Nela Pocisková: Je choré, že v dnešnej spoločnosti súťažíme vo vorkoholizme. Cítim to aj vo vzťahu

Nela bola hostkou v Closer Talks.

Nela Pocisková bola hostka v relácii Closer Talks.Nela Pocisková bola hostka v relácii Closer Talks. (Zdroj: Jozef Jakubčo)

Nelu Pociskovú väčšina ľudí vníma najmä ako seriálovú herečku z projektov Búrlivé víno, Ordinácia v ružovej záhrade či Vina. Bola by však radšej, keby ju ľudia vnímali aj ako speváčku.

Do sveta šoubiznisu sa dostala už v pätnástich rokoch. Ako sama hovorí, čiastočne preskočila dospievanie. Bulvár zaujímal jej vzťah s choreografom Jánom Ďurovčíkom, ktorý bol o 20 rokov starší.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Prekážalo mi aj to, že veľakrát boli bulvárne články podložené úplnými nezmyslami. Zobrali napríklad štyri komentáre na sociálnych sieťach a vyrobili z nich článok. My sme nemali možnosť sa brániť – v tom smere sme zažili krivdu,“ hovorí Nela.

SkryťVypnúť reklamu

Dnes sa Nela snaží vyrovnať s hejtom a tým, čo si o nej myslia ostatní. V Closer Talks nám porozprávala viac o jej dospievaní vo svete šoubiznisu aj o jej vzťahu s hercom Filipom Tůmom.

Tento rozhovor je textovým prepisom video relácie Closer Talks.

Closer Talks je nový videoformát magazínu Closer zo skupiny SME. Každé dva týždne moderátorka Kamila Šebestová privíta v kresle známe tváre, ktoré poznáš z obrazovky, zo sociálnych sietí či z divadiel.

V minulom dieli Closer Talks sme sa napríklad rozprávali s hercom Marekom Rozkošom , ktorý nám povedal, aké bolo vyrastať v rodine gréckokatolíckeho kňaza a prečo na nakrúcania dochádza zo Zvolena.

V pätnástich si začala účinkovať v Ordinácii v ružovej záhrade. Aké bolo začleniť sa medzi veľké herecké mená ako Emília Vášaryová či Zuzana Fialová?

SkryťVypnúť reklamu

Týždeň pred nakrúcaním ma vždy bolelo brucho zo stresu. Som obrovská trémistka. Vekom sa to trochu zlepšuje, no stále to v sebe mám. Bola to pre mňa prvá skúsenosť pred kamerou s takýmito hereckými osobnosťami. Veľmi veľa mi to dalo.

Dávali ti niektorí pocítiť, že si príliš mladá?

Boli na mňa tvrdí, no aj dobrí. Snažili sa mi dávať rady a posúvať ma dopredu. Volali ma káčatko, stále som chodila zhrbená. Bola som ešte nesebavedomé dievča, ktoré nevedelo, kde mu stojí hlava.

Som za ich prístup vďačná, lebo ma formoval do budúcnaosti. Ocitla som sa v tom celom veľmi skoro.

Mala si čas zažiť párty či randenie – prirodzené veci, ktoré sú súčasťou dospievania?

To som vôbec nezažila. S odstupom času si myslím, že som asi niečo preskočila. Ešte stále sa snažím dobehnúť, čo som zameškala. Občas mi „prepne“ a spravím si vrkôčiky alebo si nalakujem nechty naružovo.

SkryťVypnúť reklamu

Cítila si sa, že niečo vymeškávaš? Akoby povedala generácia Z, mala si FOMO?

Nikdy som nebola typ, čo by veľa chodil na párty. No nezažila som to „nezodpovedné“ dospievanie. Pamätám si časy, keď moji spolužiaci chodili na kávu, rozprávali sa na chodbe, chodili von. Ja som s nimi nikde nebola, bola som úplný outsider. Tiež som bola veľmi málo v škole pre svoje pracovné povinnosti. Z toho neboli učitelia veľmi nadšení. Dá sa povedať, že som tomu od štrnástich rokov obetovať všetko.

