Milovníci predĺžených víkendov sa v roku 2025 opäť dočkali. Keďže 15. september pripadol na pondelok, stačí sa v piatok po práci zbaliť a vyraziť niekam na výlet.
V ideálnom prípade ani netreba cestovať ďaleko, respektíve netreba cestovať za hranice. Často si ani neuvedomujeme, aké krásy ukrýva Slovensko.
Päť podceňovaných ostrovov v Európe. Fjordy, sopečné kúpele, pláže aj ubytovanie za 35 eur na noc Čítajte Počas septembrového víkendu sa môžeš napríklad túlať po zabudnutom kráľovskom mestečku, ktoré sa pomaly mení na „ghost town“, prechádzať po jednom z najväčších ostrovov na Dunaji alebo sa zblízka pozrieť na miesto, kde na Slovensku ropa vyviera až na povrch.
1. Zabudnuté kráľovské mesto
V čase, keď Bratislava mala okolo 30-tisíc obyvateľov, žilo v Smolníku minimálne šesť tisíc ľudí. Písal sa roku 1780 a Smolník bol kráľovským banským mestom.
V tom čase sa mohol nielen porovnávať s Banskou Štiavnicou, ale sa jej aj rovnať. Od roku 1805 mal prvé divadlo s otočným javiskom na Slovensku.
Smolník. (zdroj: Jozef Kotulič/Wikimedia Commons)Od prvej polovice 18. storočia šliapal banský priemysel v meste na plné obrátky, vrchným banským inšpektorom sa stal Juraj Ernest von Walda, jeden z najvýznamnejších banských odborníkov v Uhorsku. Mesto vybudovalo hrádzu pri Úhornej a vznikla aj ručná výrobňa cigár.
Dnes je už len mestom duchov s pár stovkami domácich. Na svojej webovej stránke sa Smolník označuje ako mestečko chatárov. Túto oblasť sa však oplatí vidieť - najmä pre to, aby si človek pozrel zašlú slávu a lesk banského centra, ktoré kedysi hralo prím.
Nad Smolníkom sa týčia Volovské vrchy, ktoré sú obľúbeným miestom na turistiku. Najvyšší vrch Zlatý stôl, kde podľa povesti obedoval kráľ Matej Korvín, je dostupný po modrej turistickej trase z obce Stará Voda, ale zručnejší turisti sa tam dostanú aj priamo zo Smolníka.
Odkazom na banícku históriu regiónu je aj Tereziánska štôlňa nachádzajúca sa nad Smolníkom. Ide o takmer dvojkilometrový tunel cez horu, ktorý na konci 18. storočia tesali dlhých dvadsaťšesť rokov. Dodnes je verejne prístupný a cez štôlňu privádza vodu z Bystrého potoka do Smolníckej doliny. Prechod štôlňou trvá maximálne 45 minút, ale pre ľudí s klaustrofóbiou je vysoko neodporúčaný.
Neďaleko Smolníka fungujú aj klimatické kúpele Štós, kde si môžeš oddýchnuť v podhorskom prostredí a využiť miestny bazén či procedúry.
2. Keď si ľudia tesali obydlia do skál
Aj na Slovensku si ľudia vysekávali obydlia do skaly – v Brhlovciach na juhu Slovenska neďaleko Levíc.
Skalné obydlia Brhlovce. (zdroj: Múzeum Levice)Skalné obydlia v Brhlovciach sú dnes prístupné ako múzeum pre návštevníkov. Múzeum tvorí usadlosť číslo 142, ktorá pozostáva z dvoch murovaných domov a priestorov vysekaných do skaly. Do tufových skál sa seká celkom ľahko a sadníci si vysekali hneď dve poschodia.
V čase nájazdov Turkov tieto obydlia slúžili aj ako úkryt pred nepriateľmi a okrem toho v nich v lete bolo príjemne chladno a v zime zase udržiavali teplo.
V Brhlovciach uvidíš do skál vysekanú letnú kuchyňu, komoru a terasu.
Neďaleko obydlí sa do tufového podložia kopalo. V Pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry v Sebechleboch môžeš navštíviť vinohradnícku osadu plnú pivníc, kde môžeš ochutnať víno od miestnych vinárov a pokochať sa výhľadmi na okolitú prírodu.
Ak zatúžiš po turistike, vybehnúť môžeš na náučný chodník Čajkovské bralie v blízkej vinárskej dedine Čajkov, alebo sa odviezť trochu ďalej a vybehnúť na vrch Sitno či na hrad Gýmeš.
3. Malý Slovenský raj
Namiesto Slovenského raja, odkiaľ každé leto prichádzajú fotografie turistov tlačiacich sa na chodníkoch, zamier pár desiatok kilometrov východnejšie.
Lačnovský kaňon. (zdroj: Severovýchod Slovenska)Za Prešovom sa nachádza dedinka Lipovce, z ktorej sa môžeš vybrať na túru po tiesňave označovanej aj ako malý Slovenský raj. Stačí kráčať po červenej turistickej značke a za obcou sa odrazu ocitneš v Lačnovskom kaňone.
