Neznámi muži obkľúčia prezidentovho syna, násilne doňho nalejú alkohol a zavlečú ho za hranice. Tam ho nechajú pred policajnou stanicou.
Je to film alebo realita? - pýtali sme sa mladých ľudí v uliciach Bratislavy. Veľa z nich nám na túto otázku nevedelo odpovedať. Nespájali si ju s príbehom Michala Kováča ml., ani s deväťdesiatymi rokmi na Slovensku.
"Niečo také sa tuším stalo. Ale nie som si úplne istý, či je to realita alebo film - ani s kým sa ten únos spája," hovorí devätnásťročný Adam Brezinský.
Keď mu vysvetlíme, že ide o prípad Michala Kováča ml., stále mu to nič nehovorí. "Sťahujem sa do Česka, veľa týchto vecí už ide mimo mňa," dodáva.


Éra mečiarizmu
Prešlo tridsať rokov od únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml.. Na ceste medzi Svätým Jurom a bratislavskou Račou ho 31. augusta 1995 v autách obkľúčilo osem neznámych mužov.
Vyvliekli ho z auta, ohrozovali pištoľou. Nasadili mu masku, dali mu elektrické šoky a násilne doňho liali whisky. Ráno sa prebudil vo svojom aute pred policajnou stanicou v Hainburgu. Keďže naňho mníchovský súd vydal zatykač, vo Viedni bol vzatý do väzby. O mesiac neskôr ho prepustili na kauciu.

Nie, naozaj to nie je opis akčného filmu ale incident, ktorý nás v 90. rokoch dostal do svetových médií. Vyvolal vlnu hrôzy a odporu k mafii, ktorej chápadlá siahali až do politiky.
Koho spájali s únosom prezidentovho syna
V prípade vystupovalo najmä meno Ivana Lexu - šéfa Slovenskej informačnej služby. Za únosom mal stáť on aj ďalší príslušníci SIS. Celú obžalobu si môžeš prečítať na webe SME.
Únos sa udial počas vlády Vladimíra Mečiara, ktorý mal s prezidentom Michalom Kováčom napäté vzťahy. Veľkú rolu v tomto prípade neskôr zohrali aj Mečiarove amnestie, ktoré znemožnili vyšetrovanie prípadu. Parlament ich zrušil až v roku 2017 po 19 rokoch.
Výročie tohto incidentu je 31. augusta. Ako to, že si naňho už veľa mladých ľudí nespomína? Zaujímajú nás ešte incidenty, ktoré formovali našu spoločnosť?
Podľa sociológa Dominika Želinského z inštitútu SAV to neznamená, že sa z mladých ľudí stávajú čoraz väčší ignoranti.
"Takéto udalosti treba neustále aktualizovať, tvoriť o nich diskusiu vo verejnom priestore, robiť ich zmysluplnými," vysvetľuje. "Bez toho sa takéto príbehy stratia."
Nevyčíta to mládeži, no skôr starším ľuďom, ktorí zažili 90. roky. "Tí by sa mali snažiť mladým takéto príbehy podať tak, aby mladí ľudia pochopili, aké sú dôležité. Že by sa o nich mali zaujímať," dodáva.
Šesťnásťročnýročn Samuel Hudeček o tomto prípade nikdy nepočul. Opis situácie mu nič nehovorí.
"Takéto veci nesledujem. Meno Michal Kováč mi nič nehovorí, nikdy som o tom nepočul z médií, od učiteľov ani od rodičov. Fakt netuším, o čo išlo," hovorí prekvapene, keď mu povieme, že sa tento prípad udial na Slovensku v 90. rokoch.

Ani dvadsaťštyriročná Bratislavčanka Lucia nevie, o čo ide. "Asi to je realita, ale nie som si istá. To sa stalo na Slovensku?" pýta sa.
Keď jej povieme detaily, pomýli si ho s iným prípadom. "Nevedela som, že to bolo také brutálne - len to, že ho zabili," hovorí o inom prípade, no nešpecifikuje, o kom presne. Dodáva, že z médií meno Michal Kováč v poslednej dobe nepočula.
30 rokov je 30 rokov
Apatiu mladých ľudí voči únosu prezidentovho syna môže ovplyvňovať aj fakt, že tento prípad za tridsať rokov stále nevyriešili.
Dvadsaťtriročný študent Jakub Koponec patrí k malému počtu respondentov, ktorí hneď vytušia odpoveď na našu otázku.
"Ide o Michala Kováča mladšieho," pohotovo odpovedá. "Počul som o tom prípade z médií - čítal som si ňom na Smečku aj Denníku N. Mám tiež načítané knihy Dominika Dána," vysvetľuje zanietene.

Napriek tomu, že ho prípad zaujal, súdny proces už nepovažuje za dôležitý.
"Celý ten incident určite formoval to, akú tu máme dnes politickú kultúru. No súdny proces ma dnes nijako neovplyvňuje. Vo svete sa deje toľko vecí, že 30-ročný prípad už podľa mňa nie je relevantný," vysvetľuje.
Podľa sociológa Dominika Želinského je na Slovensku problém aj to, že sa nedostatočne vzdelávame o novodobých dejinách.
"V Čechách existuje seriózny výskum 90. rokov, tu je to ešte v plienkach. Tieto epizódy boli pritom veľmi zásadne pre vývoj slovenskej spoločnosti," dodáva.
Dvadsaťsedemročná Martina Gužniaková o prípade počúva z médií, pozná ho a vníma ako dôležitú udalosť v dejinách krajiny. Frustruje ju, že prípad dodnes nebol vyriešený.
Minulý rok sa zdalo, že v prípade únosu Michala Kováča ml. by sa konečne mohol začať súdny proces. Súd však nedokázal zložiť senát.
"Je pre mňa psychicky náročné prijať fakt, že stále nevieme, kto je vinník. Veľa cestujem a aj takéto veci prispievajú k môjmu rozhodnutiu o tom, či sa do tejto krajiny vrátiť alebo zostať v zahraničí," hovorí Martina.
Podľa najnovších informácií denníka SME sa však tento prípad po tridsiatich rokoch pohol.
Podľa vedenia Mestského súdu Bratislava I Národný bezpečnostný úrad vydal osvedčenia o previerke štyrom možným prísediacim. Predseda súdu Roman Fitt pre SME uviedol, že po vybavení potrebných formalít dôjde k zloženiu senátu.