V tom veku si sa dostala do divadla. Aké to bolo?

Platili tam určité pravidlá a systém. Človek už mal zodpovednosť. Veľmi som to prežívala, bola som v citlivom pubertálnom veku.

Vtedy človeku veľmi záleží na tom, čo si o ňom myslia iní.

Áno, okrem toho som stále nemala vyformované ani vlastné názory. Bola som veľmi ovplyvniteľná. Dnešné dievčatá sú úplne inde. Celá tá generácia je odvážnejšia – myslím najmä mladé ženy zo sveta šoubiznisu, ktoré poznám osobne. Ja som v ich veku bola úplne inde a veľmi som si neverila.

SkryťVypnúť reklamu

Tvoj život začal zaujímať verejnosť, keď si začala chodiť s choreografom Jánom Ďurovčíkom, ktorý je o dvadsať rokov starší. Ako si to vnímala?

Veľmi citlivo. Pamätám si články z toho obdobia – týždeň som pre ne nespala. Ja som človek, ktorý veľmi rieši, kto si čo myslí.

Dostala som nálepku „Ďurovčíkova“, ktorej sa zbavujem dodnes. Nechcem mu krivdiť, veľa pre mňa urobil a otvoril mi dvere do divadelného sveta.

Ako si ho zo začiatku vnímala?

Bol veľké meno, vtedy okolo neho bol „hype“. Vzhliadala som k nemu, vnímala som ho ako tútora. Všetko, čo povedal, som hneď zobrala za svoje a trochu som sa v tom stratila. Potom prišlo obdobie, keď som začala mať na veci vlastný názor a vtedy sa to začalo rozpadať.

Aj vďaka tomu, že som bola v tomto vzťahu, si veľmi radi na mne všetci zgustli. Novinári, ktorým nebol sympatický, či ľudia z okolia.

SkryťVypnúť reklamu

Prekážalo ti, že ťa nebrali ako Nelu Pociskovú a spájali ťa najmä s jeho menom?

Veľmi. Prekážalo mi aj to, že veľakrát boli bulvárne články podložené úplnými nezmyslami. Zobrali napríklad štyri komentáre na sociálnych sieťach a vyrobili z nich článok. My sme nemali možnosť sa brániť – v tom smere sme zažili krivdu.

Veľmi veľa vecí takto v minulosti publikovali, aj dezinformácie o mojej rodine. Dosť zle som to znášala – s niektorými denníkmi som potom prestala komunikovať. Ublížilo mi to.

Dnes si to už nepripúšťaš?

Klamala by som ti, keby som ti povedala, že to mám úplne spracované. No vôbec tomu už neprikladám takú váhu ako v minulosti. Pomohol mi môj vek a aj deti. Nabrala som odstup od práce a zistila som, čo je zmysel života. V práci si oveľa viac verím a stojím si za svojím.

SkryťVypnúť reklamu

Tvoríš pár s Filipom Tůmom, máte spolu dve deti. Je ťažké sa neporovnávať s partnerom, ktorý pracuje v rovnakej brandži?

Je. Sem tam mám obdobia, kedy mám reálne pocit, že súťažíme. Vtedy to aj komunikujem. Základ každého vzťahu je sa rozprávať – nemám rada, keď veci nie sú vypovedané. Snažím sa mu povedať všetko, čo ma ťaží.

V čom presne súťažíte?

Skôr sa porovnávame v tom, kto robí viac. No teraz nemyslím len nás dvoch, keď poviem, že je podľa mňa choré, kam sme sa ako spoločnosť dostali – súperíme vo vorkoholizme. Oddychovať nie je „cool“.

Napríklad sa sem-tam prichytím, že keď vidím, ako Filip vykladá umývačku, začnem spochybňovať, či som to nemala urobiť ja. Či robím dosť.

Filipa teraz ľudia vnímajú najmä cez seriál Dunaj – hrá negatívnu postavu oportunistu Antona Holubca, ktorý ťaží zo slovakštátu a snaží sa dostať k moci. Okrem toho je násilný k ženám. Aké je preňho hrať takúto rolu?

