Kristína Bohušová má dvadsaťšesť rokov a stále býva s rodičmi. Dôvod je jednoduchý, momentálne si nedokáže dovoliť vlastné bývanie vo Zvolene.
Pracuje na Technickej univerzite a každý mesiac sa snaží odkladať peniaze. Stále však nemá nasporených dostatok financií, aby mohla odísť z rodičovského domu.
Mladí Slováci a Slovenky z rodičovského domu odchádzajú oveľa neskôr, než ostatné národnosti. Podľa aktuálneho prieskumu Eurostatu býva s rodičmi vyše 52 percent ľudí vo veku 18 až 34 rokov. Predbieha nás len Chorvátsko.
"Osamostatnenie je pre mňa čoraz aktuálnejšia téma. Viem, že keď v budúcnosti príde dlhodobý a perspektívny partner, budem to určite riešiť," hovorí Kristína.
Je jednou z piatich mladých ľudí vo veku 26 až 39 rokov, ktorí nám porozprávali o bývaní s rodičmi. Okrem nastavenia financií a domácich pravidiel totiž musia rátať aj so sťaženými podmienkami v oblasti randenia.
Užívať život alebo precestovať svet?
K pomalému osamostatňovaniu mladých ľudí neprispieva, že ceny bytov vo všetkých krajoch medziročne vzrástli o viac ako dvanásť percent . Bývanie osamote je ťažšie pre single ľudí, o náklady na prenájom či splátku hypotéky sa totiž nemajú s kým deliť.
Dvadsaťšesťročný Marko Lancoš sa nehrnie do vlastného bývania. Po siedmich rokoch v Prahe sa rozhodol vrátiť do rodičovského domu v Bratislave. Nedávno sa zamestnal ako dátový analytik. V skúšobnej dobe sa bál riskovať s novým bytom.
"Za nájom by som dal 600 až 800 eur mesačne - za tie peniaze môžem doslova každý mesiac cestovať a spoznávať svet. Takto som fungoval posledné štyri mesiace. Toto je to najvhodnejšie obdobie na cestovanie - keď má človek peniaze aj slobodu," dodáva.
Načo investovať do svadby? 260-tisícová hypotéka je väčší záväzok. Päť príbehov mladých Slovákov Čítajte Momentálne Marko čelí dileme, či si bude naďalej užívať život alebo dá peniaze do prenájmu a začne žiť "ako dospelý človek". Pravidelne si pozerá ponuku bývania, no inzeráty nie sú také, ako si predstavoval.
Pôvodne uvažoval o jednoizbovom byte, kde by býval sám. Keď však zvážil, koľko by v Bratislave zaplatil za malý byt, rozhodol sa radšej hľadať bývanie s kamarátkou.
"Je cenovo oveľa výhodnejšie si platiť trojizbový byt, kde by sme mali každý vlastnú izbu a spoločnú obývačku s kuchyňou," vysvetľuje.
Otázku vlastného bývania ešte nerieši. Stále si totiž nie je istý, či zostane v Bratislave alebo odíde do zahraničia. Mesačne si však odkladá okolo 400 eur, aby si našetril na ďalšie kroky v budúcnosti.
Marko miluje cestovanie, zároveň si však užíva život doma. (zdroj: archív respondenta)O nedostupnosti nehnuteľností hovorí aj 38-ročný Rasťo Čambor, ktorý s rodičmi žije v bratislavskom byte. Medzitým sa dal dokopy s priateľkou, ktorej platil príspevok na bývanie. Vzťah im však nevyšiel a a nedávno sa vrátil späť k rodičom.
S mamou momentálne žije najmä kvôli nepriaznivej situácii na realitnom trhu.
"Musím šetriť. Platiť podnájom je pre mňa teraz ekonomický nezmysel. Momentálne riešim emigráciu zo Slovenska, chcem si v zahraničí sporiť na nehnuteľnosť a kúpiť si ju tam," dodáva.
