Nie každý Slovák potrebuje vlastniť drahé auto, ktoré už na prvý pohľad dokáže ohúriť okolie. Aj keď množstvo ľudí na Slovensku značku, model a hodnotu auta stále považuje za jeden zo symbolov statusu a úspechu, veľká časť populácie to tak nevníma.
Na autá si však podľa štatistík potrpíme. Už v roku 2019 to potvrdil aj prieskum spoločnosti Home Credit, ktorý zistil, že Slováci si z roka na rok kupujú čoraz drahšie autá.
Kým v roku 2009 sme si nové ojazdené auto kupovali v priemere za 6800 eur, v roku 2019 sme už za auto boli ochotní dať v priemere až 11 400 eur. Slováci boli v tom čase schopní zaplatiť za auto v priemere o 900 eur ako dokonca naši susedia z Česka.
V roku 2023 sa priemerná cena ojazdeného auta vyšplhala už na 17 300 eur.
KVÍZ: Ťažký diktát zo slovenského jazyka. Ak ovládaš pravopis, mal by si týchto 10 viet zvládnuť Čítajte Nás však zaujímal opačný fenomén. Hľadali sme ľudí, ktorí sa nemusia sťažovať na klesajúcu životnú úroveň, pretože zarábajú priemerne až nadpriemerne, ale do auta zbytočne neinvestujú peniaze.
Nemajú nové vozidlo, napriek vysokým príjmom a objemu investičného portfólia jazdia na starých a lacných autách.
Zaujímalo nás, prečo sa rozhodli takéto auto vlastniť, či nie sú ľudia v ich okolí zmätení, prečo si nedoprajú a nekúpia si lepšie vozidlo, ale aj to, či nezávidia mladým ľuďom, ktorí si napríklad vzali na lízing vozidlo prémiovej značky.
V článku uvádzame len krstné mená a vek respondentov. Želali si zostať v anonymite z dôvodu, že sa v článku uvádzajú citlivé informácie o výške svojho majetku a investícií.
Čerstvý absolvent
Jakub skončil vysokú školu len nedávno. Vo svojich 25 rokoch však v rôznych formách pracuje už od dvadsiatky, a tak pracovnú kariéru ako čerstvý absolvent nezačínal bez akýchkoľvek skúseností. "Ako čerstvý absolvent však zarábam pomerne dobre aj v porovnaní so zabehnutými ľuďmi," hovorí.
Odkedy začal zarábať, hovorí, že peniaze sa snažil zbytočne nemíňať. Kúpa auta preto preňho nebola prioritou. "Sústreďujem sa na investície, investujem hlavne do akcií a ETF fondov, ktoré kopírujú veľké indexy. Začal som dávnejšie, aj keď s menšími sumami, ale zložené úročenie je čistá mágia," smeje sa.
Toyota Corolla Verso - ilustračné foto. (zdroj: Wikimedia Commons)Auto si napokon zadovážil. Od známeho kúpil starú Toyotu Corollu za 1500 eur. Pri tejto cene Jakub dodáva, že išlo o kamarátsku cenu, a v čase predaja mohlo mať auto o pár stoviek vyššiu hodnotu. "Poznáme sa a vedel som, že auto je vo výbornom stave," konštatuje.
"Nezáleží mi na tom, čo si iní ľudia myslia o mojom aute. Ani nikomu inému auto nezávidím. Auto potrebujem na presun z bodu A do bodu B, je to niečo, čo stráca hodnotu a veľmi zlá investícia," vysvetľuje, ako sa na kúpu vozidla pozerá.
Aj on by však raz chcel mať pekné auto, ale chystá sa to riešiť až v bode, keď mu postupom rokov porastie plat, posunie sa kariéra a možno príde aj rodina.
"Kým sa mi Toyota nezačne rozpadať, určite ju meniť nebudem. Mať 20 rokov a zobrať si spotrebák na rozhegané auto po nemeckom dôchodcovi, to je pre mňa čisté sci-fi," uzatvára Jakub.
Recepčný na Fiate
Dušan pracuje na recepcii hotela v Tatrách. Má 22 rokov. Na účet mu na konci mesiaca pípne 1300 eur v čistom, ale nastavil si tvrdé pravidlá míňania, ktoré sa snaží dodržiavať.
Každý mesiac minie 100 eur na benzín, 250 eur dáva mame ako "nájom" a stravu, za 300 eur kupuje jedlo z donášky, alkohol, cigarety či koníčky, a zostávajúcich 650 eur investuje. Okrem toho má 1000-eurový krízový fond, ktorý neustále dopĺňa, ak z neho niečo minie.