SkryťVypnúť reklamu

Teším sa, že dostal túto príležitosť – hrať úplne inú postavu a charakter, akým je on sám. Veľa novinárov sa ma pýta, kde čerpá inšpiráciu, keďže taký vôbec nie je. No to je práve to umenie herectva – že dokáže zahrať aj takúto postavu.

Pozeráte spolu Dunaj?

Na začiatku sme ho sledovali, chceli sme vedieť, ako to ľudia budú vnímať. Sem-tam si ešte pozrieme nejakú časť, no veľmi nestíhame pozerať televíziu. Keď si niečo púšťame, tak len rozprávky. Ale keď už sa navzájom sledujeme, povieme si spätnú väzbu.

Neurazíte sa? To môže byť pre hercov dosť citlivé.

Tvárime sa, že nie, ale niekde v kútiku duše nás to určite pichne. Musíme dbať na to, akými slovami to podáme. Ale snažíme sa byť k sebe úprimní.

Vekový rozdiel medzi vami je dvanásť rokov, pociťovali ste to na začiatku?

SkryťVypnúť reklamu

Ja som vždy inklinovala k starším mužom. Neviem prečo, no nejakým spôsobom ma vždy priťahovali – možno preto, že som príliš skoro dospela a s mojimi rovesníkmi som nenašla spoločné témy.

Nikdy som ten vekový rozdiel medzi nami nevnímala. Okrem toho je Filip veľmi hravý človek – niekedy mám pocit, že by mohol byť, naopak, trošku zodpovednejší. To som mu priniesla do života ja.

Tvoji rodičia s umením neprichádzali do kontaktu. Mali zo začiatku tvojej kariéry nejaké obavy?

My sme veľmi do divadla nechodila, skôr som sa tam dostala zo školy. Nemali sme k tomu v rodine až taký vzťah. Obaja moji rodičia podnikajú, umeniu sa nikdy nevenovali profesionálne.

Pamätám si, že mama sa bála, že sa mi zo slávy preskočí. Že sa prestanem vnímať kriticky – preto ma ani extrémne nevelebila a nešla sa z môjho úspechu zblázniť.

SkryťVypnúť reklamu

Dlhodobo hovoríš, že by si chcela, aby ťa vnímali skôr ako speváčku, než herečku. Je však na Slovensku nutné hrať v seriáloch, aby sa človek uživil?

Chcem len, aby ľudia vnímali, že aj spievam. Herectvo ma tiež veľmi baví, no spev bola odjakživa moja srdcovka. Kebyže som sa v istom čase naplno venovala iba hudbe, uživím sa tým –aj keď je to náročné. No ja som bola vždy prepletená s herectvom.

Napriek tomu ťa viac baví spev?

Celé detstvo som sedávala pri magnetofónoch, alebo som mala na sebe volkmen. Spievala som si s hudbou, niekedy som si pri tom aj poplakala. Vždy som chcela spievať. Zrazu som prišla do divadla, začala som robiť seriál. Dostala som sa do „hereckého vlaku“.

Na hudbu už nevyšlo toľko času?

Som vďačná za všetky príležitosti – všetko ma nejako formovalo, postupom času som bola viac na obraze a menej spievala. Je teda logické, že keď máte šestnásť nakrúcacích dní a popritom dve malé deti, výroba hudby ide pomalšie.

SkryťVypnúť reklamu

Aké sú tvoje hudobné „guilty pleasures“?

V poslednom čase dosť počúvam česko-slovenskú scénu. Sofiana Medjmedja alebo Bena Cristovaa. Od soulu, r&b cez pop až po rap.

Vedela by si si predstaviť ísť aj ty týmto smerom?

Áno, som úplne hlavou tam. No už veľmi neviem zmeniť škatuľku, v ktorej ma ľudia vidia. Keby som mala dvadsať, tak to spravím. No už nemám. Ale možno sa mi to ešte podarí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu