Adela Vinczeová je neodmysliteľnou súčasťou našich obrazoviek a rádií. Posledný rok však u nej nastal "televízny odmäk". Ako sama hovorí, život priniesol niečo nečakané a dostal ju z komfortnej zóny.
Pred rokom sa totiž zastala svojho manžela a kolegu Viktora Vinczeho, ktorému vedenie Markízy nepovolilo moderovať v Let´s Dance, pokiaľ by sa nevzdal postu v Televíznych Novinách. Adela sa vtedy rozhodla odmietnuť účasť ako porotkyňa.
"Človek by mohol skĺznuť do toho, že bude svojho partnera obviňovať. Nech sa ale akokoľvek na tú Rubikovu kocku pozerám, nedalo by sa to urobiť inak. Po všetkých rozhodnutiach cítim vnútorný pokoj," hovorí 42-ročná Adela Vinczeová.
Viktor s Adelou sa minulý rok stali rodičmi malého Maxa. Adela otvorene hovorí o všetkom, čo obnášala adopcia či o tom, ako často kriticky spoločnosť vníma ženy, ktoré nie sú matky.
"Už by sme sa mohli naučiť prestať iným hovoriť "to si ešte rozmyslíš, že nechceš deti". Osobne veľmi obdivujem mladé ženy, ktoré majú odvahu nahlas povedať, že nechcú dieťa," dodáva moderátorka.
Rozhovor je prepisom epizódy relácie Closer Talks, celé video si môžeš pozrieť na youtube . Bol nahratý pred tým, ako vyšla informácia o stopnutí epizódy Trochu inak na STVR, Adelu sme dodatočne požiadali o vyjadrenie, no k situácii sa zatiaľ vyjadrovať nechce.
Za posledný rok sa ti zmenil režim; okrem toho, že sa staráš o vášho syna Maxa, tebe aj Viktorovi ubudlo viacero televíznych projektov. Ako teraz vyzerá váš bežný deň?
Každý deň je iný, takže si musíme povedať, kto s Maxom v ten deň bude a kto s ním bude vstávať, či zaspávať. Všetko je pre nás dosť nepravidelné - ja občas moderujem a Viktor nepravidelne lieta.
Keď príde Sajfa z Bruselu, nahrávame reláciu vo Fun rádiu. Okrem toho mám raz za mesiac výjazd so štyrmi hercami a nahrávam Trochu Inak. Popritom občas vezmem aj nejaké moderovanie na firemných akciách.
Koľko dní býva Viktor preč, keď lieta s leteckou spoločnosťou AirExplore?
V auguste to bolo napríklad desať dní. Keď tu nie je, tak to ťahám ja a a zároveň mi pomáhajú naši rodičia. No v tej každodennosti som ja, ktorá kúpe a uspáva. Najmä preto, že Maxík je na mňa oveľa viac fixovaný.
Je to už moja rutina. Veľakrát sa mi stane, že pri kombinovaní rodičovstva s prácou, prídem do večerného finále a vyjde mi polhodina pre seba. Tá končí väčšinou na instagrame so smiešnymi videami. Osprostiem a idem spať.(smiech)
Viem, že to nie je úplne správne a práve teraz hľadáme v tomto celom systéme rovnováhu.
Ako to tieto dni zvládaš?
Je to teraz dosť mentálne náročné, pretože idem do úplného vyčerpania. Viktor sa mi snaží pomáhať najviac, ako vie, no je v tom celom ako ten druhý rodič. Aj preto tú emočnú a výchovnú logistiku stále hľadáme. To asi vo svojich životoch rieši veľa ľudí.
Pred rokom ste museli čeliť konfliktu s vedením Televízie Markízy. Viktor dostal na výber - buď bude moderovať Let´s Dance a bude musieť odísť zo spravodajstva, alebo ho moderovať nebude. Ty si sa potom rozhodla, že sa Let´s Dance ako porotkyňa nezúčastníš. Ako to celé ovplyvnilo váš vzťah?
Chcem zdôrazniť aj to, že tam išlo o to, že Viktor bol nielen môj muž, no aj môj kolega. Kolega viacerých z nás.
Keď som sa rozhodovala, bolo jasné, že prídem o veľa. Rátala som s tým, že keď odídem z Let´s Dance a poviem nahlas nejaké veci týkajúce sa vedenia Markízy, nemôžem tam už robiť iné relácie.
