Povinné čítanie nemá najlepšiu povesť. Pre niekoho je problém samotný výber kníh, pre iných obava, že ak z čítania urobíme niečo povinné, ľudia sa mu budú venovať menej.
Predsa však existujú knihy, ktoré je dobré poznať. Dokonca sa v školách čítajú aj knihy, ktoré sú vyslovene populárne: viaceré stredné školy majú medzi odporúčanými autormi a autorkami aj Rowlingovej Harryho Pottera či Tolkienovho Pána prsteňov.
Majú silný príbeh, krásny štýl a pýtajú sa nadčasové otázky, ktoré rieši každá generácia. Ale takých kníh je viac, a tipy na niektoré z nich nájdeš v tomto článku.
Nájdeš tu autorov a autorky s prestížnymi literárnymi oceneniami, moderné klasiky a pestrý výber žánrov pre mládež aj dospelých.
Pozri si viac knižných tipov od Closer.
Neopúšťaj ma (Kazuo Ishiguro)
Literárne ocenenia nemusia automaticky znamenať, že sa ti kniha bude páčiť. Ale naznačujú, ktorí autori a autorky vyvolali širšiu spoločenskú diskusiu a zaslúžia si, aby sme o nich mali aspoň poňatia. Z tvorby nobelistu Ishigura si môžeš zvoliť čokoľvek a nebude to krok vedľa, no medzi jeho najoslavovanejšie diela jednoznačne patrí citlivý román Neopúšťaj ma.
Osem motivačných kníh, ktoré vychádzajú z vedeckých dôkazov a môžu vám zlepšiť život Čítajte Román je veľmi nadčasový a otvára tému biotechnológií a bioetiky v oblasti klonovania, robotov či ľudskej reprodukcie, ktorá stále viac využíva vedecké poznatky. Nie vždy však nový objav sprevádza dostatočná debata o tom, čo to pre ľudstvo znamená.
Tieto ťažké témy vložil do príbehu troch mladých ľudí, ktorí navštevujú internátnu školu. Sledujeme ich dospievanie, ich milostný trojuholník a tiež hľadanie svojho miesta vo svete. Sú to skúsenosti, s ktorými sa vieme stotožniť, a práve cez toto spojenie nás Ishiguro núti premýšľať o tom, čo vlastne znamená byť človekom.
Neopúšťaj ma (Kazuo Ishiguro). (zdroj: Odeon)Príbeh služobníčky (Margaret Atwood)
Príbeh služobníčky je v posledných rokoch stále viac a viac spomínaný najmä v kontexte správ z rôznych krajín sveta, v ktorých politická moc obmedzuje predovšetkým reprodukčné práva žien. Populárny román kanadskej autorky sa odohráva v dystopickej spoločnosti Gileád, ktorú vedú náboženskí fanatici.
Ženy v tejto spoločnosti stratili väčšinu práv a sú rozdelené do prísnych spoločenských kategórií. Hlavná hrdinka Fredova (Offred) je nútená slúžiť ako služobníčka mocného veliteľa, ktorému má porodiť dieťa.
Zažíva opakované znásilnenia a aj iné formy násilia a mučenia, trápi ju smútok za dcérou, ktorú jej vytrhli z rúk a v temnej kutici napokon zažíva aj lásku, alebo vášeň, alebo zlomok týchto silných emócií v krajine, kde sa zo všetkých životných oblastí vytratili farby a emócie.
Zároveň sa z jej spomienok dozvedáme, ako sa zo Spojených štátov amerických stal sektou riadený štát. Je to brilantná ukážka toho, ako politická moc môže kompletne prepísať fungovanie spoločnosti a ako ľahko môžeme stratiť slobodu, ktorú považujeme za samozrejmú.
Táto novodobá klasika má aj pomerne nové seriálové spracovanie, ktoré sa však od druhej série od predlohy odklonilo. Odporúčame si ho pozrieť až po prečítaní.
Príbeh služobníčky (Margaret Atwood). (zdroj: Slovart)Narodila som sa pod šťastnou hviezdou (Elena Lacková)
Jedna z prvých kníh, ktorá otvorene hovorí o rómskom holokauste, by mala mať svoje miesto už na hodinách slovenského jazyka na stredných školách. Silné rozprávanie Eleny Lackovej približuje rómsku kultúru, dejiny Rómov na Slovensku v 20. storočí, rómske tradície, myslenie, hodnoty či spôsob života.
