Tento rozhovor je textovým prepisom video relácie Closer Talks.
Na rozhovor prišiel v McLaren F1 drese a šiltovke. Ako sám tvrdí, ak by nebol hercom, rozhodne by bol pretekárom formuly. Mareka Rozkoša poznáš ako kamionistu Joža, ktorý chce emigrovať zo Slovenska počas totalitného režimu, alebo z tanečnej šou Let´s Dance.
Hovorí, že do roly v seriáli Sľub sa dokázal vcítiť ľahko aj preto, že sa u nich doma celý život riešila téma komunizmu. Rodinu gréckokatolíckeho kňaza Rozkoša v minulom režime perzekvovali.
"Môj starý otec aj otec zažili krivdu, o ktorej sme sa veľa rozprávali. Do projektu Sľub som preto išiel s množstvom informácií. Asi som sa preto vedel ľahšie vžiť do situácií, ktoré moja postava musí riešiť," vysvetľuje 34-ročný herec Marek Rozkoš v relácii Closer Talks.
Closer Talks je nový videoformát magazínu Closer zo skupiny SME. Každé dva týždne moderátorka Kamila Šebestová privíta v kresle známe tváre, ktoré poznáš z obrazovky, zo sociálnych sietí či z divadiel.
Sajfa: Cudzí chlap mi pred jeho dcérami začal nadávať do liberálnych slniečkárov Čítajte V minulom dieli Closer Talks sme sa napríklad rozprávali s moderátorom Sajfom, ktorý nám povedal, ako sa vyrovnáva s hejtom či so životom v Bruseli.
Očividne miluješ F1, okrem herectva sa venuješ aj hokeju. Je šport pre teba spôsob, akým sa ventilovať od televízneho sveta?
Áno, vždy som k tomu inklinoval. Dnes je to už pre mňa prostriedok, ako sa cítiť lepšie aj po psychickej stránke. Zvlášť pri hokeji mi vyhovuje, že na klzisku vypotím litre potu. Vtedy pre mňa hodinu neexistuje nič iné a cítim sa po tom úplne oddýchnutý. Zároveň ma veľmi baví tvoriť hru, vymýšľať prihrávky a kombinovať to. Podobne ako herectvo, nikdy to nie je stereotypné.
Ak by si nebol hercom, bol by si hokejistom?
Buď to, alebo pretekárom F1.
Hovoríš, že potrebuješ psychohygienu. Bolo toho tento rok na teba už príliš veľa?
Áno, bolo toho dosť. Pocity ťažkej krízy prišli v polovici Let´s Dance. Bolo to dané aj tlakom, ktorý na nás vytvárali. Náročné bolo aj dochádzanie na tréningy zo Zvolena.
Vlastne som vtedy trávil väčšinu času v Bratislave. Celé sa mi to podarilo prežiť v psychickom aj vo fyzickom zdraví. Nastavil som sa tak, že sa zapriem a urobím pre to všetko. A potom si oddýchnem, budem hrať hokej a jazdiť motokáry od rána do večera.
Ak by ti teraz prišla ponuka na takýto televízny projekt, išiel by si do toho znovu?
Chlácholím sa tým, že takýto typ projektu bol naozaj len raz za život a viackrát by som to už neabsolvoval. No ak by opäť prišla podobná príležitosť, najskôr by som sa o tom porozprával s manželkou. Dohodli by sme, ako to uchopiť. Ten šialený polrok sme zvládli najmä vďaka jej nastaveniu.
Je to aj tým, že je tiež herečka a vie sa vcítiť do tvojej profesie?
Áno, rozumie tomu. Ale myslím si, že je to najmä jej povahou - vidí, že ma to napĺňa a jej pochopenie sa prejavuje najmä v tých malých detailoch. Napríklad, keď som tri dni preč na natáčaniach a štvrtý deň sa jej opatrne spýtam, či ešte môžem ísť na hokej. Určite by mi najradšej povedala, že mám konečne zostať doma, no zatne zuby a povie mi, že môžem ísť.
Aspoň v lete sa ti konečne darí oddychovať? Vieš sa odseknúť od myšlienok na prácu?
Ale áno. Chodievame v lete domov na východ k rodičom, máme tam vždy veľa práce okolo domu. Vtedy úplne vypnem a nemyslím na divadlo ani na televíziu. Takže si myslím, že svojím spôsobom sa od toho dokážem odseknúť. Ale obávam sa, že ak by to bolo dlho, už by som sa nudil.
Obaja pochádzate z východu, čo vás nakoniec doviedlo do Zvolena?
Obaja sme študovali herectvo na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Tam sme sa spoznali a neskôr sme sa rozhodli pre život vo Zvolene, ktorý je blízko.
Je v hereckých kruhoch citeľná konkurencia medzi študentmi z akadémie a VŠMU?
Myslím si, že je to skôr o nastavení jednotlivých ľudí. Často som medzi študentmi z jednej alebo z druhej školy a nikto z nich to nerieši.
Predsa len je tento priemysel viac-menej centralizovaný v Bratislave. Ak by si nerobil televízne projekty v hlavnom meste, uživil by si sa vo Zvolene ako herec?
Keby som sa rozhodol byť zanieteným hercom vo zvolenskom divadle, uživil by som sa. No dalo by sa to len s veľkými ťažkosťami. Nie je to len súčasnou politickou situáciou. Vždy to bolo tak, že herci v regiónoch to mali náročnejšie, najmä pre financie.
Hráš v seriáli Sľub, ktorý sa odohráva počas komunistického režimu. Predtým si pôsobil v Dunaji, ktorý zobrazuje obdobie slovenského štátu. Vidíš tam nejaké paralely s touto dobou?
