Keď sa v roku 2016 dostala Kotlebova strana ĽSNS do parlamentu, Marek Mach založil iniciatívu Mladí proti fašizmu. Odvtedy sa aktivizmu venuje naplno.
Točí videá o spoločenskom a politickom dianí na Slovensku, debatuje s ľuďmi alebo organizuje kampane podporujúce občiansku participáciu.
E-shop v centre Bratislavy predáva náhradu marihuany nonstop. Láka na vulgárnu reklamu Čítajte Posledný rok strávil štúdiom vo švédskom meste Lund, ale od začiatku vedel, že v zahraničí nechce zostať. Chcel sa vrátiť na Slovensko, pretože má pocit, že sa nachádza v pozícii, z ktorej vie našu krajinu pomôcť meniť k lepšiemu.
Verí, že Slovensko má šancu stať sa po ďalších parlamentných voľbách ostrovčekom nádeje v strednej Európe, a plánuje spraviť všetko preto, aby sa do Národnej rady dostalo čo najmenej fašistov.
Koniec koncov, práve kvôli fašistom vstupujúcim do parlamentu sa stal aktivistom.
Nenastala ani jedna situácia, keď by si rozhodnutie vrátiť sa zo Švédska domov spochybňoval?
Paradoxne to bolo naopak. Čím dlhšie som tam bol, tým viac som sa tešil domov. Vo Švédsku som si uvedomil, ako veľmi mám Slovensko rád. Po tejto skúsenosti mám pocit, že sme na našu krajinu prísnejší, ako by si zaslúžila.
V čom sme príliš prísni?
Začnem najprv tým, čo mi vo Švédsku prekážalo najviac. A to bolo jednoznačne počasie. Doma si to človek neuvedomuje, ale vo Švédsku som od októbra do apríla videl slnko možno dvakrát. Inak boli dva stupne, pršalo a fučalo.
Konštantne.
Uvedomil som si, že takto dlhodobo nedokážem fungovať, nebola to maličkosť.
Švédsko okrem toho v súčasnosti nepatrí medzi najbezpečnejšie krajiny v Európe. Keď sa prechádzaš po ulici, máš na prvý pohľad dojem, že je tam bezpečnejšie ako na Slovensku, ale štatistiky to ani nehovoria. Keď tam bývaš, začneš si uvedomovať napríklad to, že sa okolo teba vyskytuje pomerne často streľba. A to nie je práve príjemný pocit
Necítil si sa tam bezpečne?
Je pravda, že šanca, že sa ti niečo stane, je štatisticky menšia ako to, že zomrieš pri autonehode, ale to samotné človeka práve neupokojí, keď vníma, že sa v jeho okolí strieľa. Cestovať zo železničnej stanice, kde sa pred týždňom strieľalo, skrátka nie je príjemné. Samozrejme, mne osobne sa fyzicky nič zlé nestalo, len nad tým človek oveľa viac rozmýšľa.
V zlom stave podľa mňa majú oproti Slovensku aj súkromné služby. Napríklad také doručenie balíka z e-shopu tam trvá aj štyri dni a stojí aj desať eur. To sme u nás podľa mňa zažívali tak pred desiatimi rokmi.
Na druhej strane, škola, kde som študoval, bola perfektná.
Aktivizmu sa venuje od roku 2016. (zdroj: Jozef Jakubčo)Čím sa líšila od slovenských univerzít?
Líšila sa všetkým. Netvrdím, že nemala problémy, ale boli zanedbateľné oproti tým našim. Mesiac sme mali jeden predmet, potom z neho bola skúška. Za celý rok som nemal pocit, že by ma niekto nútil učiť sa niečo naspamäť, aj keď to netreba.
Z učiteľov som mal pocit, že študentov nechceli vyhadzovať, ale skôr aktívne podporovať v tom, aby sa im darilo. Vnímal som však aj to, že časť učiteľov nevyhodnocovala predmety tak dôrazne, ako sme očakávali. Škola nám povedala, že je podstav vyučujúcich, a preto sa nemôžu hodnoteniu venovať tak podrobne.
Na Slovensku sa aktivizmu venuješ od roku 2016, ale vo Švédsku si bol odrazu vytrhnutý zo slovenskej reality. Nebolo ťažké točiť videá o tom, čo sa deje doma?
Prvýkrát som bol dlhodobo v zahraničí, štúdium v Česku nerátam. V ročníku nás bolo osemdesiat ľudí zo 41 krajín. Traja Slováci, jeden Čech.
Keď je človek na Slovensku, dianie v spoločnosti vníma oveľa priamejšie ako zo zahraničia. Ľahšie sa mu nad tým premýšľa. Zo Švédska som dianie pozoroval ako cez obrazovku televízie. O to komplikovanejšie bolo tvoriť obsah.
