Monika Fábryová bola prvýkrát v Dánsku, keď mala 18 rokov, študovala tam na strednej škole. Vtedy tam stretla svojho budúceho snúbenca, aj keď o tom ani nevedela.
Najskôr sa vysmial Wizz Airu, no zrazu linky vo Viedni ruší aj Ryanair. Cestujúci zostanú sklamaní Čítajte Aj keď sa na niekoľko rokov ich cesty rozišli, počas pandémie koronavírusu opäť obnovili kontakt. Slovo dalo slovo, dali sa znovu dokopy a dnes spolu už štyri roky žijú v malom meste Tønder na juhu Dánska.
V Tønderi nie je kopa kaviarní, reštaurácií ani obchodov, a tak síce často niet kam ísť, ale človek aspoň neminie veľa peňazí na zbytočnosti. Dánsky vidiek by za veľké mestá už nemenila.
To, že sú Dáni najšťastnejším národom na svete, je však podľa nej len dobrý marketing.
Do Dánska si odišla za svojím snúbencom. Vyberala si si prácu podľa toho, kde v tom čase býval?
Posielala som životopisy a čakala som, čo vyjde. Nakoniec som si našla prácu v malom meste Tønder na juhu Dánska. V priebehu dvoch mesiacov som dostala ponuku aj sa presťahovala.
Je to však dánsky vidiek, neďaleko nemeckých hraníc, kde dokopy nič nie je. K najbližšej diaľnici mi to trvá hodinu. Prácu som dostala na mieste, ktoré bolo vzdialené tri hodiny jazdy od mesta, kde býval môj snúbenec.
Tým, že dánsky pracovný trh je malý a nezamestnanosť a fluktuácia sú nízke, musela som vziať to, čo som našla. Pracujem v oblasti marketingu. V prvých mesiacoch sme sa vídavali len cez víkendy, ale potom sa prisťahoval za mnou.
Pracuješ stále v rovnakej firme, do ktorej si vtedy nastúpila?
Môj priateľ je pedagóg, pracuje v škole, takže presunúť sa v rámci Dánska preňho nebolo také náročné. Ja dodnes pracujem v rovnakej firme, v ktorej som začínala.
Bývame v prenajatom trojizbovom byte. Predtým som žila v Brne, Prahe aj v Dubline, a preto som cítila rozdiel, keď som prišla do mesta so sedemtisíc obyvateľmi. Vtipné je aj to, že naše kancelárie sú postavené uprostred poľa.
Nikde nič, odrazu krásna škandinávska architektúra, sedíš za počítačom a za oknom vidíš traktor, ktorý orie pole, alebo tam skáču srnky. Dosť ma to inšpirovalo prehodnotiť životný štýl, neponáhľať sa toľko.
Nemala si obavu z toho, že ideš žiť do maličkého mesta?
Veľmi som si o meste Tønder nezisťovala informácie predtým, ako som sem prišla. Bola som preto prekvapená, keď som chcela ísť do obchodu, ale všetky supermarkety boli o štvrtej zatvorené. Nedá sa tu ani veľmi chodiť von s kamarátmi a vysedávať v baroch alebo kaviarňach.
Je to trošku izolované, ale mám to rada. Nie som stále v napätí, prospieva mi to. Baví ma aj to, ako málo peňazí tu miniem. Neláka ma stále niečo nakupovať, lebo vo veľkých mestách som si stále niekde sadla na kávu alebo vbehla do nákupáku.
Do práce sa, samozrejme, chodí na bicykli. (zdroj: archív respondentky)Vyskytli sa pri hľadaní práce komplikácie, ktoré by súviseli s tým, že si cudzinka zo Slovenka?
Aj keď je to malé mesto, žije tu veľa ľudí z cudziny. Veľa ľudí z Nemecka, ktorí si tu kúpia nehnuteľnosť, zistia, že sa im tam páči, a tak sa tam natrvalo presťahujú.
Potom je tu veľa ľudí z arabských a afrických krajín, ale sú integrovaní v spoločnosti. Na Slovensku často počúvame o extrémnych prípadoch, ale tu sa nič také nedeje.