Elena Lacková v diele opisuje svoje detstvo a dospievanie v rómskej komunite, každodenné radosti, starosti aj obmedzenia, s ktorými sa stretávali jej blízki. Kniha spája historickú dokumentáciu s literárnou hodnotou a výborne poslúži nielen na vzdelávanie, ale aj na budovanie empatie.
Lacková je tiež priekopníčkou v dokumentovaní rómskeho holokaustu, ktorému sa v knihe podrobne venuje. Hoci to nie je ľahké čítanie, medzi povinnou literatúrou už dnes nájdeš opisy biedy v rôznych krajinách a historických obdobiach. Venovať sa teda môžeš pre zmenu aj tej, ktorá sa priamo dotýka našej minulosti.
Narodila som sa pod šťastnou hviezdou (Elena Lacková). (zdroj: BRaK)Portrét Doriana Graya (Oscar Wilde)
Oscar Wilde píše duchaplne, s vtipom a iróniou o témach, ktoré sú večne aktuálne. Vo svete sociálnych sietí, ktoré nám prezentujú a často rovno aj predávajú nový a nerealistický štandard krásy, je táto kniha skvelým základom na diskusiu.
Keď umelec namaľuje jeho portrét, Dorian si želá, aby prejavy starnutia niesol obraz namiesto neho. Keďže zlá životospráva či hriešne správanie sa na jeho výzore už neprejavujú, oddá sa úplnej nemorálnosti a sebectvu. Jeho telo ostáva mladé a príťažlivé, zatiaľ čo muž na obraze vyzerá každým dňom škaredšie.
Nakoniec sa pokúsi uniknúť pocitom viny, ale zničenie obrazu má úplne iný efekt než očakával.
Román skúma pokušenie, márnivosť a cenu za život bez morálnych hraníc.
Portrét Doriana Graya (Oscar Wilde). (zdroj: Odeon)Station Eleven (Emily St. Mandel)
Obzvlášť v post-covidovej dobe je táto kniha skvelá voľba pre mladších čitateľov. Dej sa začína vypuknutím smrteľnej epidémie, ktorá zničí väčšinu civilizácie. Časť ľudí však prežije a prispôsobí sa novému spôsobu života.
Medzi hlavnými postavami sú členovia kočovného hereckého zoskupenia, ktorí sa snažia zachovať umenie. Nacvičujú si najmä shakespearovské divadelné hry, putujú po krajine a zastavujú sa v usadlostiach, kde chcú ľudia zažiť divadlo.
Založila som knižný klub, ktorý funguje už dva roky. V tomto mi zmenil život Čítajte Sledujeme však aj osudy ľudí, ktorí novú "dedinu" postavili na letisku. Na mieste, kde ostali zakliesnení po tom, čo pre epidémiu zrušili lety a nariadili karantény. Je pozoruhodné sledovať, ako sa zorganizuje malá spoločnosť so svojimi lídrami, vyvrheľmi a vlastným spôsobom obchodovania či trestania za priestupky.
Román prepája motívy straty, spomienok a toho, čo robí ľudský život zmysluplným. Namiesto čistej (post)apokalyptickej akcie ponúka lyrickú úvahu o kultúre, ľudskosti a nádeji. Denník New York Times ho dokonca zaradil medzi sto najlepších kníh tohto storočia.
Station Eleven je v čase písania článku dostupná len v češtine pod názvom Stanice 11.
Station Eleven (Emily St. Mandel). (zdroj: Argo)Piate ročné obdobie (N. K. Jemisin)
Zo zoznamu top sto kníh New York Times, ale aj britského Guardianu, vyberáme aj fantasy knihu, ktorej predpovedáme status klasiky. Afroamerická autorka N. K. Jemisin za prvú časť série Zlomená zem získala viaceré prestížne ocenenia a zaradila sa medzi najdiskutovanejšie autorky súčasnosti.
Na nemenovanej planéte pravidelne dochádza k enviromentálnym katastrofám, ktorý nazývajú aj "ročné obdobia". Piate ročné obdobie je to najhoršie, pretože vedie k vymretiu väčšiny civilizácie. A práve jedno z nich prichádza.