Boli tam ľudia, ktorí vedeli, čo sa deje na Slovensku?
V škole som nevyťahoval, čomu sa venujem na Slovensku, ale netrvalo dlho, kým na to spolužiaci prišli. O Slovensku sme sa rozprávali, ale málokto sledoval dianie u nás podrobne. Tak, ako ani my nesledujeme podrobne dianie v okolitých krajinách. Vieme približne, čo sa tam deje, ale detaily nám unikajú.
Raz sa mi stalo, že som s ukrajinským spolužiakom šiel na prechádzku do národného parku a stretli sme dvoch Švédov. Zarozprávali sme sa s nimi a keď som povedal, že som zo Slovenska a spolužiak, že je z Ukrajiny, prvé, čo im napadlo, boli Ficove vyjadrenia na adresu Ukrajiny.
S akým plánom si sa vracal naspäť domov? Vedel si, akým témam sa chceš venovať viac?
Keďže sa nemusím venovať škole, mám oveľa viac času. Pripravujeme kampaň, ktorá nebude len v online priestore, ale chcem, aby bola aj kontaktná. Naplno by sme ju chceli spustiť v najbližších mesiacoch. Chcem sa viac stretávať s ľuďmi a baviť sa s nimi o tom, čo sa dá na Slovensku zlepšiť.
Naposledy rezonovali tvoje videá o Milanovi Mazurekovi. Bola snaha zorganizovať diskusiu, v ktorej by ste debatovali vy dvaja, ale nakoniec to stroskotalo. Prečo?
Reagoval som na video, v ktorom má Mazurek položenú zbraň na stole. Ale zbraň je podľa mňa len zlomkom z problémov, ktoré on má. Moje video vyvolalo záujem, tak sa nám ozvali zo Startitupu, či by sme nechceli ísť spolu do debaty.
Ja osobne som presvedčený, že by sme mali diskutovať aj s Mazurekom, takže som hneď povedal, že do toho pôjdem. Stojím si za tým, čo hovorím.
Hrdina Mazurek však povedal, že nikam nepôjde. Keď to potreboval obhájiť pred voličmi, vymyslel si, že debata mala byť o bláboloch Joža Pročka. Neviem, odkiaľ to vzal, ale na základe toho, čo Startitup povedal mne, to malo byť o aktuálnych politických témach. Ja sa s ním nemám problém rozprávať o čomkoľvek.
Prekvapilo ma, že človek, ktorý sa na instagrame vo videjkách hrá na nedotknuteľného, sa bojí ísť do debaty s niekým o desať rokov mladším.
Ja som si dokonca všimol, že Mazurek mal výhradu aj voči sexuálnej orientácii moderátora Dírera, ktorý mal diskusiu viesť.
Je to pritiahnuté za vlasy. Keby to bol nejaký aktivista, tak nepoviem pol slova, ale Richard Dírer je profesionálny moderátor, ktorý má za sebou sériu diskusií, nie je to niekto, kto nič nemoderoval.
To, či niekto chodí, alebo nechodí na pride, je úplne irelevantné. Veď, ak sa nemýlim, tak koniec koncov Milan Uhrík k nemu do diskusií chodí.
Pred pár mesiacmi sa chcel s Mazurekom pobiť v boxerskom ringu poslanec Progresívneho Slovenska Dávid Dej. Máš pocit, že to bol dobrý nápad?
Mám slabú kontrolku na veci, ktoré sú už za hranou. Často sa mi stáva, že ľudí niečo vyrušuje, ale pre mňa je to stále v poriadku. Ale tu mi kontrolka svietila veľmi výrazne. Politici nemajú nezhody riešiť v ringu.
Ty by si sa s Mazurekom nešiel biť do ringu?
Určite nie.
Robert Fico pred pár týždňami tvrdil, že na Slovensku pred poslednými parlamentnými voľbami prebiehala britská operácia s cieľom ovplyvniť výsledok volieb v prospech Progresívneho Slovenska. Nič také sa však nepreukázalo. Ty si o tom natočil aj video, v ktorom si vyvrátil, že by si sa s Britmi o čomkoľvek radil a že si od nich nedostal ani cent. Vaša kampaň propagovala to, aby šli mladí ľudia voliť. Zvykol si si už po rokoch na takéto útoky?
Je prirodzené, že existuje skupina ľudí, ktorá je presvedčená, že nás platia zo zahraničia. Ja však neviem o tom, že by ma ktokoľvek platil. Nikdy som s Britmi žiadnu zmluvu nepodpísal, nikdy som sa s nimi neradil o tom, čo máme robiť.
