Zviditeľnila sa vďaka speváckym súťažiam aj účinkovaní v seriáli Panelák. Z Veroniky Adamičkovej, ktorá vystupuje pod umeleckým menom Ronie, vyžarujú srdečnosť a dobrá nálada. Málokto však vie, že trpí záchvatmi úzkosti a v minulosti brala aj antidepresíva. Panické stavy sa u nej začali v období, keď išla v sedemnástich rokoch do SuperStar.
"Dostala som pesničku od Pink 'Try', ktorú dodnes neznášam. Ešte som mala aj pod porotcami čítačku, takže som mohla vidieť slová. Na pódiu som však nemohla zo seba vydať ani hlásku. Vyplo ma, dostala som okno," hovorí 30-ročná Ronie.
Je jednou z mála speváčok, ktorá otvorene rozpráva o tabu témach. Priznáva, že zažila sexuálne obťažovanie alebo že mala v dvadsiatich problém s alkoholom. V rozhovore tiež porozpráva, ako sa vyrovnáva s nedávnou stratou mamy.
Tento text je prepisom video relácie Closer Talks, ktorú nájdeš na Youtube kanáli denníka SME a všetkých jeho podcastových platformách.
Mali ste vzťah k hudbe v rodine?
Práveže veľmi nie, ja som bola jediná hudobníčka. Moje prvé vety boli z pesničky Sen od Barbory Haščákovej. Takže som spievala ešte skôr, než som rozprávala.
Rodičia ma v hudbe veľmi podporovali, chodila som od detstva na rôzne krúžky. Mama so mnou na súťažiach čakávala v 12-hodinových radoch.
Bolo to aj finančne náročné. Neboli sme bohatí a chodili sme stále po castingoch, kde sme platili ubytovanie a jedlo. Mala som na nich v tomto šťastie.
Pred troma rokmi si prišla o mamu. Ako sa s tým vyrovnávaš?
Bol to veľký šok, nikto z nás to nečakal. Nemyslím si, že to niekedy prijmem. Keď ti zomrie niekto, kto bol s tebou celý život, budeš sa s tým vyrovnávať navždy.
Rozmýšľala som nad psychológom, ale nejako som to zázračne zvládla sama.
Otvorene hovoríš o tom, že si mala počas dospievania problém s alkoholom. Dostala si sa do zlej partie?
Bola to asi kombinácia zlej partie a nedostatku pozornosti. Naši boli rozvedení a asi som to na nejakej nevedomej úrovni riešila. Snažila som sa to vyvážiť kamarátmi a párties. Potrebovala som vyčnievať, aby si ma viac ľudia všímali.
Fungovalo to tak, že v piatok som hodila na zem tašku a išlo sa do parku piť. Potom nasledovali diskotéky celý víkend a takto to išlo dokola niekoľko rokov.
Povedala som si, že vlastne nie je v pohode, že som mala víkend bez toho, aby som nepila. Povedala som si, že prestanem. Vtedy som zistila, že to nie je ľahké.
Ako si to riešila?
Tri roky som vôbec nepila, lebo som sa bála, že nebudem vedieť prestať. Na žúroch som bola na vode a džúse.
To mi zostalo doteraz, dnes som taký príležitostný "pič". Párkrát do roka si dám nejaký drink, no väčšinou chodím všade na triezvo a viem sa baviť aj bez toho.
Nemyslím si, že som bola notorička, ale nevedela som si predstaviť život bez alkoholu - ísť von a nepiť. Najmä tým, že som tak fungovala roky.
V tom období som už trpela úzkosťami, na ktoré mi alkohol vôbec nepomáhal.
Často spájaš svoje prvé záchvaty úzkostí so skúsenosťou v SuperStar. Čo sa vlastne stalo?
Mala som sedemnásť a sama na seba som vyvíjala veľký vnútorný tlak. Hovorila som si, že ak to nevyjde, zrúti sa mi život. Že sa mi skončí sen. Strašne som sa na tú šou upla.
Bolo to aj tým, že vtedy neboli sociálne siete a jediná možnosť, ako sa rýchlejšie zviditeľniť, boli práve tieto súťaže. Vnímala som to tak, že sa tam musím ukázať a musím niečo dosiahnuť.
Zlom nastal vtedy, keď sme postúpili do ďalšieho kola do divadla v Prahe. Tí, čo prešli, mali ísť do hotela. No nakoniec si to produkcia rozmyslela, že ešte nie je tak neskoro, aby sa nemohlo natočiť aj tretie kolo. Pre nás už to bolo príliš, lebo sme tam boli zavretí 24 hodín po tom, ako sme docestovali z Bratislavy.