Na začiatku príbehu sa spoznávame s Essun, jednou zo žien, ktorá vie tieto geologické sily vycítať a dokonca aj ovládať. Preto, že je iná, čelí diskriminácii, a túto magickú časť seba radšej schováva ešte aj pred manželom.
Ten sa to však dozvie, jedno z ich detí kvôli tomu zavraždí a druhé unesie. Spolu so zronenou Essun sa vydávame na púť naprieč celým kontinentom v snahe nájsť jej dcéru, a ak to pôjde, tak aj zachrániť svet. Ak nie, tak aspoň seba.
Román otvára témy nerovnosti a klimatickej krízy príťažlivým a pútavým spôsobom a udrží ťa v napätí od začiatku do konca. Magický systém založený na ovládaní živlov je veľmi zaujímavý, ale v stredobode nestojí ani tak fantastika, ako otázka, čo znamená prežiť a byť človekom vo svete, ktorý sa rúca.
Piate ročné obdobie (N. K. Jemisin). (zdroj: Lindeni)Niekto sa nájde (Dušo Martinčok)
Slovenskej literatúry je na zozname povinných kníh veľa, ale ten zoznam by zvládol refresh. Pridali by sme naň napríklad túto zbierku poviedok, ktorá môže byť aj zaujímavým vstupným bodom do sveta slovenskej literatúry pre tých, ktorí ju už po škole obchádzali.
V knihe nájdeš desať príbehov o ľuďoch žijúcich v jednej bratislavskej bytovke. Rád trávi čas na špinavom schodisku, kde číta a pozoruje svojich susedov. Každá poviedka sleduje iného obyvateľa bytovky, pričom Oliver sa v niektorých príbehoch objavuje ako ústredná postava, v iných len ako pozorovateľ.
Každý príbeh posúva dej vpred a sleduje, ako sa Oliver postupne vyvíja spolu s ostatnými obyvateľmi domu. Kniha je citlivá a krásne prepája životné skúsenosti rôznych generácií.
Je to silná ukážka toho, ako sa vieme vzájomne ovplyvňovať a niekedy si toho ani nie sme vedomí, obzvlášť v prípade, že sme sa narodili už "s mobilom v ruke".
Niekto sa nájde (Dušo Martinčok). (zdroj: Zrejme)451 stupňov Fahrenheita (Ray Bradbury)
Tento román si predstavuje budúcnosť, v ktorej sú knihy zakázané a tzv. požiarnici ich namiesto hasenia pália. Hlavný hrdina, Guy Montag, pracuje ako požiarnik, no postupne začína pochybovať o spoločnosti, ktorá potláča myslenie a slobodu.
V jeho vnútornom prebudení mu pomáhajú stretnutia s ľuďmi, ktorí si ešte pamätajú silu slova a poznania. Hoci knihy sú nelegálne, prechovávajú ich, prepisujú, prekladajú, alebo sa ich rovno učia naspamäť, aby svet neprišiel o poznanie a príbehy uchované v tisícročiach literatúry.
V románe sledujeme, ako Guy postupne precitne a rozhodne sa vzbúriť. Rebélia v totalite však nie je tolerovaná a svojím konaním ohrozuje seba aj svojich blízkych.
Nadčasové varovanie pred cenzúrou a stratou kritického myslenia môže poslúžiť aj ako motivácia čítať viac, klásť kritické otázky a nekonzumovať slepo všetok obsah, ktorý sa k nám dostane.
451 stupňov Fahrenheita (Ray Bradburry). (zdroj: Citadella)Eleanor a Park (Rainbow Rowell)
Romantická literatúra pre mladých má často povesť ľahkého žánru, no Rowell dokázala, že aj prvá láska sa dá opísať hlboko, realisticky a so spoločenským presahom. Príbeh by si určite našiel skalných fanúšikov už na strednej škole.
Príbeh sa odohráva v Nebraske v roku 1986. Sleduje spolužiakov Eleanor Douglasovú a Parka Sheridana, ktorí pochádzajú z veľmi odlišného prostredia. Eleanor je v meste nová, pochádza z chudobnej rodiny s násilníckym nevlastným otcom a kvôli svojmu vzhľadu a okolnostiam sa cíti ako outsiderka.
Park je polovičný Kórejčan z relatívne stabilnej rodiny, a hoci ani on sám úplne nezapadá medzi svojich rovesníkov, darí sa mu tým, že sa drží v úzadí.
