem robiť letušku ešte roky. Ale sú aj ľudia, ktorým táto práca vyhovuje. Neprekáža im pracovať v noci, radi cestujú po svete, dobre zarobia, nemajú zdravotné problémy a radi chodia na párty. Keď tu už napríklad máš manžela a rodinu, je to úplne iné.
Za dva roky v Dubaji som si uvedomila, že rodina je všetko. Chcela by som s ňou tráviť viac času, tak uvidíme, čo mi život prinesie. Ale rada by som sa vrátila do Európy. Mám pocit, že som lietaním prišla o časť zdravia.
Máš ešte rada lietanie?
Zbožňujem cestovanie, zmenilo mi život, ale niekedy chodím do práce s nie veľkým nadšením. Nechcem o tom hovoriť len negatívne, pretože robiť letušku v Dubaji je skvelá práca, ktorú by si mal každý vyskúšať, dá vám to veľa do života, ale keď máš budíček o druhej ráno a ideš na plný let, na ktorom nie sú len milí cestujúci, skôr naopak, je to zaberačka.
Na druhej strane, keď takýto let prežiješ, potom príde let do Los Angeles a všetko je opäť fajn. To bol zatiaľ môj najlepší let do USA, aký som kedy mala. Mala som úžasných pasažierov. Bola som v biznis triede, čo je úplne iný zážitok ako v economy. Tam každý niečo chce, letušky často berú ako slúžky.
V biznis triede sú zvyčajne úctiví cestujúci, ktorí vedia, ako sa majú správať. A potom sme prileteli, bola som v Kalifornii a vravela som si, že je to úžasné. Kedy by som sa len tak dostala do Kalifornie?
K práci letušky sa dostala náhodou. (zdroj: archív respondentky)Svoje zážitky a skúsenosti z práce letušky v poslednom čase dokumentuješ na sociálnych sieťach, napríklad na tiktoku máš zopár veľmi populárnych videí. Chcela si ľuďom ukázať, ako naozaj vyzerá život letušky?
Rada tvorím obsah. Instagram sa snažím mať viac estetický, ale na tiktoku neriešim, ako vyzerám. Rada ukazujem realitu.
Ľudia berú prácu letušky ako vysnívanú prácu, ale neuvedomujú si, čo všetko to vyžaduje. Vidia len krásne fotky z rôznych úžasných destinácií. Potom majú v hlave idylické predstavy a chcú sa stať letuškou, len aby mohli ísť do New Yorku.
Snažím sa rozprávať o tom, ako to v skutočnosti vyzerá. Aj keď sa dostaneš do New Yorku, si tam bez spánku. Máš tam minimum času na objavovanie mesta. Keď vidíte moje fotky niekde zo sveta, som tam bez spánku a cítim sa ako troska.
Nebudem klamať, ja sa po letoch cítim fyzicky zle. Už sa neviem regenerovať.
Dostala si už od iných letušiek spätnú väzbu na svoje videá? V niektorých napríklad ukazuješ, ako fyzicky zničená si prišla po dlhom lete, v iných natáčaš skoré ranné vstávanie pred prvým odletom.
Už mi písalo viacero ľudí, ktorí boli radi, že ukazujem aj tieto negatívne aspekty. Sú aj ľudia, ktorí mi napíšu, nech neplačem a keď sa mi nepáči, nech dám výpoveď.
Je však pravda, že časť ľudí z posádky má rovnaké problémy ako ja. Sú nonstop unavení, stále len spia, majú depresie a úzkosti a cítia sa osamelo.
Veľa ľudí odchádza krátko po nástupe. Píšu mi aj baby, ktoré teraz začali lietať a pýtajú sa ma, ako to zvládam, lebo ony po dvoch letoch ledva žijú.
Hovorím im, že nezvládam, ale nejako som si zvykla. Ľudia, ktorí si pred nástupom mysleli, že len budú lietať po svete a spoznávať nové destinácie, si rýchlo uvedomia, že si to najskôr treba oddrieť a nie je to zadarmo. No sú aj ľudia, ktorí lietajú 15 alebo 20 rokov a vyhovuje im to.