A poslednou veľkou skupinou sú ľudia z Ukrajiny, ktorí pracujú na farmách. Keď sa tam začala vojna, Dáni im povedali, nech si privedú svoje rodiny a môžu pracovať spolu, tak sa okolo Tønderu vytvorila veľká ukrajinská komunita.
Napriek tomu, koľko cudzincov tu je, veľa Dánov ani nevie, kde je Slovensko. Keď som sa o tom rozprávala so svojím snúbencom, vysvetľoval mi, že Dáni sa majú tak dobre, že často neriešia okolité krajiny. Veľmi ich to nezaujíma, žijú si svoj spokojný život.
O Dánoch sa stále hovorí ako o jednej z najšťastnejších krajín na svete, ale mňa by zaujímalo, či to vidíš aj na ľuďoch z vidieka, kde žiješ. V Kodani sa zrejme žije úplne inak ako v malom mestečku pri hraniciach s Nemeckom.
Myslím si, že rebríčky šťastia sú marketingový ťah. Čím dlhšie som tu, tým viac si to všímam. Keď som sa na to pýtala mojej učiteľky dánčiny, smiala sa, že tomu nemám veriť, lebo je to marketing. Ale to tak podľa mňa vnímajú aj oni sami.
Keď však príde priemerný Slovák do Dánska, podľa mňa bude šťastný. Človek tu dookola nemá pocit, že stále bojuje o prežitie a žije od výplaty do výplaty. Platia sa tu vysoké dane, ale keď máš problém, štát sa o teba postará. Neživoríš.
Veľký dôraz sa kladie aj na work-life balance. Keď je 16.00, ide sa domov. Ak niekto pracuje nadčas, ostatní sa naňho škaredo pozrú, nech ide domov, aby im to celé nekazil. A viac si uvedomujú hodnotu svojej práce.
Keby Slovákovi ponúkli prácu, prinesie si vlastnú lopatu a ide makať. Dán by si najskôr vypýtal viac peňazí, potom by išiel za odbormi, nech mu pomôžu dohodnúť lepšie podmienky, chcel by preplatené nadčasy, víkendy, sviatky a lopatu by mu musel zamestnávateľ dodať.
Ako veľmi sa líšia mzdy v Kodani a v Tønderi?
Kodaň som zvažovala, ale je to extrémne drahé mesto. Podľa mňa je dosť náročné tam žiť, o niečom náročnejšie ako tu, kde som ja. V každom prípade som nechcela žiť v zdieľanom byte a platiť 800 až 1000 eur za izbu, takže som Kodaň vylúčila.
Rozdiely medzi mzdami podľa regiónov je však cítiť. V regióne Južné Dánsko, kde žijem, sa zarába najmenej z celej krajiny. Je to málo rozvinutý región. Keď sa na Slovensku hovorí, že na východe nič nie je, tak tu to platí o Južnom Dánsku. Ostatní sa na nás občas pozerajú tak trochu cez prsty.
Na druhej strane, nájom je lacnejší a neminieš veľa peňazí, lebo nie je na čo míňať. Všetko záleží na prioritách, ktoré si človek stanoví.
Bolo ťažké nájsť si v meste byt na prenájom?
Keď to porovnám s Českom, je to náročnejšie a oveľa menej flexibilné. Platí sa tu vysoký depozit - dva či tri mesačné nájmy plus nájom za ďalší mesiac. Na začiatok je potrebný veľký balík peňazí.
Veľký rozdiel je aj to, že byty sa prenajímajú úplne prázdne. Máš kuchynskú linku, záchod a sprchu. Žiadny gauč, posteľ, stôl či stoličky. Nemáš ani nainštalované lustre, čo ma zaskočilo, ale podľa môjho snúbenca Dána je to výhoda. Vraj si aspoň každý môže kúpiť také lampy, aké sa mu páčia.
Ja som náš byt našla na inzertnom portáli, napísala som firme, ktorá byty spravuje, a cez nich bývame. Nebolo to až také komplikované.