Má všetko, čo si čakal od Slovenského raja, len v menšom. Drevené mostíky, rebríky, preskakovanie potoka, lozenie po skalách. Celá trasa je dlhá len 3,3 kilometra, takže to nebude celodenná túra, ale miestami sa zapotíš.
O to krajšie bude, keď sa potom z tiesňavy vynoríš v obci Lačnov. Ide o horskú dedinku, ktorá miestami vyzerá ako skanzen. Žije v nej len zopár obyvateľov a určite tam nenatrafíš na húfy turistov.
Celá táto oblasť patrí do národnej prírodnej rezervácie Kamenná baba, ktorá je zároveň aj územím európskeho významu.
Ešte pred Lipovcami napríklad natrafíš na ústie minerálneho prameňa Salvator, kde si môžeš prísť napustiť vlastnú fľašu vody. Neďaleko od Lipoviec sa nachádza aj vstup do obľúbenej jaskyne Zlá diera.
Vybehnúť môžeš aj na Šarišský hrad, zrúcaniny jedného z najväčších hradov, aké sme v minulosti mali území dnešného Slovenska.
4. Posledný ostrov na Dunaji
Prejsť cez Mahulienin most, ktorý si zahral aj v známej rozprávke, a odrazu kráčať po jednom z posledných lužných ostrovov na Dunaji. To môžeš zažiť na Veľkolélskom ostrove neďaleko Komárna, ktorý patrí do Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy.
(zdroj: Veľkolélsky ostrov - Nagy Léli sziget/BROZ)Vstupnou bránou na ostrov je Ekofarma Ostrov , ktorá pre návštevníkov ponúka všetko potrebné. Bufet, sociálne zariadenie, ubytovanie v chatkách aj kemping a dokonca aj možnosť plavby na loďke v mŕtvom ramene Dunaja či kúpanie priamo v Dunaji.
Ostrov je dlhý viac ako 3,8 kilometra, a tak by si sa na ňom mohol motať celé hodiny. Ide o vzácny ekosystém, kde okrem iného stretneš aj voľne sa pasúci dobytok. Dunaj ostrov neustále zaplavuje, keď sa zvyšuje jeho hladina, a tak sa neustále mení a vyvíja.
K ostrovu vedie z Bratislavy medzinárodná cyklotrasa Eurovelo 6.
Cestou na ostrov sa môžeš zastaviť aj v národnej prírodnej rezervácii Číčovské mŕtve rameno. Kedysi to bola súčasť hlavného toku Dunaja, už dávno však rameno muselo ustúpiť zjednodušeniu lodnej dopravy, a z hlavného toku vypadlo.
Keď už budeš na juhu Slovenska pri Dunaji, bolo by hriechom nepozrieť sa do Komárna, ktorého hlavným ťahákom je Európske námestie. Námestie, na ktorom je každý dom postavený podľa architektonického štýlu jedného z európskych štátov. A ku Komárnu už patrí aj výborná maďarská kuchyňa.
5. Rozprávkové Beskydy pri Turzovke
Keď niekto povie, že ide na výlet do Beskýd, väčšina ľudí v prvej chvíli pomyslí na Česko alebo Poľsko. Beskydy však máme aj u nás, na severozápadnom cípe krajiny.
Rozhľadňa Petránky. (zdroj: OCR Kysuce)Fascinujúcim, no turistami často prehliadaným, kútom tohto regiónu je územie medzi mestom Turzovka a obcami Makov a Klokočov. Stačí sa poprechádzať po Turzovskej vrchovine a človek má odrazu pocit, že sa teleportoval do rozprávky.
Všade navôkol uvidíš roztrúsené kopanice, osady a chaty, ktoré si tam pred desiatkami rokov postavili miestni obyvatelia. Mnohé z osád dodnes nesú mená podľa priezvisk rodín, ktoré ich založili - pri Makove napríklad Bitalovci či Moravčíkovci.
Nad Makovom sa môžeš vybrať na túru k horskej chate Kmínek. Ide o unikát, pretože chata leží priamo na hraniciach medzi Slovenskom a Českom. Keď vyjdeš z jej dverí a urobíš pár krokov, odrazu si u našich susedov. A potom naspäť doma.
Najväčším lákadlom je však národná prírodná rezervácia Veľký Javorník. Na beskydských vrchoch rastú jedľové bučiny s prímesou smreka, ktoré na prvý pohľad pripomínajú prales.
Trochu prefláknutým, ale aj tak zaujímavým miestom sú kamenné gule v megoňkách. Sú to pieskovcové útvary, ktoré sa pod hrebeňom Moravsko-sliezskych Beskýd tiahnu niekoľko kilometrov. Vyzerajú, ako by ich tam do skalných stien niekto vsadil, no vznikli prirodzeným spôsobom.
V okolí sa skrýva ešte jeden unikát. Neďaleko Turzovky zo zeme vyviera ropa. Nie toľko, aby sa Slovensko stalo ropným štátom, ale dosť na to, aby úkaz pritiahol pár zvedavých turistov. Korňanský ropný prameň predstavuje výver ľahkej ropy, ktorá občas zabuble a občas zo zeme vyjde kúsok samozapaľujúceho sa metánu.
