Odkedy sme nasadli do auta a rozhodli sa odísť z poľa neďaleko Budapešti, prešla hodina. Neboli sme tam sami. Bolo tam minimálne tisíc ďalších áut.
V prvej štvrťhodine sme mali nádej. Telefonovali sme do reštaurácie, nech nám spravia rezerváciu, pretože o necelú hodinku sme späť v meste.
Deväť dní voľna za štyri dni dovolenky. Tieto málo známe miesta stoja za návštevu Čítajte Mapy nám tvrdili, že cesta bude trvať okolo 35 minút, o hodinu sme boli len na konci provizórneho parkoviska.
Posádky medzitým povystupovali z áut, zúfalo pokukovali po nekonečných radoch stojacich vozidiel a pofajčievali. Každých pár minút sa našiel zúfalec, ktorý sa rozhodol skrátiť si cestu naprieč poľom.
Tak vyzeral náš odchod z okruhu Hungaroring pri Budapešti, kde sme si počas uplynulého víkendu boli pozrieť preteky formuly 1 naživo.
Napriek tomu, že sme niekoľko hodín strávili v zápchach, na okruhu za obyčajné polotovarové hotdogy zaplatili deväť eur a dokopy z pretekov aj tak nič nevideli, sme domov odchádzali nadšení a dojatí. Formula v Maďarsku stojí za to.
Žiadna tribúna, žiadne sedadlo
Vstupenky na F1 v Maďarsku patria medzi tie najlacnejšie. Pre Slovákov je Budapešť zároveň najdostupnejšia destinácia, kde sa preteky F1 konajú.
Základnú víkendovú vstupenku s názvom General Admission si v roku 2025 mohli fanúšikovia zadovážiť za 150 eur. V cene je provizórne parkovisko, žiadna tribúna, žiadny prístrešok, veľkoplošná obrazovka s priamym prenosom, len tráva a občas strom.
Výhľad zo svahu na trať. (zdroj: Closer)Okolo tribún, kde sa pohodlne usadíš na svojom mieste a preteky sleduješ na veľkoplošnej obrazovke, sme sa mohli len smutne prechádzať.
Koncept pozerania pretekov, keď človek príde na okruh, je však abstraktný pojem. Ak nemáš k dispozícii priamy prenos pretekov cez streamovaciu platformu v mobile, alebo aspoň textový live timing s aktuálnym poradím jazdcov na trati, z pretekov veľa nebudeš mať.
Aj keď naša skupina bola zložená z piatich členov, spoľahlivo internet v konkurencii desiatok tisíc ľudí okolo nás nechcel fungovať. Priamy prenos sa nám načítal raz za čas, live timing fungoval lepšie, ale aj tak haproval.
Z toho, ako sa vyvíjajú preteky, nebudeš mať dokopy nič, ale práve to má svoje čaro. Keďže jedno kolo počas pretekov na Hungaroringu trvá približne jednu minútu a 20 sekúnd, a jazdci sa po úvodnej fáze roztrúsia po trati, stále okolo nás niekto krúžil.
Bolo vzrušujúce čakať minútu na to, či opäť na čele dorazí Leclerc alebo si ho medzičasom podal Piastri v prvej zákrute a my o tom stále netušíme. Má svoje čaro, keď zakaždým, keď okolo prejde ferrari, celý svah fanúšikov tlieska a kričí.
Na F1 nechodia ultras, nefandí sa len dvom odvekým rivalom, a preto to netreba brať príliš vážne. Emócie sú obrovské, lenže človek väčšinu kontextu stráca, keď hodinu a pol pozoruje jednu zákrutu a skúma, či prišlo k zmene poradia.
Keď organizácia šľape
Na okruhu Hungaroring sme strávili tri dni. Dorazili sme v piatok poobede, aby sme si stihli pozrieť druhý tréning. Keď som svojim spolucestujúcim hovoril, aký komfortne prázdny je areál okruhu, čudovali sa. Vraj tam bolo dosť ľudí.
V piatok sme nečakali na toalety, na vodu ani na občerstvenie. V sobotu sa situácia zhoršila, v nedeľu dosiahla miestami ledva znesiteľné rozmery. Ale na to, že za celý víkend Hungaroring navštívilo 300-tisíc ľudí, to aj tak nebolo také zlé.
