Keď mal Tomáš Rypka dvadsať rokov, povedal si, že ak teraz zo Slovenska neodíde skúsiť život v zahraničí, už to neurobí nikdy. Zbalil sa a odsťahoval sa do Anglicka. Začínal v skladoch, dnes šéfuje vlastnému baru.
Slovenka žije na Špicbergoch: Plat mám bezkonkurenčný, no sú to najviac vydreté peniaze v živote Čítajte Hovorí, že v Spojenom kráľovstve sa človek dokáže vypracovať vlastnou šikovnosťou a tvrdou prácou. V súčasnosti však manažuje už ôsmy bar. Vždy príde do podniku, ktorý nefunguje optimálne, pokúsi sa ho postaviť na nohy a potom sa presunie za novou výzvou.
Tentoraz sa dostal do baru v Lutone, na okraji Londýna, kde plánuje na najbližšie roky zakotviť.
Predpokladám, že si do Anglicka neprišiel rovno na hotové a nezačal si manažovať vlastný podnik.
Prvýkrát som do Anglicka prišiel v roku 2014. Takmer dva roky som tam pracoval s kamarátom v sklade. Ale to nebol dôvod, prečo som prišiel do Anglicka. A tak som sa vrátil na Slovensko. Mňa priťahovalo hotelierstvo, vždy som sníval o vlastnom bare. Na Slovensku to však nebolo možné, pretože som na to nemal vzdelanie.
A tak som sa opäť vrátil do Anglicka, kde to funguje trochu inak. Ak si šikovný, nebojíš sa na sebe zamakať, môžeš to dotiahnuť vysoko. Prešiel som si rôznymi pozíciami, od práce v kuchyni cez barmana, recepčného až po asistent manažéra.
Napríklad na to, aby si mohol riadiť podnik, kde sa predáva alkohol, potrebuješ mať „personal licence“ na predaj alkoholických nápojov.
Všade som získal nové skúsenosti a rozhľad, ako to funguje. Samozrejme, je to aj o odvahe. Ja som nadriadeným dával najavo, že mám záujem dostať sa čo najvyššie. Keď mi po čase prišla ponuka robiť generálneho manažéra baru, nesmierne ma to potešilo.
V akej životnej fáze si sa nachádzal v čase odchodu do Anglicka?
Na Slovensku som mal dobrú robotu. Môj otec má jednu z najdlhšie fungujúcich stavebných firiem v Martine, takže som robil s ním. Nemal som zlú výplatu. Popritom som robil ešte aj ochranku.
Mal som však okolo 20 rokov a povedal som si, že ak teraz neodídem, už neodídem nikdy. Anglicko sa mi páčilo odmalička, tak som tam šiel skúsiť šťastie.
Bolo ťažké sa do Anglicka vrátiť, keď si to už raz vzdal?
Najväčšou výzvou bol jazyk, keďže som po anglicky poriadne nevedel. Vyšiel som zo školy a myslel som, že po anglicky viem, ale rýchlo som zistil, že to tak nie je.
S vtedajšou priateľkou som sa doma ani len nerozprával po slovensky, len po anglicky. Ona všetko prispôsobila tomu, aby som sa po anglicky naučil bez problémov. Žili sme dokonca v izbe v dome spolu s Angličanmi.
Tomáš v jednom zo svojich barov. (zdroj: archív respondenta)Čo predchádzalo tomu, že si do baru mohol nakráčať ako generálny manažér?
Nebola to jednoduchá cesta. Jasné, aj v Anglicku si klasicky pošleš životopis, firma sa pozrie na tvoje skúsenosti a vyhodnotí, či sa na danú pozíciu hodíš. Na vyššie pozície ťa bez skúseností nezoberú. Vždy hľadia na to, čo máš za sebou.
Moja predošlá robota bola asistent manažéra v reštaurácii Nando’s, kde som mal na starosti veľa úloh, ktoré v iných podnikoch rieši samotný manažér. Keď sa to spojilo so skúsenosťami z hotela, tak to bola dobrá východisková pozícia na posun vyššie.
Ozval si sa ty alebo ti zamestnávateľ poslal ponuku?