Peniaze, ktoré máme, sú od našich podporovateľov. My sami sme naším jediným pánom. To je celé. Ak tam niekto potrebuje vidieť sprisahanie a nechce veriť, že dobré veci sa dajú robiť aj bez obrovských peňazí zo zahraničia, to je jeho vec.
Ak by nám prišlo desať miliónov libier z Británie, to by bola úplne iná kampaň. Ja som však žiadne peniaze na ovplyvňovanie volieb nikdy nebral.
My sme s malým rozpočtom spravili kampaň, ktorá oslovila viac ako dva a pol milióna ľudí na Slovensku. Celé to stálo rádovo okolo 20-tisíc eur, volebný vlak aj s kampaňou okolo toho stál okolo 30-tisíc eur.
Ak by som tieto náklady vynásobil tak, aby mi z toho vyšlo desať miliónov libier, to by o tom musela vedieť celá Európa.
Do akej miery podľa teba kampaň, ktorá ľudí vyzýva, aby šli hodiť svoj hlas do urny, môže predstavovať hrozbu a riziko ovplyvňovania výsledku volieb?
Mám na to dobrý príklad. Nedávno mi napísal chalan, ktorý reagoval na moje video o Mazurekovi. Súdiac podľa správ bol jeho podporovateľom, ale dalo sa s ním porozprávať. Nebolo to bez nadávok, ale viedli sme normálnu debatu, čo si vážim.
Po hodine písania sme dospeli k tomu, že sa ma pýtal, koho má voliť. Na to som mu povedal, že si nemyslím, že je správne, aby som mu hovoril, koho má voliť.
Poslal som mu však link na volebnú kalkulačku, inak práve tú, na ktorú prispeli aj Briti, nech si to vykliká.
Vieš, čo mu z toho vyšlo? ĽSNS. Naozaj si neviem predstaviť, ako sa týmto dajú ovplyvňovať voľby.
Keď si založil iniciatívu Mladí proti fašizmu, reagoval si tak na vstup ĽSNS do parlamentu. Kam sme sa za desať rokov posunuli, keď ĽSNS síce je na okraji spoločnosti, ale Republika ako jej odnož sa blíži k desiatim percentám v prieskumoch?
V prvom rade som veľmi rád, že dnes v parlamente nemáme fašistov. Ja osobne budem robiť všetko, čo viem, aby ich tam aj po nasledujúcich voľbách bolo minimum.
Nemyslím si, že nastane situácia, v ktorej by tam žiadni fašisti neboli, pretože majú v prieskumoch veľa percent, ale je dôležité, aby sme zabránili ich ďalšiemu rastu. Podľa mňa nie je riešením ignorovať fakt, že majú takmer desať percent.
Som však zároveň rád, že to číslo nie je oveľa vyššie. V susednom Rakúsku má krajne pravicová FPÖ v prieskumoch obrovskú 34-percentnú podporu. V Poľsku teraz nedávno nedokázala svoju pozíciu obhájiť vládnuca strana v prezidentských voľbách.
V Česku sa chystá vládnuť Babiš s SPD a komunistami. Možno to vnímam optimisticky, ale viem si predstaviť, že po budúcich voľbách máme potenciál stať sa ostrovčekom nádeje v strednej Európe. Ak sa posnažíme.
S mladými ľuďmi však podľa prieskumov vie na Slovensku výborne komunikovať napríklad Republika. Mazurek sa takto pred časom stretol s partiou chalanov v Liptovskom Mikuláši, organizátor tohto stretnutia potom v rozhovore pre Denník N povedal, že by sa bol stretol aj s Michalom Šimečkom, keby mu vôbec odpísal.
Medzi ľudí, ktorí dobre dokážu komunikovať s mladými, žiaľ, patrí aj Mazurek. Komunikuje síce s inou cieľovkou, na akú cielime my, ale darí sa mu to.
Nemám k tomu presné dáta, ale povedal by som, že časť ľudí k Mazurekovi inklinuje pre radikálne názory a druhá časť ľudí sú skôr mladí chalani, ktorí majú pocit, že v dnešnej spoločnosti nie sú dostatočne vypočutí. Aj keď oni by to tak možno nenazvali. S touto skupinou podľa mňa vieme pracovať.
Otázka je, ako to spraviť efektívne. Aj preto by podľa mňa diskusia s Mazurekom bola dobrý nápad. Je isté percento ľudí, ktorí by si počas diskusie mohli uvedomiť, že Mazurek má postoje, ktoré nie sú s kostolným poriadkom.
Časť ľudí opozíciu kritizuje za to, že je podľa nich neschopná. Vraj nie je dostatočne hlasná, výrazná a dynamická. Zachytil si túto kritiku?
