Superman
Superman už nie je len superhrdina, ktorý bráni ľudstvo pred hrozbami z vesmíru. Nebojuje už ani s Batmanom. Najnovšie sa začal miešať do geopolitických konfliktov vo východnej Európe a rozhodovať o tom, kto prežije a kto nie.
Keď práve Clark Kent nepublikuje rozhovory, ktoré dáva sám sebe ako Superman v novinách Daily Planet, snaží sa napríklad zabrániť rozpútaniu etnických čistiek medzi dvoma národmi.
Tentoraz si však zrejme odhryzol príliš veľké sústo.

Aj on sám sa miestami stráca v tom, aké je jeho poslanie na Zemi. Keď ho biologickí rodičia vyslali z domovskej planéty Krypton na Zem, odkázali mu, nech na novej planéte koná dobro. Vždy však počul len prvú časť tohto odkazu, nikdy sa nedozvedel, aké slová rodičia vyriekli v závere. Až doteraz.
Superman sa zamotá s Lexom Luthorom. Snaží sa predísť vojne, zabrániť Luthorovi v terorizovaní ľudstva, a ešte aj musí nájsť spôsob, ako si udržať vzťah s kolegyňou Lois Lane. Nemá to ľahké.
Režisér James Gunn, ktorý má na konte dnes už ikonickú sériu Strážcovia Galaxie, zamával Marvelu zbohom a prijal výzvu od DC Comics.
Úloha znela jasne. Postaviť Supermana opäť na nohy a vytvoriť z neho základ pre nové filmové univerzum. Podarilo sa to? Len tak sčasti.
Mladý a zraniteľný
Supermana vidíme po dlhom čase inak, ako sme zvyknutí.
James Gunn sa vykašľal na rozsiahle rozpitvávanie jeho pôvodu. Nechcelo sa mu po päťdesiaty raz vysvetľovať, ako sa Kal-El dostal na Zem, ako ho dokáže zničiť len kryptonit a ako zakrýva svoju skutočnú identitu brčkavými vlasmi a okuliarmi v zamestnaní novinára.
Režisér divákov vhadzuje do filmu in medias res. Namiesto úvodu do deja dostávame tri stručné riadky o tom, čo sa na Zemi udialo za posledné tri tisícky rokov. Vieme, že Lex Luthor má za lubom niečo nekalé, vieme, že Lois Lane randí s Clarkom Kentom. A to je možno aj dobre.
Superman sa pred troma rokmi odhalil svetu ako superhrdina, verejne deklaroval, že prišiel konať dobro a chce ľudstvo chrániť a pomáhať.

Prerátal sa, keď odletel do východnej Európy, aby diktátorovi na čele štátu Boravia zabránil vo vojenskej invázii susednej krajiny Jarhanpur. Nikto ho tam neposlal, nikto ho nežiadal o pomoc, Superman si skrátka povedal, že treba zasiahnuť.
A následne prvýkrát utrpel porážku v boji s nepriateľom.
Namiesto toho, aby sme opäť stretli neporaziteľného superhrdinu, vidíme zraniteľného, popleteného a stále len dospievajúceho mladého muža.
Keď po bitke dáva rozhovor svojej priateľke Lois Lane, je očividné, že situáciu nemá pod kontrolou. Nechce, aby zomierali ľudia, tak zabránil vojne. Dokedy? Nevie. Čo teraz? Netuší. Nerieši geopolitickú situáciu ani následky svojich činov. Nevie, čo to je. Je iba jednoduchý superhrdina.
Herec David Corenswet sa do role Supermana dokonale hodil. Pekná tvár, šibalský úsmev, dobré srdce, ale veľká dávka naivity. Konečne je Superman omylný aj slabý.
Z génia na zúfalca
Film musel logicky dostať záporáka. Do úvahy nepripadal nikto iný, ako Lex Luthor s túžbou ovládnuť svet. Alebo aspoň časť sveta a dobre si zarobiť. Lenže plány mu často priamo či nepriamo kazí Superman, a tak sa ho treba zbaviť.
Prvoplánové, ale funkčné. Bavil nás hlavne geopolitický rozmer celého konfliktu, tajné dohody na delenie územia suverénnych krajín a márne snahy americkej vlády o nastolenie poriadku.
Miestami sme sa nemohli zbaviť pocitu, že scenár tak trochu reflektuje vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou. Až na to, že podľa tvorcov vo východnej Európe žijú ľudia, ktorí sa podobajú skôr na obyvateľov Blízkeho východu či Strednej Ázie.