Môj zamestnávateľ sa mi ozval cez linkedin. Oboznámili ma s pozíciou, ktorú mali otvorenú, a spýtali sa ma, či to nechcem skúsiť. Šiel som na pohovor, kde sme do detailov rozobrali všetko, čo pozícia generálneho manažéra baru zahŕňa, a páčil som sa im.
Na pohovor som sa poctivo pripravil. Naštudoval som si ich históriu. Vedel som, aké typy barov majú, aj to, akú agendu u nich majú na starosti konkrétne pozície. Vedel som odpovedať na všetky ich otázky.
Máš po sebou jeden alebo viacero barov?
Mám na starosti jeden bar, ale momentálne šéfujem už ôsmemu baru. Od začiatku som sa rozhodol robiť to tak, že som si našiel najhorší bar v oblasti a chcel som ho postaviť na nohy.
Pre mňa to bola vždy výzva a cenná skúsenosť, posunul som sa mentálne, nazbieral som vedomosti a postupom času som si vo firme spravil dobré meno.
Darilo sa mi ich postaviť na nohy, aby bolo vedenie spokojné. Keď začal bar znovu fungovať, tak som odišiel a vzal som iný bar. Po štyroch rokoch som si povedal, že už nejdem skákať medzi barmi a chcem zostať v jednom podniku.
Aké pocity si mal v prvý deň, keď si prvýkrát vošiel do svojho baru ako manažér a mal si sa pustiť do riadenia podniku?
Bolo to strašné. Prvé tri mesiace nemáš vlastný bar, ideš len na tréning do iného baru. Ja som dostal bar, kde som mal ako tréningového manažéra 55-ročného Íra. Nielenže som nerozumel írskemu akcentu, ale ešte to bol aj chlapík, ktorý z hĺbky duše neznášal ľudí z východnej Európy.
Keď som prišiel domov a bývalá priateľka sa ma pýtala, čo sme robili v práci, ja som povedal, že neviem. Nerozumel som mu ani pol slova. Len som pozeral, kde na obrazovke ťuká, a všetko som si zapisoval. Tento Ír ma od začiatku nemal rád, ale to je ten paradox. Dnes je pre mňa ako môj druhý otec v Anglicku a máme perfektný vzťah.
Po troch mesiacoch tréningu dostaneš test, ktorý musíš spraviť, aby firma videla, či si pripravený mať vlastný bar, alebo nie. Rieši sa zdravie a bezpečnosť na pracovisku, hygienické štandardy potravín aj biznis plán. Firme musíš predstaviť svoj plán na prvých 30, 60 a 90 dní – čo plánuješ urobiť a čo chceš zmeniť.
Bol si ešte stále zaskočený, keď si potom po tréningu dostal pridelený vlastný bar?
Ráno som vošiel do baru, poobzeral sa dookola a povedal som si, že som to dal. A teraz čo? Človek si zrazu uvedomí, že má na starosti obrovský biznis, kde musí mať podpísanú licenciu a za bar prakticky ručí svojím menom.
Ak sa v bare predá alkohol niekomu pod 18 rokov, môžem stratiť licenciu a dokonca aj ísť do väzenia. Ak sa stane nehoda alebo prepukne bitka, celé to vždy musím vyriešiť ja. Snažím sa všetko riešiť s pokojom a nadhľadom, takže sa mi to zatiaľ darí.
Nerád sedí len v kancelárii, čas trávi aj so svojím tímom a zákazníkmi. (zdroj: archív respondenta)Čo všetko má v bežnej prevádzke na starosti generálny manažér baru?
V pondelok riešim administratívu a nerobím nič iné, len sedím v kancelárii. Je veľa typov manažérov, ale ja som ten typ, ktorý nechce byť len zatvorený v kancelárii. Radšej som dole v bare s mojím tímom a zákazníkmi.
Keď všetko dôležité vybavím v pondelok, v priebehu týždňa už len riešim telefonáty, e-maily, objednávky či prerábky, ak sa nejaká chystá alebo prebieha.
Veľa povinností rozdávam aj svojim zamestnancom, ktorých som si vytrénoval. Jeden robí objednávky na jedlo, druhý na pivo, tretí rieši eventy, štvrtý spravuje sociálne siete.
