Oplatí sa cestovať za 80 eur z Bratislavy do Bari? Boli sme v obľúbenej destinácii Slovákov

Výhľady na útesy posiate vilami boháčov, táckáreň s chobotnicovým šalátom, posedenie na terase pri mori – za príplatok päť eur, ak chceš mať aj výhľad.

Apúliu väčšina z nás pozná z dovolenkových bedekrov pod talianskym názvom Puglia. Ide o región na juhovýchode Talianska, ktorý je známy zašitými plážami, zátokami a cestovinami orecchiette v tvare uší.

Minulý rok navštívilo Bari vyše pol milióna zahraničných turistov. V marci začal do mesta lietať z Bratislavy priamy let, my sme si na výlet vybrali jún. Podľa miestnych je to najpríjemnejších mesiac na dovolenku v Apúlii. Neprevalcujú ťa davy turistov ani extrémne horúčavy. More môže dosahovať teplotu aj 25 stupňov.

Počas štyroch dní sme videli štyri mestá. Aj keď sme sa snažili vyhýbať turistickým pasciam, do jednej sme takmer spadli.

Apúlia nás oslovila oveľa viac než Sardínia či Sicília. Urobili sme to totiž strategicky. Ubytovali sme sa v štvrti na predmestí Bari, v ktorej neboli iní turisti a zažili sme autentické Taliansko bez cudzincov. Ceny neboli odlišné než v centre - dokopy sme platili 460 eur za dve noci za apartmán vo vile pri mori.

Štvrtok na plážach v Sante Spirite

„Ragazze, dáte si kávu s ľadom?“ oslovila nás mladá Talianka v kaviarni v Sante Spirite. Keďže teplota sa už o desiatej ráno šplhala na 28 stupňov, „caffè al ghiaccio“ sme pili každý deň na litre. Ak si milovník horkej talianskej kávy a nemáš rád kyslé výberovky, v Taliansku si prídeš na svoje.

Nečakali sme, že na predmestí Bari v štvrti Santo Spirito narazíme na hipsterskú kaviareň s farebným interiérovým dizajnom. Vďakabohu, kaviareň Baba Yaga bola stále o polovicu lacnejšia než podobné typy podnikov v Bratislave. Za dve kávy, koláče a čerstvú pomarančovú šťavu platili dokopy desať eur.

Interiér kaviarne Baba Yaga v Santo Spirito. (zdroj: Closer)

Santo Spirito je ospalé predmestie Bari, no jeho obyvatelia ho vnímajú skôr ako samostatnú dedinku.

Prechádzali sme po promenáde, ktorú práve rekonštruovali, no to nijako neubralo pôvabu miesta. Táto štvrť Bari je plná prímorských víl pastelových farieb. Zo záhrad trčia pomarančovníky či citrónovníky. Na rohu námestia s rybím trhom ponúka taliansky predavač figy.

V Sante tvoria pláže skalnaté výbežky. Nie je teda veľmi pre ľudí, ktorí sú zaťažení na mäkký piesok. Vyskúšali sme viacero skál, až sme nakoniec zakotvili pri Lide s bufetom v dostupnej blízkosti k aperol spritz.

„Vedľa si môžete kúpiť ležadlá za 30 eur na osobu,“ ponúkal nám zamestnanec mestskej pláže. To nám však budget úplne nedovoľoval, preto sme sa uspokojili s ustlaním na kamenných výbežkoch.

Kým miestni boli na skaly zvyknutí a ladne prechádzali po pobreží do vody, nám trvalo asi dvadsať minút, kým sme sa osmelili a pochopili, že sa nemusíme báť morských ježkov.

Popri skalnatej pláži sedeli skupiny školákov, ktorí hrali karty, dôchodcovia, ktorí prekladali obrovské strany novín, aj rybári, ktorí sa opodiaľ chystali nahodiť udicu.

Niekoľko budov v jej okolí chátralo. Kedysi to boli možno bufety či kaviarne, dnes z nich ostali len betónové konštrukcie. Pokiaľ nejde o pláž v turistickom rezorte, Taliani si na estetiku zas až tak nepotrpia.

Pláž pri Lide v Santo Spirito. (zdroj: Closer)

Už prvý deň sme zistili, že v Sante sú najpríjemnejšie letné večery. Všade bolo vidno stredoškolákov, ktorí v hlúčikoch postávali pred barmi a fajčili cigarety.

Takmer v každej pastelovej vilke na námestí bol do jednej v noci otvorený podnik. Či už išlo o malé bistrá s rybami, alebo o zmrzlinárne a bary. Pokiaľ ľudia nejedli v podnikoch, vysedávali na rybárskych stoličkách, ktorými obsadili celé námestie.

Seniori na nich sedeli v kruhoch a hrali karty. Všetci sa večer navzájom poznali.

