Ema Fajnor sa preslávila ako moderátorka televíznej klasiky, s ktorou veľa z nás vyrástlo. Šou Nákupné maniačky neúnavne beží naďalej a stále láka najmä na ostrú vzájomnú kritiku, ktorou účastníčky nešetria.
„Na sociálnych sieťach či v televízii sa nedá pretvarovať dlho. Ani ten týždeň to tie baby nedajú a ukážu, aké naozaj sú. Niekedy ma to fascinuje, aké zlé vedia byť,“ hovorí 27-ročná Ema.
Okrem toho sa moderátorka venuje aj influencingu na sociálnych sieťach, kde ju sleduje takmer 100-tisíc ľudí. Spájajú ju najmä s módou. Prijala by, keby sa slovenský trh viac otvoril fashion influencerom.
„Slováci sa so mnou oveľa viac stotožnia, keď budem úprimná a pôjdem vyniesť smeti s vyrážkou na čele. Lebo v tom sa vidia. Sú potom láskavejší a viac doprajú,“ hodnotí trh Ema.
Tento text je prepisom video relácie Closer Talks, ktorú nájdeš na youtube a všetkých podcastových platformách denníka SME.
Prednedávnom si cestovala do Paríža s kamarátkami, ktoré sú tiež influencerky. Dokážete si na dovolenke naozaj oddýchnuť, alebo máte potrebu všetko zdieľať na sociálnych sieťach?
Ja som asi naozaj tento prípad, pretože mňa moja práca veľmi baví. Ak chcem oddychovať, musím sa na dva zámky zamknúť doma, kde nemám žiadne stimuly.
Určite mám už na telefóne závislosť. Tým, že je to moja práca, nikto mi za to nenadáva. Úprimne, nebývam vôbec v offline móde. Nemám potrebu mať nejaký dopamín detox.
Zaujalo ma, že si prednedávnom v ženskom mesačníku hovorila o single živote a o tom, čo ti na mužoch imponuje. Spomínala si rozvážnosť, ako presne si to myslela?
Rozvážnosť pre mňa znamená, že ten muž má nejaký názor, za ktorým si potom stojí. A aj to, že ten človek by bol pre mňa opora, nemusela by som ho spochybňovať. Ak by robil rozhodnutie, bolo by to s najväčším vedomím a svedomím.
Je to nejaký atribút, ktorý na mužovi hľadám. Chcem partnera, ktorého môžem obdivovať a vzhliadať k nemu.
V poslednom čase sa mi osvedčuje, že aj ľudia, ktorí ma na prvý pohľad nezaujmú, ma vedia osloviť svojím správaním. Jasné, že sa mi ten človek musí páčiť, no práve to správanie vytvára nejakú hodnotu.
Cítiš v tomto smere od spoločnosti tlak byť vo vzťahu?
Nevnímam na seba v tomto smere nejaký tlak. Je však pravda, že teraz sa vzťahu začínam viac otvárať a vnímať to ako dôležitú tému vo svojom živote.
Doteraz som vzťahy nebrala úplne ako niečo, čo by som v živote potrebovala. Nie som človek, ktorý by išiel zo vzťahu do vzťahu, pretože nevie byť sám so sebou. Moja východisková pozícia bola, že som dávala energiu najmä sebe.
Bulvár dlhodobo rieši tvoju postavu, niektoré články píšu veľmi necitlivo. Pripúšťaš si to?
Ľudia si zrazu všimli, keď som za rok schudla. Zabudli, že už som sa menila dlhšie, a teraz sa o tom bavia. Niečo „zaujímavé“ sa so mnou konečne deje verejne.
Ja sa v kontexte médií vnímam veľmi zdravo. V tomto priemysle som bola vždy skôr „článok“ na strane agentúr, takže tomu svojím spôsobom rozumiem.