Akú pesničku ti dali?
Dostala som pesničku od Pink "Try", ktorú dodnes neznášam. Mala som strašne krátky čas na to, aby som sa ju naučila.
Pred porotcami bola čítačka, takže som videla slová. Na pódiu som však nemohla zo seba vydať ani hlásku. Vyplo ma, dostala som okno. Po tomto kole ma hneď odchytili moderátori, čo mi len pridalo na strese.
Čo nasledovalo ďalej, keď si nepostúpila?
Tí, čo nepostúpili, museli ísť okamžite domov. Vtedy to bolo tej produkcii úplne jedno. Nemala som už štrnásť, takže to brali tak, že som za seba zodpovedná.
Išli sme teda v noci na vlak. Keď sme stáli na stanici, začala som sa cítiť veľmi nepríjemne. Akoby sa mi rozpadol život, lebo postúpiť v SuperStar bolo jediné, čo som chcela. Prišla taká prázdnota a prvý záchvat úzkosti.
Ľutuješ dnes, že si tam išla?
Neľutujem to. No chcem šíriť povedomie o tom, že šoubiznis má rôzne stránky. Nejde len o to, že človek "plní svoj sen" a chce preraziť.
Som vďačná, že som mohla zažiť tieto súťaže, no na druhú stranu treba vnímať aj tieto temné veci.
Ako vnímaš, že ľudia dnes používajú slovo úzkosť len tak, možno bez vedomia, že je to diagnóza?
Neberiem to nijako osobne. To, že niekto nemá úzkosť diagnostikovanú, neznamená, že ju nemá. Ja som cítila úzkosť už predtým, než som mala diagnózu.
Skôr mi príde od ľudí nepekné, keď si z toho robia srandu. Alebo takí, čo povedia, že neexistuje alebo že je to novodobý výmysel.
Niekto mi raz povedal: "Však sa napi vody, bude ti dobre." Mne osobne to neublíži, no sú ľudia s úzkostnou poruchou, ktorých takéto niečo môže dosť zasiahnuť. Našťastie väčšina ľudí okolo mňa je veľmi chápavá a robia presne to, čo vtedy potrebujem.
Čo to je?
Aby boli ticho. Nechcem, aby ma ľudia počas záchvatu úzkosti hladkali ani sa mi prihovárali. Stačí, keď pri mne sú.
Píšu ti mladí ľudia, ktorí majú možno podobný problém?
Áno, píše mi najmä veľa mladých dievčat. Nerada dávam rady, lebo nie som odborníčka a každý človek to prežíva úplne inak.
Všetkým z nich sa snažím byť oporou a ubezpečiť ich, že v tom nie sú sami. Snažím sa ich naviesť buď za rodičmi, alebo ak nemajú dobré vzťahy, za odborníkmi na školách či v detských domovoch.
Ty sama otvorene hovoríš o tom, že chodíš k odborníkom.
Ja zbožňujem môjho psychiatra. Nebola som tam už roky, ale naozaj mi pomohol.
Keď som mala najhoršie stavy úzkosti, v škole som nerozumela učiteľke. Akoby mi odpojilo mozog, prestala som chápať jej slová, aj keď som ju počula.
Môj psychiater na terapiách veľa rozprával a zrazu som dospela k tomu, že mu rozumiem. A smejem sa s ním. Takže bolo pre mňa skvelé nájsť človeka, s ktorým som mohla otvorene komunikovať a cítila som sa pri ňom ako doma.
Mala si pocit, že v škole tomu rozumejú?
No zo strany spolužiakov to nebolo úplne akceptované. Brali to tak, že som "celebritka". Že mi hrablo a potrebujem vynechávať školu. S niektorými som dnes za dobre, niektorých v živote nepotrebujem.
Mala som totiž individuálny študijný plán kvôli práci. Už vtedy som bola v kapele Forsomeone, hrali sme aj v seriáli a takisto sme účinkovali v Československo má talent. Naozaj sa to rozbehlo, museli sme veľmi veľa trénovať. Poctivo som si však chodila robiť všetky skúšky.
Do šoubiznisu si sa dostala pomerne mladá. Otvorene hovoríš o tom, že si zažila aj určitú formu sexuálneho obťažovania. O čo presne išlo?
Vtedy som z toho mala veľmi zmiešané pocity. Nebolo to typické sexuálne obťažovanie - nikto ma neznásilňoval, ani som nemala s niekým priamy styk. Skôr išlo o využívanie z pozície dospelého muža, ktorý bol o minimálne šestnásť rokov starší.