Keď bola kniha vydaná v roku 2012, kritici ju chválili najmä za realistické zobrazenie mladej lásky a to, ako vyvažuje nežnosť s drsnou realitou dospievania. Na rozdiel od mnohých idealizovaných tínedžerských romancí Rowellovej príbeh kladie do popredia otázky chudoby, domáceho násilia, šikanovania a identity.
Eleanor a Park (Rainbow Rowell). (zdroj: Yoli)Stehlík (Donna Tartt)
Dovoľ nám odporučiť ešte jednu knihu s prestížnym ocenením, a táto sa dokonca znovu týka obrazu. Donna Tartt za svojho Stehlíka získala v roku 2014 Pulitzerovu cenu a je to čítanie, ktoré by mal každý aspoň raz zažiť.
Príbeh sleduje Thea Deckera, chlapca, ktorého život sa dramaticky zmení po prežití teroristického bombového útoku v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku. Uprostred chaosu si vezme malý obraz zo 17. storočia: Stehlíka od Carela Fabritiusa, ktorý sa stane jeho tajným bremenom aj emocionálnou kotvou.
Postupne prejdeme spolu s Theom cestu od traumatizovaného tínedžera k dospelákovi, ktorý je problematický. Najskôr osirotel, prehadzovali si ho medzi bohatou rodinou priateľa a jeho otcom v Las Vegas, a napokon sa uchýlil k drogám, zločinu a prelietavým romantickým vzťahom.
Jeho celoživotné puto k ukradnutému obrazu odráža jeho boj so smútkom, vinou a hľadaním krásy a zmyslu v zničenom svete.
Stehlík (Donna Tartt). (zdroj: Slovart)Stratené dievča (Gillian Flynn)
Dôležitá lekcia pri čítaní literatúry (a vlastne aj pri živote samotnom) je rozlišovanie dôveryhodných a nedôveryhodných rozprávačov. Gillian Flynn to bravúrne zvládla v knihe, ktorá poslúži ako podklad pre rovnomenný film s Benom Afleckom a Rosamund Pike. No skôr ako začneš hľadať, kde si ho vieš pozrieť na streame, siahni po knižke.
To, čo na prvý pohľad vyzerá ako obyčajný triler, ťa prefacká zvratmi a pútavým dejom, miestami budeš zadržiavať dych a v iných miestach zas rozčúlenie, no tak či onak si túto knižnú jazdu vychutnáš.
V stredobode pozornosti je toxické manželstvo, ktoré sa rozpadáva, ale tento dej sa odohráva na pozadí ekonomických a spoločenských problémov tohto storočia. Román je nielen psychologickým trilerom, ale aj komentárom na súčasnú spoločnosť a na to, ako každý z nás nosí pred cudzími ľuďmi masku.
Stratené dievča (Gillian Flynn). (zdroj: Tatran)Majster šarkanov (Khaled Hosseini)
Svetový bestseller, ktorý má aj filmové spracovanie, sa venuje spomienkam na detstvo v afgánskom Kábule. Rozpráva príbeh Amira, ktorý vyrastá po boku svojho verného priateľa a služobníka Hassana. Amir však Hassana zradí a jeho vina ho prenasleduje aj po úteku s otcom do Spojených štátov počas sovietskej invázie.
Po rokoch sa vracia do Afganistanu, aby čelil minulosti a zachránil Hassanovho syna pred krutým osudom. Román ukazuje silu priateľstva, zničujúce dôsledky zrady a nádej na odpustenie, a charakterizuje ho silný kontrast. Spomienkové časti na detstvo sú nevinné, príjemné, pomalé ako spomienka na prázdniny.
Na ich pozadí sa však odohráva turbulentná politická situácia od zvrhnutia kráľa cez komunistický prevrat až po brutálny socializmus, nástup Talibanu a zložitá situácia, ktorá sa začiatkom storočia v Afganistane naozaj odohrávala.
Dospelý Amir je ostrejší, jeho pohľad na svet už nie je nevinný a snaží sa nájsť hodnoty, ktorým naozaj verí. Nie sú to len tie, ktoré mu vštepoval jeho otec. Tento román o spoločenských tradíciách a očakávaniach, o rodine, zrade a odpustení vie pre čitateľov otvoriť úplne nový literárny obzor.
Majster šarkanov (Khaled Hosseini). (zdroj: Ikar)