Blízka vináreň Porto Franco bola neustále plná. V nádeji, že sa tam dostaneme aj bez rezervácie, sme zatiaľ sedeli v pivárni, kde sme omylom nabúrali narodeninovú oslavu tridsaťsedmičky. Oslávenkyňa nás pozvala na talianske lágre.

Vináreň v porte Santa Spirita. (zdroj: Closer)

„Prečo ste v Sante Spirite?“ čudovali sa, keď sme im hovorili, že sme zo Slovenska. Po vysvetlení, že sme tu kvôli Airbnb s výhľadom na pláž, pochopili, že sme tam vlastne náhodou.

Piatok na lodi v Polignano a Mare

Polignano a Mare je miesto, ktoré zrejme poznáš z virálnych reeliek s opálenými americkými turistkami, ktoré sa nad mestom nadchýnajú s aperolom v ruke.

Opäť sa len potvrdilo, že jún je ten správny mesiac na návštevu Apúlie – keďže ani v Polignane neboli davy turistov ako v júli či v auguste.

Rozhodli sme sa pozrieť si Polignano z loďky. Pri výbere spoločnosti si však daj pozor na predražené ponuky. Nič nad 35 eur za osobu nebookuj a pri výbere spoločností si pomôž Chat GPT, ktoré ti vyfiltruje cenovo prijateľné plavby.

My sme sa rozhodli pre spoločnosť s nekreatívnym názvom Polignano Boat Tour. Ostrieľaný lodný kapitán Guiseppe nás zobral na prehliadku jaskýň pod útesmi. Z lode sme si s pohárom prosecca v ruke prezerali vily boháčov na pobreží Polignana.

Vily postavené na skalách v Polignano A Mare. (zdroj: Closer)

Toto mestečko je postavené na útesoch – pohľad z lode je preto o niečo impozantnejší než výhľad z mesta.

Na samotné centrum s úzkymi uličkami a svetlými domčekmi stačí aj hodinka. Námestie San Benedetto tvorí rad figovníkov a biele vily so zazelenanými terasami.

Keďže sme do Polignana zavítali počas siesty, veľa kaviarní či barov nebolo otvorených. Z recenzií nás zaujal bar Caffe dei Serafini, ktorý bol priamo na námestí.

Z fotiek lákal výhľadom na more. Po príchode sme však zistili, že pokiaľ chceme sedieť na terase nad morom, musíme si zaplatiť päť eur.

Na lákavých fotkách chýba ceduľka "Zaplaťte päť eur za toto miesto." (zdroj: Instagram/caffedeiseraffini)

„Prepáčte, to myslíte s tou sumou vážne?“ osopili sa francúzski turisti na čašníka po tom, čo sa vyšli pozrieť na balkón.

My sme sa rozhodli nerozčuľovať sa nad turistickými pascami a obísť to tak, že sme sa posadili na miesto v interiéri v blízkosti terasy a výhľad sme tak obdivovali z diaľky.

Gastronomickým highlightom Polignana bola focaccia za šesť eur vo Frume, na ktorej sa roztekala mozarella posypaná pistáciami a paradajkami. Po zahryznutí do chrumkavého cesta z nej vytieklo pesto s paradajkovou šťavou.

Focaccia vo Frume bola neuveriteľne dobrá (zdroj: Closer)

Svadba v Bari

Sobotu sme sa rozhodli venovať objavovaniu Bari. Miestni odporúčajú vyhradiť si na centrum len pár hodín – dali sme im za pravdu hneď, keď sme tam prišli.

Hlavné mesto Apúlie tvoria desiatky úzkych uličiek, na ktorých sa miestni rozprávajú z balkónov podobne ako v Polignane. Po pár minútach sme sa vynorili v srdci starého mesta v Bari – pri katedrále svätej Sabíny.

Biela baroková stavba dokonale zapadala medzi okolité svetlé stavby na námestí. Skupinka elegantných Talianok s Gucci kabelkami sprevádzaných mužmi v drahých oblekoch smerovala ku katedrále. Po chvíli sa pred ňou pristavila limuzína, z ktorej vyšla nevesta. Celé námestie začalo tlieskať – či to boli čašníci v baroch, dôchodcovia na lavičkách alebo turisti.

Najlepší gastronomický zážitok sme mali vo vyhľadávanej zmrzlinárni Antica Gelateria Gentile na rohu námestia Piazza Federico vedľa hradu. Náš tip sú nocciola a pistacchio (vlašský orech a pistáciová), ktoré ti za 2,50 eura načapujú do kornútka.

Výlet v Bari sme zakončili v jednom z mála barov v prístave, ktorý bol otvorený. Opäť sme sa totiž vybrali na výlet počas siesty. Z podniku Arcimboldo spirits&fruit sme pozorovali dlhú promenádu, ktorá sa tiahla popri Bari.