Keď sme na okruh dorazili v sobotu o jedenástej doobeda, na pódiu vo fan zóne sme ešte stihli aj stretnutie Charlesa Leclerca a Lewisa Hamiltona s fanúšikmi.
Ľudí bolo veľa, ale kto chcel, vedel sa predrať dostatočne blízko k pódiu. Nikto do seba nestrkal, nikto nebol agresívny, všetci len nadšene pozorovali svoje idoly.
Hamilton a Leclerc na pódiu. (zdroj: Closer).Na toalety sa v nedeľu pred pretekmi čakalo 20 až 30 minút. Väčšina z nich bola aspoň keramická a relatívne dobre udržiavaná.
Trikrát sme sa nepoučili a zakaždým sme prišli na okruh bez jedla.
Alkohol sa na okruh priniesť nedal, povolená bola len fľaša s vodou. Voda sa, mimochodom, dala dopĺňať rýchlo a ľahko, čo považujeme za veľké plus.
Ceny, aké tu ešte neboli
Ceny občerstvenia boli tragické. Keď sme si v nedeľu šli vystáť rad na kávu, neuvedomili sme si, že to bude najdrahšia káva, akú sme za posledné roky mali.
Po viac ako dvadsiatich minútach čakania v rade sme si vypýtali espresso a ľadovú kávu. V maďarskom preklade – kocky ľadu, espresso a veľa mlieka.
Za tieto dve kávy sme dali 13 eur. Kto chce kávičkovať s výhľadom na preteky F1 a je príliš chudobný na VIP lístky s bufetom, musí si priplatiť.
Oveľa lepšie sme nepochodili ani v stánku s hotdogmi. Párok v rožku stál 8,50 eura, ale za cenu pljeskavice (17 eur) sme mali dva. Gramážou menšie, ale podľa okruhovej matematiky výhodnejšie.
Langoš s kuracím paprikášom navrchu. (zdroj: Closer)Raz darmo, preteky na Hungaroringu sú ako obrovský hudobný festival, len bez koncertov. A s vyššími cenami. Každý, kto na takýto typ podujatia ide, musí rátať s tým, že to lacné nebude.
Je to trhová ekonomika v praxi, dopyt na okruhu bol taký obrovský, že nám vystresovaná predavačka na hotdog napchala aj to, čo sme nechceli. Uhorky.
Ceny, mimochodom, nestúpli len na okruhu. V centre Budapešti dnes ledva nájdeš normálne jedlo v normálnej reštaurácii za menej ako 15 eur. Jasné, boli sme v centre a hľadali sme ako-tak lepšie hodnotené podniky, ale lacné to už nie je.
Spomienky na celý život
Vybrať sa na F1 na Hungaroring nie je o tom, že si vychutnáš preteky.
Je to o atmosfére. Zážitku. Emóciách. O tom, že na deke vedľa seba natrafíš na otca so synom z Oravy, s ktorými sa dáš do reči.
O tom, že otec potrebuje zbehnúť do kempu nad areálom, a tak nechá svojho desaťročného syna s tvojou skupinou s otázkou, či by sme naňho boli ochotní na pár minút dohliadnuť, kým sa vráti.
Stupne víťazov. (zdroj: Closer)Hungaroring je tradičná trať, ktorá tento rok oslavovala už 40. výročie, odkedy sa na nej jazdia preteky formuly 1.
Je to trať, ktorá každý rok tesne po skončení pretekov otvorí fanúšikom bránu vedúcu na cieľovú rovinku a umožní každému, aby vybehol na trať, a na vlastné oči si pozrel stupne víťazov.
Už 20 kôl pred koncom sme sa preto presunuli k bráne. Boj o víťazstvo, ktorý Piastri s Norrisom zvádzali do posledného kola, sme sledovali na live timingu s partiou britských tínedžerov.
Malo svoje čaro, keď sme sa spolu s tisíckami ľudí rozbehli na trať a odrazu sme sa dívali na Landa Norrisa, ktorý 25 metrov od nás dvíhal trofej pre víťaza a búchal šampanské.
Je to spomienka, na ktorú človek nikdy nezabudne.