Ja to robím inak. Hocikedy si vezmem aj šichtu na bare, alebo si vezmem aj zmenu s kuchármi v kuchyni. Je to pre nich morálna podpora. Chcem, aby moji zamestnanci vedeli, že som tam vždy s nimi.
Bolo pre teba ako Slováka náročné si v Anglicku na pozícii manažéra vybudovať rešpekt a autoritu zo strany svojich zamestnancov?
Je to dlhý proces. Tento bar sa nachádza v meste Luton, čo je jedna z najhorších častí Anglicka. Nikto tu dobrovoľne nechce bývať, lebo tu máme aj bitky s nožmi a mačetami. Ja som našťastie mimo centra mesta, mimo toho všetkého, čím je Luton neslávne známy. Môj bar sa nachádza neďaleko letiska.
Ale hneď za rohom máme napríklad aj spoločenstvo, ktoré neznáša imigrantov a Európanov. Je to spolok, ktorý robí demonštrácie a má okolo 150 členov. To bola prvá vec, ktorú som sa dozvedel – keď tam prídeš, možno budeš mať problém.
Dnes mi 50 z nich chodí na pivo a sme najlepší kamaráti. Aký rešpekt im dáš, taký ti vrátia. Ja som im dal rešpekt od prvého dňa, ale vedia, že som aj autorita. Keď spravia niečo zlé, nenechám si skákať po hlave a okamžite idú von.
Akej národnosti sú prevažne tvoji zamestnanci v Lutone?
Keď som robil v iných baroch, väčšinou to bola zmes ľudí. Mal som zamestnancov z Indie, Kostariky, ale aj Španielska, Francúzska či Turecka. Záleží na oblasti.
V súčasnom bare sú však všetci Angličania. Teraz mi príde kamarát Slovák robiť šéfkuchára, tak bude v tíme prvý cudzinec okrem mňa.
Hovoríš, že v okolí pôsobí skupina, ktorá neznáša imigrantov. Sú tvojimi zákazníkmi v bare výlučne Angličania?
Mám mix, ale je to komunitný pub, takže sa v ňom stretávajú ľudia z okolia. Nemajú so sebou problém. Chodia k nám Angličania, Poliaci, Maďari aj Rumuni, alebo Indovia či Austrálčania.
Medzi sebou problémy nemajú, tie nastanú len vtedy, ak sa prisťahuje niekto nový a miestni ešte nevedia, čo je zač.
Koľko u vás stojí priemerné pivo?
Lepšie pivko okolo sedem libier, horšie pivko sa dá kúpiť do štyroch libier.
Sú ľudia v Anglicku ochotní priplatiť si za prémiovú značku alkoholu alebo lepšie jedlo, alebo sa z tvojich skúseností sústredia výlučne na nízku cenu?
Vždy ide o cenu. Minule prišiel týpek na drahom aute, zaparkoval vzadu a vošiel dnu. Medzitým som rýchlo z pivnice vytiahol kvalitnú 12-ročnú whiskey, nech si všimne, že máme aj prémiový alkohol.
Týpek prišiel k baru a objednal si najlacnejší rum. Jeho frajerka chcela džin-tonik. Hovorím jej, aké značky máme, ale ona si vybrala najlacnejší džin v ponuke. Dali si aj jedlo, hneď sa pýtali, či máme nejakú akciu. Mali sme deal – dve jedlá za 14,99 eura. Keď zistil, že za fish and chips si bude musieť priplatiť 1,50 libry navyše, tak to odmietol a radšej si dal curry.
Zväčša to je tak. Ktokoľvek príde, väčšinou si rovno pýta najlacnejšie pivo alebo najlacnejší gin tonic. Ani tu netreba mať ružové okuliare. Každý si myslí, že Anglicko je prémiová krajina, ale to platí len pre centrum Londýna.
Vieš zákazníkov ukecať, nech si dajú niečo drahšie?
To sa dá zvyčajne len pri víne. Keď si objednajú víno, prídem za nimi s dvoma pohármi, v jednom je najlacnejšie víno, v druhom trochu lepšie a drahšie. Nepoviem im, ktoré je ktoré, poviem im len, nech ochutnajú. Väčšinou si potom objednajú to kvalitnejšie.