Časť starého mesta tvorili historické budovy, za zátokou vytŕčala biznisová časť s modernými stavbami. To nám pripomenulo, že napriek ospalej atmosfére centra, má Bari vyše 315-tisíc obyvateľov a je to vlastne pomerne veľké mesto.

Promenáda v Bari. (zdroj: Closer)

Výhľady v Trani

Večer sme sa rozhodli stretnúť s kamarátom z Apúlie, ktorý sa (samozrejme) volá Francesco. Dlho ospevoval mesto Trani a ako hrdý lokálpatriot nás presviedčal, že je oveľa krajšie než Bari. Treba uznať, že Francesco nás zobral na asi najpôsobivejšie miesto, aké sme na Apúlii zatiaľ videli.

Katedrála pri pobreží v Trani. (zdroj: Wikimedia Commons)

Čakal nás v aute na stanici, takže sme zažili autentickú taliansku jazdu v protismere či neustále trúbenie.

Vystúpili sme pri Katedrále di Trani, ktorá leží priamo pri mori. Ide o jedno z najžiadanejších svadobných miest v Apúlii, na ktoré zasnúbené páry čakajú roky. Niet sa čomu diviť - kto by sa nechcel brať v obrovskej románskej katedrále s priestranným námestím priamo pri vode.

Priam gýčový výhľad na západ slnka láka veľa turistov – preto je náš tip navštíviť katedrálu v inom čase, než večer. Čím ďalej sme kráčali do Trani, tým viac nás pohlcovali davy ľudí.

Výhľad na more z centra Trani. (zdroj: Closer)

„Permesso, uhnite!“ kričala zúfala mamička s kočíkom, ktorá sa snažila preštrikovať medzi hlúčikmi turistov.

V Trani sme prvýkrát pocítili, aká turistická môže byť Apúlia. Promenáda v centre sa doslova hemžila ľuďmi. Bola to klasická promenáda v prímorskom meste so starými vilami so zelenými okenicami a loďkami v prístave. Nebola oveľa krajšia než v dovolenkových destináciách na Balkáne, chýbal už len stánok s kukuricou.

„Mám na Trani rád, že tu všetci na všetok majú čas. Žijú tak pomaly,“ hovoril nám Francesco, pri čom my sme mali z tohto miesta úplne opačný pocit.

Zdalo sa nám príliš živé a turistické, takže sme sa celkom radi vrátili do tichého a autentického Santa Spirita.

Nedeľa s chobotnicovým šalátom

Keďže Bari- Bratislava letí "štedro" až v poobedných hodinách, dopriali sme si ešte pár hodín v Santo Spirito. Ďalšia jeho výhoda je, že je len jedenásť minút autom a dvadsať päť minút autobusom od letiska. Talianski autobusári to zvládnu za pätnásť minút.

Rozhodli sme sa využiť, že more bolo ešte teplejšie než predtým a poslednýkrát sme sa okúpali na mestskej pláži. Skaly boli posiate opálenými talianskymi dôchodcami so slnečníkmi - ani cez víkend tam neboli žiadni turisti okrem nás.

Posledný deň v Sante Spirite. (zdroj: Closer)

Chceli sme ušetriť za predražený obed na letisku a pohľadať niečo lokálne v Sante. Narazili sme tak na „táckareň" Il Fornaio Marinelli al Mare s výhľadom na more. Medzi elegantnými staršími Talianmi, ktorí si sem v nedeľu prišli zobrať obed, sme v plavkách s mokrými vlasmi nemohli pôsobiť viac turisticky.

Za štyri rôzne jedlá vrátane vyprážaných cukín či šalátu s chobotnicami a sme platili dokopy osemnásť eur. Celkom dobrá bilancia.

(zdroj: Closer)

Autobus na letisko stojí dve eurá a cestu urobí za pár minút, odporúčame však časovú rezervu. Náš spoj meškal trinásť minút.

Sedeli sme v ňom len my a jeden miestny, ktorý vyloženými nohami neuveriteľne hlasno telefonoval a pri tom fajčil. Posledná rozlúčka s Apúliou.

Cestovanie

Pobyt s prenocovaním vlani absolvovali takmer tri milióny obyvateľov Slovenska

Výlučne domáce cesty absolvovalo vlani 41 percent zo všetkých cestovateľov.

TASR

Východná Morava: Ojedinelá architektúra, ľudové tradície, krásna príroda aj známe kúpele

Región, ktorý má čo ponúknuť.

Maroš Puček

Bezpečnosť je pre Slovákov pri výbere dovolenky dôležitejšia než cena

Výhodnejšie menové kurzy pohlcuje inflácia.

SITA

Súvisiace témy: Cestovanie (Trenčín), Cestovanie (Topoľčany), Taliansko