Kanceláriu má naozaj uprostred poľa. (zdroj: archív respondentky)Koľko mesačne platíte za bývanie?
Za trojizbový byt s veľkosťou 75 štvorcových metrov platíme 850 eur mesačne aj s energiami. Nájom je 710 eur, energie zostatok.
Rozmýšľali ste už nad kúpou vlastnej nehnuteľnosti?
Uvažujeme o tom veľmi intenzívne. Vlastniť dom s pekným dvorom niekde na tichom mieste je náš sen. V Dánsku sa ceny nehnuteľností výrazne líšia medzi regiónmi. V oblasti, kde žijeme teraz, sú ceny nízke, päťizbový dom sa dá kúpiť aj za 135-tisíc eur. Trojizbový byt, v akom teraz bývame, stojí okolo 80-tisíc eur.
My by sme sa však v nasledujúcich dvoch rokoch najradšej presunuli do oblasti mesta Aarhus. Pre mňa ako cudzinku, ktorá neovláda dánsky jazyk, tam je oveľa viac pracovných príležitostí. Domy a byty sú tam oveľa drahšie.
Cena trojizbáku sa pohybuje od 530- do 670-tisíc eur, teda osemkrát viac ako u nás na juhu, lenže v okolitých mestečkách neďaleko Aarhusu sú už ceny priaznivejšie. Takýto byt sa tam dá kúpiť za 270-tisíc eur, dom za približne 400-tisíc.
Hovoríš, že v malom meste aspoň nemáš na čo míňať peniaze, ale predpokladám, že pár kaviarní a reštaurácií tam predsa len máte. Netráviš v nich voľný čas?
Von napríklad veľmi nechodíme. Do kaviarne ideme možno raz za mesiac, ale to aj preto, že v práci máme vlastného baristu, a tak mám dobrú kávu stále k dispozícii.
Voľný čas trávime prechádzkami, v posilňovni alebo chodíme k moru. Reštaurácie nevyhľadávame, pretože tu nevaria až tak dobre a je to drahé. Za večeru pre dvoch zaplatíš aj sto eur. Keď som však v Kodani, rada chodím po kaviarňach a pekárničkách, to k tomu mestu skrátka patrí.
Ľudia napríklad ani nechodia na denné menu do reštaurácií, to neexistuje. Firmy majú zvyčajne vlastné kafetérie, kde sa podávajú obedy. Do reštaurácií chodia prevažne dôchodcovia, o tých sa hovorí, že majú v Dánsku najviac peňazí.
Aj vy máte kafetériu v práci alebo si varíte doma?
Hej, ale naučili sme sa aj veľmi dobre variť. Máme radi ázijskú kuchyňu, ktorú sme tu nikde nenašli, tak sme sa do toho pustili sami a je to super.
Trvalo ti dlho, kým si si po príchode do Tønderu zvykla na mentalitu miestnych obyvateľov?
Keď som nastúpila do práce, moji kolegovia mi po čase povedali, že som na nich príliš priateľská. V Česku sme skončili v práci a hocikedy šli spontánne na pivo, v Dánsku sa nič také nedeje. Kamarátov si v Dánsku nenájdeš medzi kolegami.
Veľmi si oddeľujú prácu a súkromie. Pochopila som to, tak som prestala byť príliš proaktívna a bola viac introvertná. Ale Dáni majú radi kluby, tam majú kluby na všetko -na behanie, rybárčenie, čítanie, na čokoľvek. Tak sa stretávajú.
Si už členkou nejakého klubu?
Rozmýšľala som nad bežeckým klubom, ale veľmi pomaly behám, tak som to nechala tak.
Si pre dánskych kolegov ešte stále príliš priateľská?
Stále nie som v úzkom kruhu priateľov svojich kolegov. Každý má vytvorený úzky kruh, zvyčajne s ľuďmi z detstva alebo zo školy, a nových ľudí si tam nepúšťajú.