Chápem, že médiá potrebujú občas preformulovať veci, aby zneli kontroverzne. Neberiem si to osobne. Vzhľadom na to, že nikto neútočí na moju rodinu, je to v poriadku.
Je to jednoducho daň za mediálny priestor. Keď chcem, aby ma sledovalo milión ľudí, je jasné, že polovica z nich na mňa bude nadávať.
Myslím si však, že ma akceptujú aj ľudia, ktorí nenávidia influencerov.
(zdroj: Instagram/@emafajnor)Prečo myslíš?
Na rovinu komunikujem, nejdem sa zo seba „poondiť“. Publikum ma preto prijíma. Nie som nijakou súčasťou drám, ani ľuďom nepchám nejaký svoj nepopulárny názor. Proste som v pohode baba.
Bulvár býva však voči ženským postavám dosť nemilosrdný.
Určite to nie je zdravé v rámci tej spoločnosti, no je to tak.
Prečo bolo pre teba vlastne dôležité schudnúť?
Som taký typ človeka, že sa viem zamerať len na jeden cieľ. Niekoľko rokov ním pre mňa bola práca, do istej miery som vtedy potláčala seba aj svoj vzhľad.
V televízii sa musíš do istej miery odosobniť od toho, ako vyzeráš a nebrať sa príliš vážne. Keď vidíš nejakú epizódu, kde máš dvojitú bradu, nikto to nepretočí, keďže jeden deň nakrúcania stojí desiatky tisíc eur.
A tak som teraz posledné roky pendlovala medzi Bratislavou a Prahou a doma som sa vždy chcela aspoň dobre najesť. Pred rokom som sa zaťala a povedala som si, že chcem byť „chudá a krásna“, tak teraz sme tu.
No celkovo tému jedla aj postavy riešim celý život. V minulosti som mala aj anorexiu.
Vieš aj, čo ju u teba spustilo?
Spúšťačom bolo určite šikanovanie od spolužiakov. Bola som typ človeka, ktorý o tom veľmi nerozprával. Jasné, že hovoriť o takýchto veciach pomáha, no všetko som si v konečnom dôsledku vždy „vyhútala“ sama.
Podobne to bolo aj s týmto problémom. Nie je to však výzva k tomu, aby ľudia zanedbávali starostlivosť o mentálne zdravie a prestali sa radiť s odborníkmi.
Nemohlo to byť aj čiastočne spôsobené tým, že v televízii či na bilbordoch stále vidíme len chudých, atletických ľudí? Že sme mali odmalička v podvedomí nejaké vzory žien, ku ktorými sme inklinovali?
Áno, asi sme na seba veľmi prísne. Ja som sa však úplne neporovnávala s okolím. Skôr to bolo výsledok toho, aký pocit mi okolie spôsobovalo. No aj ja som si pozerala rôzne blogy či tumblr a vnímala som ich ako „zdroje chudosti“.
Snažila si sa z toho prostredia vytrhnúť?
Ani nie, bola som práveže na viacerých školách. Do istej miery mi asi neprekážalo trpieť a naučilo ma to naozaj veľa. Som s tým dnes vyrovnaná a môžem sa tým ľuďom zasmiať –- kde som ja a kde sú oni. To je asi najlepšia pomsta.
Ako reaguješ na tvrdenia, že si schudla pomocou ozempicu, lieku na cukrovku?
Keď mi chodili také komentáre, mazala som ich, pretože som takýmto príspevkom nechcela dávať priestor. Nebolo to preto, že by to bola pravda.
Nepijem kávu, nefetujem, nepijem alkohol a aj preto by som mala voči ozempicu rešpekt. Ľudia si začali všímať moje chudnutie v januári, no to, že chudnem už od apríla 2024 nejako neregistrovali. Zrazu som bola na dovolenke v plavkách a všetci si všimli, že som chudá.
Ľudia si o tejto téme asi budú vždy myslieť, čo chcú. Jediné, čo môžem urobiť je, že sa ľuďom zdôverím a poviem im pravdu.