Do toho nové vedenie STVR zrušilo aj Milujem Slovensko. Iné ponuky som odmietla a zrazu sa mi vypratal mediálny priestor. Prišla som o veľmi veľa mojej obľúbenej roboty.
Niektorí ľudia tvrdia, že ti Viktor zničil kariéru. Ako to vnímaš?
Človek by mohol skĺznuť do toho, že bude svojho partnera obviňovať. Nech sa ale akokoľvek na tú Rubikovu kocku pozerám, nedalo by sa to urobiť inak.
Po všetkých rozhodnutiach cítim vnútorný pokoj. Nie je to o tom, že by ma Viktor niekde stiahol - skôr išlo o to, že naša celospoločenská situácia ma naopak niekam posunula. Som zvedavá, čo život prinesie.
A čo prináša?
Po takmer tridsiatich rokoch pôsobenia v médiách, nastalo prázdno. Myslím si však, že to tak má byť. Zažívam "vypratanie priestoru". Išla som už v určitej pohodlnosti a mala som veľa ponúk. A tak prišiel zdravý diskomfort.
Cítim pevnosť a správnosť toho rozhodnutia. A tú pevnosť to vnieslo aj do nášho vzťahu.
Zvažovali ste v tejto spoločenskej atmosfére niekedy život v zahraničí?
Človek sa baví o všeličom, no nikdy sme to nemysleli vážne. Bolo by to pre nás v zásade celkom jednoduché - Viktor by mohol lietať z hocijakej krajiny. Mohli by sme ísť napríklad žiť do Dubaja (smiech). Ale neviem, či by som tam bola šťastná.
Samozrejme som ale ostražitá voči vývoju v našej krajine, no mám to tu naozaj rada. Uvedomujem si všetky výhody, ktoré tu máme. A navyše, prerobili sme teraz detskú izbu. Bola by to škoda.
Čo konkrétne máš rada na živote na Slovensku?
Som človek, ktorý potrebuje svoju svorku. Potrebujem sa cítiť bezpečne v okruhu blízkych ľudí. Tým, že ma na Slovensku skoro každý pozná, je mi v tejto krajine dobre a cítim sa tu bezpečne. Samozrejme, nie každý ma musí milovať, ani z toho nechcem ťažiť nijaké výhody. Len mám z tejto krajiny pocit tej "partie".
Veľa ľudí o tebe hovorí, že pôsobíš veľmi vyrovnane, akoby si v sebe mala všetko usporiadané. Stotožňuješ sa s tým?
Som vďačná, že na ľudí pôsobím príjemne. Častokrát som však v skutočnosti doma rozhodená. Napríklad tieto dni som veľmi unavená. No som s tým vysporiadaná. S dieťaťom prichádza do života výzva - človek musí vedieť dekódovať svoje, aj jeho emócie.
Adela Vinczeová pracuje v médiách už takmer 30 rokov. (zdroj: Marko Erd)Čo ťa dokáže rozhodiť? Napríklad kritika?
Hejty ma veľmi nerozhodia. Hoci som toho relatívne veľa dosiahla a mohla by som byť so sebou spokojná, viem sa vžiť do človeka, ktorý sa cíti frustrovaný a nepočutý. Chápem, že niekto taký má potrebu naložiť človeku, ktorý je videný a počutý. Takže ma to nevytáča.
Aj sama na sebe niekedy pozorujem, že sa začnem s ostatnými porovnávať. Žijeme v takej spoločnosti.
Pociťuješ ešte trému pred moderovaním? Dokáže ťa to vystresovať?
Stále mám trému. Čím viac o sebe počúvam rôznych nálepiek o tom, aká som pohotová a vtipná, tým viac stresu mám.
Keď vyjdem na pódium, vidím, že toto všetok odo mňa ľudia čakajú. Niekedy však na to človek nemá nastavenie. Stáva sa, že sa jednoducho bojím, že nenaplním ich očakávania. Potom si však poviem - veď sa nič nestane.
Učíš deti a tínedžerov v detskom tábore sebaprezentáciu. Je to pre mladých ľudí dneška výzva?