Ja mám úzky kruh so svojím priateľom a oni si myslia, že viac netreba. Mám však kamarátov z práce, ale sú to ľudia z Poľska či z Ázie. My Slováci sme si s ľuďmi z Ázie bližší, ako by sa mohlo zdať. Aj v tom, ako vychovávame deti, aj v tom, akú dynamiku máme v rodine.
Jeden dánsky kolega nám napríklad raz povedal, že nás má rád, ale víkendy chce tráviť s hocikým iným, nie so svojimi kolegami. Oni sú priami, takto ti to povedia a ty to musíš rešpektovať. Ale zároveň sú veľmi milí, nie nepriateľsky naladení.
Typické historické domčeky v meste. (zdroj: archív respondentky)Máš už napríklad pocit, že si súčasťou úzkeho kruhu rodiny tvojho snúbenca?
Dúfam, že áno. Bývame tri hodiny od rodiny môjho priateľa a stretávame sa raz za čas. To je na Dánoch zaujímavé, svoje deti vedú od detstva k individualizmu.
Máš 18 rokov, choď z domu, rob si svoje veci. Rodiny si nelezú do kapusty ako na Slovensku. Žiadne multigeneračné domy. Keď sa priateľova mama presťahovala bližšie k jeho bratovi s manželkou, bol v strese, že mu mama bude bývať desať kilometrov od domu.
Hovorila si, že v Dánsku sa neprežíva od výplaty do výplaty, tak ako u nás, ale človek si vie aj našetriť. Bolo to tak od začiatku, odkedy si tam prišla?
Na začiatku som dosť podcenila, koľko bude stáť celé sťahovanie, nájmy, depozit. Z toho som sa finančne spamätávala pár mesiacov. Spravila som chybu, že som si nevypýtala viac peňazí, keď som s firmou hovorila o plate. Pristúpila som na najnižšiu možnosť, akú mi ponúkli, bola som rada, že mám prácu.
Postupne sa mi to už podarilo upraviť, ale v úvode som išla od výplaty k výplate. Hovorila som si, ako je to možné, že som v Dánsku, kam Slováci chodia zarábať peniaze, ale ja nič nedokážem ušetriť. Bolo to mojou nepripravenosťou.
Koľko si vieš odložiť z výplaty každý mesiac?
Keď som prišla, priemerne som si odkladala 200 až 300 eur mesačne. To bolo relatívne málo. Teraz si viem odložiť okolo 1000 eur mesačne po zaplatení nájmu a všetkých nákladov. Verím, že keby som bývala v Kodani, bolo by to iné.
Máme napríklad malé auto, ktoré sme zaplatili v hotovosti, nemusíme ho mesačne splácať. Moje fixné náklady sú preto veľmi nízke.
Odpozorovala si, že Dáni si nepotrpia na drahé autá a bohatstvo nezvyknú ukazovať až tak ako my?
Dáni sa riadia nepísaným zákonom Jante, ktorý hovorí, že nikto nie je špeciálny, všetci sú si rovní a sú súčasťou jedného celku. Neukazujú preto veľmi bohatstvo, nekupujú si extravagantné drahé autá ako mnoho Slovákov.
Nie je to tak ako na Slovensku, že zarábaš priemerne, ale kúpiš si drahé auto a potom ho ledva dokážeš splácať. Daň pri kúpe auta môže byť miestami aj 100 percent z jeho ceny, takže je to mimoriadne drahé. Daň sa však neplatí z elektrických áut, preto si teraz všetci kupujú autá na elektrinu.
Na počudovanie, podľa mňa sú trochu aj držgroši. Dosť šetria na potravinách. To sa prejavuje v obchodoch, kde je obmedzený výber vecí. Niežeby potravín nebolo dosť, kúpiš všetko, čo chceš, ale na výber sú väčšinou len dve značky. Firmy sa všetko snažia robiť diskontne - nemá to krásny obal, je to jednoduché a čo najlacnejšie.
Na druhej strane, dokážu veľa míňať napríklad na dizajnérske kúsky nábytku alebo na zberateľské figúrkyči sošky.