Prostredie influencerov, v ktorom sa pohybuješ, musí byť v niečom náročné na psychiku. Aj oni sa navzájom porovnávajú – ako vyzerajú, kto má koľko peňazí či followerov.
Nevnímam to prostredie až tak konkurenčne. Viem, že keď chce klient niekoho kultivovaného, estetického, „normálneho“ a pracovitého, nie je nás na Slovensku až tak veľa. Takže v tomto mám trhovú výhodu.
Myslím si, že vo svojej práci mám veľké sebavedomie, lebo si uvedomujem svoje nespochybniteľné kvality. Každých pár mesiacov vidím posun. Uvedomujem si však aj svoje limity.
Je to v niečom „vyželaná“ práca. Ja som si totiž stále opakovala motto, že chcem byť milovaná, rešpektovaná a platená za to, kým som. A to všetko mi táto práca umožňuje. Aj v televíznom projekte je vítané, keď som sama sebou. Verím, že som na správnej životnej ceste.
Je niečo, čo ti na slovenskom trhu prekáža?
Mrzí ma jeho limitácia. Samozrejme, že by som chcela byť viac fashion influencerkou, ktorá chodí na fashion weeky a pridáva estetické fotky s kabelkami pred bielou stenou.
No ak je niečo estetické, nehumorné a neosobné, na Slovensku to nefunguje. Môžem sa odfotiť so chanelkou na Parížskej a ľudia to lajknú. No oveľa viac sa so mnou stotožnia, keď budem úprimná a pôjdem vyniesť smeti s vyrážkou na čele. Lebo v tom sa vidia. Sú potom láskavejší a viac doprajú.
Na Slovensku preto nemá úplne zmysel byť len estetický influencer. Preto sa aj ja snažím kombinovať estetiku s ľudskosťou. Pre zahraničných klientov je zasa dôležitá čistota a komerčnosť, takže to je občas ťažké skĺbiť.
V čom si viac vo svojej koži?
V tých vtipoch, úprimnosti a spontánnosti. Na jednej strane chcem osloviť 14-ročné baby zo Žiliny, ktoré sa na niečom zasmejú. Potom to vidí editor veľkého magazínu v Prahe a tomu to už nepríde cool.
Ako sa pozerajú tvoji rodičia na influencerstvo? Rozumejú tomu?
Má to také dve strany. Som z filmársko-marketingovej rodiny, takže rozumejú prostrediu, v ktorom figurujem. Ale skôr sa smejú na tej sebastrednosti, za ňu cítim od nich trochu disrešpekt.
Sledujú ťa na sociálnych sieťach?
Áno, mama určite áno. Verím, že aj ostatní členovia rodiny, lebo sa tomu asi nedá vyhnúť.
Ako vnímaš názory ľudí, ktorí tvrdia, že influenceri dostávajú privysoké sumy peňazí za málo úsilia?
Ja si myslím, že je to adekvátna suma tomu, akú platformu sme si vybudovali. Daňou za to je zdieľať svoje súkromie. Musíš si to vybudovať. Koľko energie do toho dáš, toľko sa ti vráti.
Verím, že tá platforma aj vzťah s ľuďmi je kvalitný. Pre klienta je zaujímavé, že zastávaš pozíciu celej agentúry. Ty to edituješ, nakrúcaš, si administrátor aj účtovník a zároveň komunikuješ s klientmi. Tým, že zastrešuješ všetky tieto pozície, v pomere tej výplaty je to dobrý zárobok.
Rozmýšľala si niekedy aj nad klasickou prácou od 9. do 17. hodiny?
Urobila som to v podstate naopak. Študovala som fotografiu, tieto vedomosti aj denne využívam v mojej influencerskej práci. Predtým, než som sa stala influencerkou, pracovala som v produkcii aj pri filme. Takže by som asi zostala v tom odvetví, pravdepodobne by som robila v agentúre. Nechcelo by sa mi však komunikovať s influencermi.