Dovoľoval si na neplnoleté dievčatá, obchytkával ich. Sem-tam to bol letmý dotyk za zadok alebo za stehno.
Vtedy som to brala tak, že som sa snažila dostať k svojej vysnenej práci. Bolo to vnímané ako niečo normálne - tým, že ten človek neprekročil hranicu povedzme k sexuálnemu styku, všetci to brali tak, že je to v pohode. Aj ja som to sama pred sebou zľahčovala.
Kedy si si uvedomila, že to nie je v poriadku?
Počas toho som si začala uvedomovať, že to nie je v poriadku. Lenže to bol môj nadriadený a ja som nevedela, ako by reagoval. Dnes by som si už postavila jasné hranice a niečo by som mu povedala. Ako sedemnásťročná som to nedokázala.
Myslím si, že dnes sa už ten človek dosť "upratal". Sme dokonca v občasnom kontakte ako kolegovia.
No nie je to jediný človek, ktorý niečo takéto robil. Ja si myslím, že v slovenskom šoubiznise je to brané tak, že mať fyzický kontakt so ženami je úplne v poriadku.
Je na ženy v šoubize podľa teba kladený väčší tlak, aj čo sa týka výzoru?
Áno. Stále to je podľa mňa o tom, že muži nemusia vyzerať dobre na to, aby sa presadili. Na ženy je v tomto smere stále kladený väčší tlak, musia mať "X faktor". Hneď, ako v niečom zlyhá, strašne rýchlo jej to ľudia dajú najavo.
Ako ty osobne pracuješ s tlakom na výzor?
Ťažko. Budem mať tridsať, cítim tlak spoločnosti, že by som mala stále vyzerať extrémne mlado. Našťastie mám dobré gény, no viem, že už mladnúť nebudem.
Cítim tlak na to, že by som s tým niečo mala robiť. No ja robím vlastne opak - keď sa dá, tak chodím nenamaľovaná s drdolom na hlave.
Stáva sa ti, že ťa ľudia hejtujú za tvoj výzor na sociálnych sieťach?
Áno, ale nikdy sa mi nestáva, že by to bola nejaká konštruktívna kritika. Vždy to bola nejaká taká urážka "nasilu".
Väčšinou mi hejty posielajú len muži - takí tí chlapci s profilovou fotkou z GTA. Ženy sú v mojom okolí veľmi podporujúce, skôr ma pochvália a sú rady, keď na mne vidia nejaké nové veci.
Tvoj nový album Ronie Moon je inšpirovaný 2000´s. Toto obdobie je súčasťou našej generácie, mladí ľudia sa k nemu radi vracajú. Prečo si sa rozhodla pre tento motív?
Celý ten album je o tom, že ma formovali dvetisícky. Sedela som ako malá pri telke, pozerala music boxy, žrala všetky americké MTV programy.
Čakala som, kedy pôjde klip Britney Spears Toxic, aby som to mohla pozerať stále dokola. Učila som sa choreografie od Backstreet Boys a Pussicat Dolls a dúfala som, že raz budem raz tancovať na diskotékach s takou hudbou.
Chcela som toto obdobie doniesť ľuďom, ktorí na tom vyrastali a chcú si to pripomenúť, alebo aj ľuďom, ktorí ho nepoznali. A myslím, že to vyšlo.
V máji tvoj track z albumu Ronie Moon kritizoval spevák Curly Simon, ktorý tvrdil, že si okopírovala pesničku od Lady Gagy. Ako to vnímaš?
So Simonom sme sa nepoznali osobne, no vyjasnili sme si to. Dostala sa k nemu pesnička bez celého konceptu, ktorú si ani nevypočul celú. Napísal veľmi nepekný status, ktorý sa ku mne dostal.
Napísala som mu milo a kolegiálne. Vysvetlila som mu, že celý tento album má koncept dvetisícok. My sme si to týmto uzavreli, no médiá to ťahali ďalej.
Podľa mňa sa žiadna senzácia nekoná. Ja o tom albume rozprávam dva roky, takže to bola podľa mňa zbytočná kauza.
Argumentoval tým, že si neuviedla pri pesničkách daných interpretov, ktorými si sa inšpirovala.
My sme nepoužili žiadnu časť z pesničky Lady Gagy, iba sme sa inšpirovali celým jej albumom Fame.
Každá pesnička je niekým inšpirovaná, je to tam veľmi počuť. Okrem Lady Gagy tam počuť aj Eliah, Nio, Britney Spears, Timberlake, Shakira a Christina Aguilera.
No interpreti sa uvádzajú len vtedy, ak vyslovene využiješ nejakú časť z ich pesničky.
