Dvadsaťdvaročná Betka pochádza z východného Slovenska a momentálne študuje a pracuje v Bratislave. Začiatok jej vzťahu k sexualite by mohol charakterizovať pocit hanby.
Keď začala počas puberty masturbovať, nevedela o tom veľa. Nikto jej nepovedal, že masturbácia je prirodzená, že je súčasťou aj zdravej sexuality. Namiesto toho mala len dojem, že to, čo robí, je nesprávne. Dlhé roky si sexualitu spájala s hanbou a trvalo, kým porozumela vlastnej túžbe.
Sex ako téma medzi mladými ľuďmi už nie je také veľké tabu. Prístup k informáciám majú ľahší než kedykoľvek predtým, no nie je pre nich ľahké hovoriť o svojich túžbach.
Podľa dát slovenského výskumníka Štefana Petríka je zhruba tretina ľudí so svojím sexuálnym životom spokojná. „Chýba im však komunikácia a schopnosť hovoriť o svojich túžbach,“ dodáva.
Do intimity im veľmi zasahuje vzťah k vlastnému telu: z Petríkovho výskumu vyplynulo, že mnohí sa hanbia vyzliecť, strategicky si plánujú, ako vypnú svetlo, aby sa mohli milovať v prítmí a partner alebo partnerka nevidela ich nahé telo.
Traja mladí ľudia nám porozprávali o tom, ako vnímajú svoj sexuálny život. Prezradili, odkiaľ čerpali informácie, kedy začali sexuálne žiť aj či sú s kvalitou a frekvenciou styku spokojní.
[Zaujímajú ťa články o vzťahoch? Prihlás sa na týždenný newsletter Come closer o vzťahoch, sexe a sexualite.]
Dlho mi trvalo porozumieť, že sex nie je neslušný
Betka pochádza z veriacej rodiny, v ktorej sa o sexe nehovorilo. Ak áno, tak jedine v zmysle, že sa to jednoducho nerobí, pretože mimo manželstva je to obrovský hriech. Od rodičov sa veľa o sexe, ochrane či intimite nenaučila, a pubertu prežila v presvedčení, že za sexuálne túžby skončí v pekle.

Dokonca aj počas prvého vzťahu, v ktorom mala sex, žila zmierená s tým, že je jednoducho zlá hriešnica. Partner nebol veriaci, a tak jej s touto dilemou pomôcť nevedel. Skúšala sa o tom rozprávať aj so školskou psychologičkou, ale nepomohlo to. Väčšinou svoje emócie spracúvala sama, najmä písaním príbehov či denníkov.
„Zlomový moment bol, keď som sa odsťahovala od rodičov a začala som robiť vlastné rozhodnutia o svojom živote,“ hovorí.
V novom meste si našla psychoterapeutku, s ktorou si sadla a mohla začať rozoberať predsudky a stereotypy o sexualite, ktoré si niesla z domu.
„Postupne som sa na terapii naučila prijať samu seba v celej svojej hĺbke. Dnes sa s mojím aktuálnym partnerom vieme porozprávať o svojich preferenciách a túžbach, nehanbíme sa za našu sexualitu a užívame si ju.“
Vraví, že je obklopená podobne zmýšľajúcimi rovesníkmi a z jej skúseností sú dnešní mladí ľudia otvorení a vedia sa rozprávať o sexe či identite bez ostychu.
„Najradšej by som bola, keby sa na sex prestalo nazerať ako niečo neslušné. To, že o ňom hovoríme ešte neznamená, že sa správame promiskuitne alebo robíme niečo zlé. Sex je aj krásna a intímna vec, a mrzí ma, že som to nevedela skôr.“

Pokiaľ ide o jej prežívanie v súčasnosti, oproti pubertálnym začiatkom vníma veľké rozdiely. Kedysi mala problém dosiahnuť orgazmus, ale dnes ich máva bežne a nebojí sa aj priamo pri akte ozvať, ak sa jej niečo nepáči alebo by chcela skúsiť niečo iné.