Dlhodobo si mesačne odkladá na budúcnosť. "Darí sa mi odkladať ledva 50 eur mesačne. Nekontrolovateľná inflácia spôsobila obrovský nárast cien potravín. Namiesto 250 eur teraz platím 500," sťažuje sa.
Podľa Rasťa v Bratislave chýbajú "staré dobré" viacgeneračné domy, kde si rodina navzájom pomáha. "Namiesto toho máme malé kurníky - trojizbové byty sa tu predávajú o rozlohe 50 metrov, čo je absolútne bizarné."
Bývanie vo viacgeneračnom dome na niektorých miestach Slovenska ešte stále funguje. V jednom takom býva spolu s mamou aj Dominik Vetrák z Brezničky. Celé roky šetrí na stavbu domu, mesačne si vie odložiť aj 500 eur. Neoplatilo sa mu platiť nájom v Bratislave, kde dochádzal len príležitostne do práce.
S mamou vychádza veľmi dobre. "Robí ústupky, je chápavá a nestará sa do môjho. Je rada, že tam sme," hovorí. Jeho mama odchádza na týždňovky, takže je často v dome sám.
Varenie a upratovanie si v domácnosti delia, pomáha aj Dominikova priateľka, ktorá je v Brezničke často. Dominik prispieva aj veľkým dielom do domácnosti, presnú sumu však špecifikovať nechce.
Dominik bude ďalší rok bývať v rodičovskom dome aj s priateľkou. (zdroj: archív respondenta)Môj dom, moje pravidlá
Viktória Krčáková pracuje ako fyzioterapeutka v Nových Zámkoch. Chcela ísť na vysokú školu do zahraničia, no rodičia prerušili jej plány. Do zahraničia ju nehceli pustiť, vraj doma je bezpečnejšie.
Ostala preto bývať s rodičmi, vraví, že spolu vychádzajú dobre. "Dochádzajú za prácou do Bratislavy, takže keď sa zobudím, nie sú doma. Keď prídem z práce, tiež tu nikto nie je a stretávame sa až večer," vysvetľuje 26-ročná Viktória.
Musí však dodržiavať určité pravidlá. Napríklad si po sebe musí upratovať - keď si neodloží veci z obývačky či kúpeľne, vznikajú medzi ňou a mamou konflikty.
Mladí ľudia nežehlia, niektorí nepárujú ani ponožky. Život je na to príliš krátky, tvrdí Mary Čítajte "Okrem toho mi ešte lezie na nervy, že sa ma hneď po príchode z roboty pýtajú, ako bolo v práci. Ja potrebujem aspoň polhodinu ticho. No už si zvykli, že sa zatvorím do izby a vyjdem až, keď som pripravená čeliť ich otázkam," žartuje Viktória.
Markovu mamu Andreu návrat jej syna trochu zaskočil. Zároveň sa však z neho tešila. "Samozrejme, bola to zmena nielen preňho, ale aj pre nás. Už sme mali zabehaný svoj systém a museli sme si po siedmich rokoch zvykať, že nie sme sami," hovorí.
Dodáva, že mladí ľudia sú teraz v nepriaznivej situácii na trhu s realitami. Preto Marka podporuje a môže u nich zostať, dokedy bude potrebovať.
"Byty sú tu teraz extrémne drahé - či už sa to týka podnájmov alebo kúpy. Vybaviť hypotéku tiež nie je jednoduché. Ale ani v našej dobe to nebolo jednoduché - my sme napríklad zakladali rodinu v jednoizbovom byte," spomína pani Andrea.
Aj Marko si musel zvyknúť na chod domácnosti, ktorý mali rodičia zabehnutý.
"Delenie domácich prác je medzi nami skôr spontánne - závisí, kto má akurát čas. Keď ide tatino na ryby a ja som doma, vyvenčím psa. Neboja sa ma poprosiť o pomoc a ja sa väčšinou prispôsobím tomu, čo potrebujú," hovorí.