Roly záporáka sa zhostil Nicholas Hoult. Spočiatku budil rešpekt. K dispozícii má všetko - peniaze, moc aj slávu. Má silnejšiu armádu ako Spojené štáty americké, vlastného superhrdinu s nadprirodzenými schopnosťami aj dokonalú influencerku za frajerku. Zdanlivo.
Supermanovi dokáže armádou PlanetWatch konkurovať. Aj ho prevyšovať.
Luthor chce ťahať za nitky v pozadí. Je ako ambiciózny oligarcha s vlastnou internetovou dezinformačnou farmou plnou trollov, televíznou reláciou šíriacou konšpirácie a dokonca aj s vlastnou paralelnou realitou.
Gunn v scenári až strašidelne presne trafil to, čo sa deje v skutočnom svete. Médiá snažiace sa nevzdať boj o pravdu a fakty verzus dezinformácie, ktoré dokážu zmeniť vývoj dejín. Neobídu ani Supermana.
Je poslanie, ktoré má na Zemi, skutočné, alebo bol predurčený na niečo úplne iné?
Čím hlbšie sme sa však ponárali do deja, tým bol paradoxne plytkejší. Lex Luthor sa v priebehu pár desiatok minút zmenil z geniálneho mega mozgu na patetického neschopáka. Ťažko si to vysvetliť. Možno je aj on len zraniteľný mladý muž.
Jeden film, dve línie
Nový Superman akoby spojil dva filmy do jedného. Dve dejové línie.
Príbeh Clarka Kenta naráža do príbehu Supermana. Zatiaľ čo jeden ledva stíha dôjsť do redakcie Daily Planet načas, zachraňuje každú bytosť v meste Metropolis a s láskou pripravuje večeru pre svoju priateľku, ten druhý zachraňuje svet.
Tento kontrast sme na Supermanovi mali vždy radi, lenže teraz preto zrejme utrpel výsledný produkt. Videli sme všetko, ale nemali sme čas na nič.
Úvod sme dostali bez hlbšej emócie, vzťah Clarka Kenta s Lois Lane sme dostali bez romantiky, redakciu reportérov z Daily Planet sme dostali bez dôrazu na to, že k vyvrcholeniu deja by bez nich nikdy nedošlo, Lexa Luthora sme najskôr dostali príliš geniálneho a potom až neuveriteľne nekompetentného, a Supermana sme dostali len tak v zácviku.
Aj Justice Gang, teda korporátni superhrdinovia bojujúci po boku Supermana, bol počas takmer celého filmu do počtu, aj keď Mr. Terrific sa vo filme zaskvel. Na pár minút.
Spôsob, ako záver napokon spojil jednotlivé časti zápletky, bol z kategórie lacných.

Soundtrack sme si dosť často ani nevšimli, no film sa to snažil zachraňovať legendárnou zvučkou.
Z filmu sme mali dojem, ako keby chcel James Gunn do svojho nového Supermana napchať všetko, len aby uspokojil každého fanúšika. Aj trochu prízemného humoru zo Strážcov Galaxie, aj trochu temna, ktoré miestami skĺzlo až k brutalite.
Dve tretiny filmu to vyzeralo celkom nádejne, ale dorazil nás patetický záver.
Je jasné, že v rozprávkach zvykne vyhrávať dobro, lenže toto nebola rozprávka. Bol to film o superhrdinoch, ktorý si v pár scénach dovolil zájsť na hranicu toho, čo dokáže divák v kine akceptovať, len preto, aby to v závere celé zasypal otrepanými klišé.
Keď sa už Superman pustil do riešenia vojnových konfliktov a rozpletania nitiek v rukách mocných, ktorí držia Zem ako svojho rukojemníka, mohlo to mať celé oveľa viac vrstiev, ako sme nakoniec videli. Z kina sme odchádzali bez väčšej emócie.
Je dobré, že tento film vznikol, ale keby nevznikol, veľa ľudí by si to ani nevšimlo.