V akej štvrti bývaš ty?
Bývam v mojom bare. Zamestnávateľ mi ako generálnemu manažérovi poskytuje ubytovanie, pričom 90 percent z barov spoločnosti Greene King má takéto byty. Ja bývam v štvorizbovom byte nad barom, ktorý mi poskytuje zamestnávateľ.
Veľa ľudí si povie, že nechcú bývať v robote, ale mne to vyhovuje. Vstanem, nedochádzam, nemíňam peniaze na benzín, nie som v zápche.
Nájsť bar so slušným ubytovaním je však ťažké, lebo väčšinou sú to staré budovy. Ja som našiel vynovený a vymaľovaný byt. Aj keď som nechcel bývať v Lutone, vôbec to nie je také zlé.
Som šesť minút autom od letiska, na okraji Lutonu, takže ani nemám zákazníkov, ktorí by robili bordel a nepríjemnosti. Najmladší zákazníci majú okolo 35 rokov a v okolí nie sú žiadne nočné kluby ani bary, ktoré by mladých ľudí lákali.
Bývať šesť minút od lutonského letiska znie celkom prakticky, keď chce človek z Anglicka letieť na Slovensko. Využívaš to?
Áno, aj preto som si vybral tento bar, lebo lietam domov len z Lutonu. Keby som šiel na letisko autom a chcel ho tam týždeň nechať, stálo by to aj 120 libier. Takto som šesť minút od letiska, zavolám si uber alebo sa tam môžem prejsť aj pešo.
Hocikedy vezme aj šichtu v kuchyni. (zdroj: archív respondenta)Ozýva sa v tebe profesionálna deformácia z práce, keď sedíš doma na Slovensku s kamarátmi na pive a očami kontroluješ, ako v podniku fungujú jednotlivé procesy?
Áno, určite pokukujem, čo z toho by som vedel využiť aj v Anglicku.
Na Slovensku prídeš do podniku a všetci majú zvyčajne rovnaké uniformy. Sú pre svoju prácu viac zapálení, v Anglicku to má veľa personálu na háku. Rád by som do Anglicka priniesol úroveň servisu ako u nás na Slovensku.
Na akej úrovni sa pohybujú mzdy generálnych manažérov barov v Anglicku?
Tu je výhodou, že mzda nie je až tak striktne tabuľková, ako na Slovensku. Záleží aký máte bar, či je tam aj ubytovanie, veľká kuchyňa, oblasť, kde sa bar nachádza a samozrejme najviac záleží na obrate. Nie je to všade rovnaké, ale môžete si slušne zarobiť.
A čo ten tvoj plat?
Na Londýn je to nadpriemer. V najlepších lokalitách si vedia manažéri zarobiť aj viac ako 100-tisíc libier ročne. To je úplný sen.
Takže hovoríš, že sa nemáš úplne zle.
Nemám sa zle. Keby som sa mal, tak tu nezostanem. Rozmýšľam nad tým, že konečne požiadam o vydanie anglického pasu, ale vyžaduje to dosť veľa štúdia. Angličtina mi problém nerobí, ale musel by som sa naučiť veľa faktov z histórie.
Mám settled status, takže odísť nemusím, ale pas chcem aj preto, že aj moja dcéra sa narodila v Anglicku a má anglický pas.
Aké tržby dosahuje tvoj súčasný bar?
Blíži sa to takmer k miliónu. Minulý rok to napríklad bolo viac, pretože bolo futbalový šampionát EURO a Anglicko žije futbalom.
Vypracoval si si už vo svojej firme také meno, že o tebe vedia aj vyššie postavení manažéri, ak by si sa chcel do budúcna posunúť ešte ďalej?
Už ma evidujú. Mojím ďalším cieľom je posunúť sa na pozíciu business development manager. Je to manažér, ktorý nemá na starosti len jeden bar, ale oblasť, pod ktorú spadá 15 rôznych barov. Chcel by som sa k tomu prepracovať v najbližších dvoch až troch rokoch.