Mama Andrea žartuje, že Marko je tak trochu bordelár. "Zaujímavé, že je to len u nás doma. Vo svojej domácnosti mal vždy dokonalý poriadok, tak mu stále pripomínam, že aj uňho v izbe by to tak mohlo vyzerať."
Nemávajú konflikty, no mama nemá rada, keď sa Marko hneď po príchode zatvorí v izbe a neporozpráva sa s nimi. "Je to po rokoch vzácne byť každý deň spolu."
On zase hovorí, že má rád svoj pokoj a jeho rodičia sú niekedy až príliš komunikatívni.
"Stalo sa mi napríklad, že som mal naozaj dôležitý meeting a mama mi doniesla nakrájané marhule so slovami 'páči sa'," smeje sa.
Nechcené zoznámenia
Bývanie s rodičmi prináša aj svoje úskalia - napríklad komplikácie spojené s randením. Tridsaťosemročný Rasťo hovorí, že je náročné vysvetľovať, prečo býva s mamou.
"Pre ženy to nie je úplne atraktívne," dodáva 38-ročný obchodný zástupca. Preto volí inú stratégiu a na začiatku im o svojej bytovej situácii radšej nehovorí.
S mamou sa však vedia otvorene dohodnúť, a keď Rasťo potrebuje prázdny byt, súhlasí s tým, že mu ho prenechá. "Keď sme tu boli s mojou ex, sama sa mi ponúkla, že nám nechá priestor," hovorí.
Rasťo sa chystá presťahovať do zahraničia. (zdroj: archív respondenta)O podobnom probléme hovorí aj Marko. Keď ženám povedal, že býva s rodičmi, pousmiali sa nad tým. Domov si radšej nikoho nevodí, lebo by s nimi musel zoznámiť rodičov.
Aký je sexuálny život mladých na Slovensku? Veľa sa rozprávajú, menej sa hanbia Čítajte "Keď to zrovna nie je vážna známosť, naozaj ju nechcem hneď zoznamovať s rodičmi. Minule sa mi stalo, že som išiel domov zaviesť auto a kamarátka ma zatiaľ čakala vonku na ulici. Môj otec hneď vybehol z domu a utekal sa s ňou zoznámiť," hovorí so smiechom Marko.
Ani Viktória si priateľa domov až tak často nevodí. "Sme skôr u neho doma, pretože tam máme celé vrchné poschodie pre nás dvoch. Keď už k nám príde, rodičia ho vnímajú ako návštevu a všetci sa spolu rozprávame," hovorí.
Otvorená debata o peniazoch
Hovoriť o peniazoch s najbližšími býva ťažšie ako rozprávať sa o nich s cudzími. Väčšina našich respondentov musela v istom bode otvoriť debatu o tom, koľko budú prispievať do rodinného rozpočtu.
Marko začal po dvoch mesiacoch spoločného života posielať rodičom vyše sto eur mesačne.
"Od začiatku sme sa bavili o príspevku na domácnosť. Je normálne zarábajúci dospelý človek, takže sa podieľa na chode domácnosti. Navrhol to sám. Suma je symbolická, aby to nebol čistý mama hotel," hovorí jeho mama Andrea.
Mladí ľudia o letných brigádach: V Prešove zarábam 5 eur za hodinu, chcela by som 9 ako v Bratislave Čítajte Viktórii rodičia navrhli sumu 250 eur, s ktorou súhlasila. "Nezdalo sa mi to nejako veľa - na to, aké výdavky dnes ľudia majú za domácnosť," vysvetľuje 26-ročná fyzioterapeutka.
Rasťo nemá s mamou dohodnutú žiadnu konkrétnu sumu. Každý mesiac však kupuje nákup v hodnote 500 eur. "Nemám problém jej zaplatiť na šupu niekoľko tisíc eur za celé roky, čo som tu býval, ak by to vyžadovala. Dôležité je najmä otvorene komunikovať," uzatvára obchodný zástupca.