Snažíme sa deti naučiť, aby sa vedeli postaviť pred ľudí. Aby vedeli vnímať seba aj iných. Napríklad sme zistili, že pre mladých ľudí je problém zakričať svoje meno a takýmto hlasným spôsobom sa odprezentovať.
Prečo myslíš, že s tým máme problém?
Mám pocit, že problém tkvie už v školstve. Na Slovensku je podľa mňa zakorenený prístup; na čo sa budeš pretŕčať? Radšej buď tichý a skromný. Ale skromnosť sa tu zamieňa s podceňovaním sa. A sebaprezentácia sa tu vníma ako "pretŕčanie".
Paradoxne sa ale naša generácia miluje prezentovať na sociálnych sieťach. Ty na instagrame dlhodobo otvorene hovoríš aj o vašom problém s plodnosťou a adopcii. Ako sa k tomu stavalo tvoje okolie?
Moje okolie aj slovenská spoločnosť sa ku mne vždy stavala tak, ako som sa k sebe stavala ja. Všetky tlaky, ktoré pripisujeme spoločnosti a okoliu, si vytvárame na seba sami.
A aký tlak to bol v tvojom prípade?
Ja mám relatívne špecifický výzor. Kým som si bola ja neistá sama sebou a pochybovala som o sebe kvôli môjmu vzhľadu, cítila som tlak aj z vonku. Lenže v skutočnosti mi len okolie zrkadlilo to, čo som mala vnútri.
Podobne to bolo aj s rodičovstvom. Tým, že som sama mala pochybnosti, či mám ako človek hodnotu, keď nie som matkou a trestala som za to, odrážalo mi to aj moje okolie.
Takže spoločnosti v tomto nič nevyčítaš?
Nie, no na druhej strane sme sa v tomto mali vzdelávať. Spoločnosť by sa mala učiť vnímať to, že riešiť veci za nejakou hranicou už nie je v poriadku. Napríklad sa pýtať otázky typu kedy bude dieťa a kedy bude ďalšie. Hovoriť "to si rozmyslíš, že nechceš deti". Ľudia by sa mohli naučiť, že ich do toho nič nie je.
Napríklad veľmi obdivujem mladé ženy, ktoré vedia povedať nahlas, že nechcú dieťa. Odôvodnia to napríklad tým, že majú plány, v ktorých by s dieťaťom nevedeli fungovať. Alebo povedia na rovinu, že v sebe nemajú materinský pud.
Ako si to vnímala ty pred tým, než si sa stala matkou?
Ja osobne som nemala vždy partnera a okolnosti na to, aby som to v tom správnom čase stihla. Biológiu ale netreba ignorovať a nechávať to na poslednú chvíľu. Ak chce mať mladá žena dieťa, nie je na tom nič zlé.
Ja som sa vydávala 36-ročná a už som ani nerátala s tým, že môžem otehotnieť. Dieťa potom prišlo do nášho života, keď som mala 42.
Z mojej vlastnej skúsenosti aj zo skúsenosti mojich kamarátok to vnímam tak, že do detí nás často tlačí staršia generácia. Bol to aj tvoj prípad?
Nie. Myslím si, že to je práve preto, že obaja moji rodičia sú veľmi aktívni ľudia, ktorí majú naplnený život a nečakajú na vnúča. Vnímajú hodnotu života aj cez iné veci. Moja mama je keramikárka a vo výchove mala majoritný vplyv. Vždy bola v tomto otvorená, neprischla v nejakých vzorcoch. Dokonca sa ma aj pýtala, či už nie som na adopciu stará (smiech).
Otec robil najlepšie ako vedel - aj vzhľadom na to, aké roly otcovstva zažil u starších generácií.
(zdroj: Marko Erd)S otcom máte v niektorých spoločenských otázkach odlišné názory. Rozprávate sa o týchto témach?
Niekedy áno. Často je pri týchto konverzáciách prítomný aj Viktor. Musím povedať, že môj otec má jednu skvelú vlastnosť - nie je ješitný, ani agresívny. Nikdy u nás neprebiehajú nejaké vyhrotené hádky. Ale keď sa odosobníme a ideme ku konkrétnym témam a otázkam ľudskosti, ako napríklad téma LGBTI+, nemáme sa na čom nezhodnúť. Som vďačná za to, že komunikujeme.