Ja sa k tejto kritike rád pridám. Za normálnych okolností by som to nemal takto priamo hovoriť, ale teraz normálne okolnosti nie sú. Tak to poviem. Myslím si, že preferencie strán by vyzerali úplne inak, keby aspoň polovica opozičných poslancov mala drive ako Alojz Hlina. Možno to raz oľutujem, ale dnes si myslím, že robí kvalitnú opozičnú prácu, ktorá je vidieť.
Má schopnosť prísť s témami, ktoré je v rámci verejného priestoru vidieť. Opozícii ako celku sa to darí len raz za čas, lenže to sa musí diať konštantne. Ak si niekto myslí, že máme čas, lebo do volieb zostávajú ešte dva roky, tak je naivný. Fico bude pred voľbami určovať témy, ak s tým chce niekto niečo robiť, teraz je ten čas.
Niektorí ľudia si však myslia, že Alojz Hlina je príliš veľký krikľúň.
Rozumiem tomu, preto nehovorím, že takí majú byť všetci. V politike musia byť rozdiely, nemôžu byť všetci takí istí.
Musíme mať aj konzervatívcov, aj progresívcov, aj umiernený stred, aby si každý dokázal vybrať. Ale dnes to v opozícii vyzerá tak, že si ľudia nevedia vybrať, koho majú voliť, pretože majú pocit, že tam drvivá väčšina ľudí nič nerobí.
Ono to nie je ani tak o forme ako skôr o tom zápale a schopnosti venovať sa témam, ktoré rezonujú.
Mal by každý točiť videá ako Hlina?
Nemusí každý točiť videá ako Hlina, ale musia byť autentickí. Voliči musia vidieť, že sa snažia spraviť niečo pozitívne pre Slovensko. Nie pridať fotku z dovolenky v čase, keď majú ako na podnose na výber z desiatich tém, ktoré môžu použiť.
Ak to niekto robí takto, nemôže sa na mňa hnevať, keď poviem, že to je opozičná práca nanič. Nie je zlé ísť na pivo do regiónov a pridať odtiaľ fotku. Ale úprimne, to veľa ľudí nepresvedčí. Ak vôbec niekoho.
Pritom úplne stačí spraviť len o jeden krok navyše. Zistiť, aké problémy ľudia v týchto regiónoch majú, navrhnúť ľahko pochopiteľné riešenia a následne to v týchto regiónoch tlačiť ako kampaň. Ľudia musia vidieť, že aj na nich záleží.
Marek Mach počas zhromaždenia Slovensko je Európa na Námestí Slobody. (zdroj: Jozef Jakubčo)Kde je podľa teba miera toho, aby táto komunikácia neskĺzavala do populizmu a krikľúnstva? Zamýšľaš sa nad tým aj ty, keď točíš svoje videá o aktuálnom dianí v slovenskej spoločnosti?
Ľudia, ktorí chcú zo Slovenska proeurópsku krajinu so silnými demokratickými základmi dnes našťastie nie sú v pozícii, aby si museli vymýšľať populistické kroky, aby dokázali komunikovať k veci.
To, že chceme od slovenskej opozície, aby zmysluplne a viditeľne niečo komunikovala, nemusí znamenať, že treba nadávať alebo používať populistické frázy. Úplne stačí, ak zoberú to, čo majú k dispozícii, a spravia z toho niečo komunikačne prijateľné. Nemôže to byť jednoduchšie.
Niekto by si mohol pomyslieť, že keď máš toľko nápadov, mohol by si ich využiť napríklad priamo v politike. Nemáš takéto ambície pre budúcimi voľbami?
Túto otázku dostávam pre každými voľbami. Vždy som odpovedal tak, že okrem mojich prvých parlamentných volieb som sa zatiaľ pri každých voľbách rozhodoval o tom, koho budem voliť, až priamo vo volebnej miestnosti.
Osobne som presvedčený, že ľudia, ktorí chcú zo Slovenska spraviť lepšiu krajinu, by sa mali snažiť byť na miestach, kde toho vedia spraviť čo najviac. Cítim, že na svojej pozícii aktuálne viem robiť veci, ktoré sa dostanú k ľuďom. Keď budem mať pocit, že som to vyčerpal, príde otázka, čo robiť ďalej.
Nepoviem, že do politiky nikdy nevstúpim, ale dnes nemám žiadny plán ani dohodu so žiadnou politickou stranou.
Dostal si už niekedy od politickej strany takúto ponuku?
Áno, viackrát, ale nebudem menovať od koho ani kedy. Zatiaľ som to vždy odmietol.