K dejinám mám veľmi blízko, z dejepisu som aj maturoval. Veľa si o tom čítam, pozerám dobové seriály. Takže mám celkom naštudované, čo obnášali jednotlivé režimy. Vidím tam veľa paralel. A myslím si, že množstvo našich politikov je ovplyvnených bývalým režimom - najmä z toho dôvodu, že v ňom žili.
Aké konkrétne paralely vidíš?
Všímam si to najmä na demagógii a populizme našej vlády. Podsúvajú nám, že je všetko super a že sa všetci budeme mať dobre - to presne sa robilo v oboch minulých režimoch. Neviem, čo by muselo prísť, aby sa ich myslenie zmenilo. Žijeme v takom marazme, až mi je z toho ťažko. Jediný spôsob, ako s tým zatočiť, je podľa mňa vzdelanie.
S rodinou ste sa veľa rozprávali o krivdách, ktoré vám spáchali komunisti. Máš pocit, že ti to pomohlo pochopiť dobu, v ktorej teraz hráš?
Áno. Dostal som veľa informácií od môjho otca aj deda. Naša rodina za komunizmu zažila perzekúcie. S tým som išiel do tohto projektu - vedel som sa ľahšie vžiť do situácií, ktoré moja postava zažíva.
Marek má v seriáli Sľub dobový účes. (zdroj: TV Markíza)Očividne si rád vyberáš dobové projekty. Ak by si si mal vybrať, v akom období by si chcel žiť?
Rád by som si vyskúšal stredovek. To obdobe mi imponuje tým, že sa vtedy žilo inak. Ľudia verili hodnotám ako česť či pravda. Celé to bolo "ušľachtilé". Ale možno je to len naratív, ktorý poznám z filmov. Keby som žil v tej dobe, bol by som rytier s koňom a mečom. Ten "správny" morálny líder. To by ma bavilo.
Keď spomínaš hodnoty, povedz mi viac o tom, čo ti dala výchova v rodine gréckokatolíckeho kňaza.
Mali sme so súrodencami šťastie v tom, že sme vyrastali v úplnej slobode. Neboli sme zviazaní tým, že náš otec je kňaz. Nikdy sme nemuseli opakovať cirkevné dogmy alebo "chodiť po kolenách". Celý môj detský život sme sa veľmi veľa rozprávali. Konfrontovali sme sa a vymieňali si názory - najintenzívnejšie to bolo počas puberty.
Mal si rebelské obdobie?
Jasné, to mali všetci. Práve tá konfrontácia nám pomohla, pripravila nás na život. Vďaka tomu sú z nás otvorení ľudia, ktorí sa usilujú byť úprimní a čestní.
Aké bolo vyrastať so štyrmi súrodencami?
Bolo veselo aj smutno. Niekedy sme sa aj bili. Predstav si situáciu, keď máš jeden ovládač od telky a ste piati. Ja som najstarší, občas ma počúvali a občas nie. Dnes máme skvelé vzťahy. Aj teraz je nám dobre, keď sa stretneme.
Je zaujímavé, že sa každý venujete niečom úplne inému.
Máme v rodine záhradného architekta, ekonóma aj lekárku. Naozaj sme obsiahli všetky profesie.
Podporili ťa v štúdiu herectva?
Videli, že som k tomu inklinoval už počas strednej, takže to akceptovali. Držali mi palce - rovnako, ako sme všetci podporovali brata, keď sa rozhodol ísť na ekonómiu. Alebo keď setra išla študovať medicínu. Za každého z nás sme boli vďační - najmä preto, že sme videli, ako z toho máme radosť.
Marek miluje F1 - jeho obľúbený tím je očividne McLaren. (zdroj: Jozef Jakubčo)Nečakal otec, že ho budeš ako najstarší syn nasledovať a tiež sa staneš kňazom?
Vôbec nie - v tomto nás naozaj vychovávali slobodne a viedli nás k tomu, aby nás najmä bavilo to, čo robíme.
Všímam si, že o sebe v rozhovoroch často hovoríš sebakriticky. Je to niečo, na čom teraz pracuješ - vnímať sám seba s väčším sebavedomím?
Som na seba prísny. Hovorím si často, že by som veci mohol robiť lepšie. Málokedy sa stáva, že si poviem "už by sa to lepšie nedalo". No práve tá nespokojnosť samého so sebou ma ženie vpred.
Vnímam aj to, že nie je samozrejmosť sa udržať v slovenskom mediálnom priestore. Existuje veľa "hviezdičiek", ktoré vystrelili, no potom zhasli. Alebo sa tam snažia udržať zvláštnym spôsobom.
Je nevyhnutné, aby bol dnes herec aj influencerom?
Uvedomujem si silu sociálnych sietí. Sú v tom peniaze aj marketing. No ide o to, koľko času a energie je tomu človek ochotný dať.
Ja mám sociálne siete, no necítim sa ako influencer a ani ním nechcem byť. Nech ľudia žijú svoje životy - nie ten môj.
Sám sleduješ veľa influencerov?
Ak ti mám povedať pravdu, influenceri ma už začínajú na internete otravovať. Je ich také množstvo, až nás zahlcujú svojím obsahom. Ak by mal každý influencer len jeden produkt, ktorý by propagoval, asi by to bolo ľahšie.
Napríklad dubajskú čokoládu?
Čo to je? O tom som ešte nepočul. Osobne na svoje siete pridávam skôr športové príspevky alebo niečo s rodinou či z natáčaní. No nechcel by som tráviť vytváraním obsahu celý deň. Na to nemám čas ani chuť.