Moderuješ reláciu Nákupné Maniačky. Viaceré z nás sme na tom vyrastali, „hrali sme sa“ na nákupné maniačky, napodobňovali sme ľudí zo show. Aj ty si to ako dieťa mala rada?
Áno, práve to je na tom absurdné. Ako decko som poznala všetky dialógy z rôznych dielov a doteraz si staré časti púšťame s kamoškami.
Verím, že diváci ocenia, že nie som jedna z tých, čo frflú na gauči, ale rovno do kamery. Snažím sa tam prinášať vtipný element – to, čo si oni pomyslia, tam poviem ja nahlas.
Ženy sa tam niekedy vedia veľmi ostro skritizovať.
Na sociálnych sieťach či v televízii sa nedá pretvarovať dlho. Ani ten týždeň to tie baby nedajú a ukážu, aké naozaj sú. Niekedy ma to fascinuje, aké zlé vedia byť tie ženy.
Telka aj pozornosť priťahuje „psychošov“. Zároveň tomu rozumiem, pretože je to šou. No niekedy sú tam už takíto ľudia, že by som ich najradšej prefackala. Ale vo všeobecnosti sú tam slušné dievčatá, no pritrafia sa aj takéto prípady.
(zdroj: Instagram/@emafajnor)Vedela by si si predstaviť, že by si účinkovala v nejakej reality šou?
Áno, najmä preto, že tam môžem byť sama sebou. Ak by do mňa hustili, že musím umelo robiť konflikt, to by som nezvládala.
Ak by som však mohla ukazovať seba a svoje názory, bavilo by ma to.
Spomínala si, že rozmýšľaš o presťahovaní sa do Bratislavy. Chceš sa presadiť viac na slovenskom či českom trhu?
Na Slovensku som určite väčšia hviezda než v Česku. To je výhoda malého trhu – naviac nehovorím po česky a Praha je jednoducho väčšie mesto.
Veľká časť mojej osobnosti patrí skôr na Slovensko, viem proste lepšie vtipkovať o veciach, čo chápu Slováci – napríklad na tému Nora Mojsejová.
Okrem toho som začala zasa cestovať na Slovensko aj kvôli nakrúcaniu, som tu prakticky každý týždeň. Dosť ma to vyčerpalo a cítim sa tak, že už túžim po domove a zázemí.
Tým pádom mi dáva zmysel si budovať zázemie tu. Rok som sa snažila kúpiť byt, žiaden dokonalý som tu nevedela nájsť.
Vnímaš spoločenskú situáciu na Slovensku? Nie je momentálne čas na to, aby sa aj influenceri názorovo vyhranili?
Viackrát som tento pocit tlaku zažila – že by som sa mala vyjadriť k spoločenským témam. Určite mám na ne nejaký názor, a verím, že sú dôležité, lebo nás každý deň ovplyvňujú, nech sme kýmkoľvek.
Zároveň mám k svojej platforme úctu. Nepovažujem sa za natoľko vzdelaného človeka v tejto problematike, aby som sa k tomu mohla vyjadriť s čistým svedomím.
Či už sú to politické, alebo zdravotné témy, nechcem strkať nos tam, kam nepatrí.
Nesúdiš influencerov ani za to, keď chcú zverejňovať politické názory?
Myslím si, že veľa z nich to robí naozaj z úprimného presvedčenia. Žijú tou témou a túžia sa vyjadriť. Rešpektujem oba tábory. Vlastne som v tomto Švajčiarsko.
Teba nejaká politická strana oslovila?
Už som dostala viackrát oslovenia od politických strán, no nikdy som do toho nešla. Bolo mi to nepríjemné. Aj keby to je strana s ktorou sa stotožňujem, neprišlo by mi to správne. Cítila by som sa zapredane. Možno o desať rokov zmením názor a budem sa tej téme venovať, ale aktuálne to tak necítim.