"Jedlo mám doslova len z roboty, každú šichtu idem domov s plnou taškou jedla pre mňa a mamu, takže sem-tam okrem pizze nekupujem vôbec nič," vysvetľuje.
Auto potreboval na presuny do práce, a tak si otvoril inzertný portál, našiel tam starší Fiat s nájazdom 160-tisíc kilometrov za 4-tisíc eur a rovno si ho aj kúpil.
"Auto je pre mňa najmä predmet, ktorý má slúžiť na presun z bodu A do bodu B. Vôbec neberiem do úvahy to, ako vyzerá. Zaujíma ma len to, či má funkčnú klimatizáciu, tá musí fungovať," hovorí.
Pár ľudí z jeho okolia sa ho už však pýtalo, prečo jazdí na starom Fiate a nekúpi si lepšie a novšie auto. Zaujímavosťou je, že sa ho na to pýtali prevažne starší ľudia, nie ľudia z mladej generácie. "Moja odpoveď je, že radšej minime peniaze na zážitky ako za niečo, čo nepotrebujem, lebo to už mám," uzatvára Dušan.
Renault starý dve dekády
Eduard vo svojich 27 rokoch pracuje v korporáte v Prahe. Keď sme sa ho pýtali na plat, odvetil, že je na tom celkom dobre, pretože na české pomery zarába nadpriemerne. Priemerná mzda v Česku dosiahla v roku 2024 výšku 1965 eur.
Auto Eduard nikdy neriešil. "Jazdím na 22-ročnom Renaulte Kangoo, ktorý som zdedil od rodičov. Má najazdených skoro 300-tisíc kilometrov, nie je v top stave, ale odvezie ma, kam potrebujem, a servis stojí minimum," hodnotí svoje auto.
Renault Kangoo z roku 2003 - ilustračné foto. (zdroj: Wikimedia Commons)Vo všeobecnosti sa na auto pozerá ako na niečo, čo okamžite stráca hodnotu. "Aktuálne si kupujem byt v Bratislave, kam sa plánujeme presťahovať, investujem každý mesiac do svojej budúcnosti cez ETF fondy ako dodatočný príjem. Riešim FIRE [snaha odísť do predčasného dôchodku vďaka vlastným investíciám, pozn. red.], lebo neverím, že sa o mňa štát postará," vysvetľuje svoje životné nastavenie.
Čo sa týka auta, v budúcnosti chce svoj Renault vymeniť za nové vozidlo. V žiadnom prípade však nechce kupovať nové auto od dílera. "Bude skôr zánovné, keď to financie dovolia," smeje sa.
Párkrát sa mu už stalo, že mu niekto navrhol, či by si nechcel kúpiť lepšie auto. "Ale kamarátom s BMW nezávidím, lebo mám pocit, že všetci, ktorí si na 18. narodeniny kúpili ojazdené BMW ako frajerinu, tak skončili celkom zle. Či už finančne alebo vo všeobecnosti životne," hovorí.
Generácia Z podľa neho na autá pozerá inak ako starší ľudia. Mladí ľudia podľa neho považujú za dôležitejšie vlastné bývanie, aj keď je ťažko dostupné, ako na kúpu drahšieho auta. "Mám aj kamarátov, ktorí majú nové a drahé autá, ale väčšinou vďaka bohatším rodičom, ktorí im ho posunuli," uzatvára.
Keď kúpa auta psychicky bolí
Richard túžil po frajerskom aute odmalička. Dnes má 32 rokov a ešte stále sa k nemu neprepracoval. Nie preto, že by si to nemohol dovoliť, ale preto, že mu to nedáva zmysel. "V našej rodine bolo auto vždy vnímané ako cieľ, ktorý dokazuje, ako dobre sa niekomu vedie v profesionálnom živote," spomína.
Ako hovorí, z brigád v sklade si v mladosti na žiadne nové Audi nenašetril.
Počas vysokoškolského štúdia strojariny v Brne mu auto nechýbalo, v partii mali podľa jeho slov áut dosť. Peniaze radšej minul na výlety a zážitky.
"Po vysokej škole som začal pomerne slušne zarábať a začal som sa zamýšľať, ako naložiť s peniazmi. Študoval som si o investovaní, sledoval mieru úspor a môj celkový majetok. Auto som v tom čase nevnímal ako niečo, čo by som si musel kúpiť, ale skôr ako niečo, čomu sa musím vyhnúť, lebo stráca hodnotu," vysvetľuje.
Ak videl niekoho vo vyleštenom BMW, nebral to ako frajerinu. Skôr nechápal, ako niekto môže dať ohromnú kopu peňazí za to, aby niekoho ohúril. "V našej rodine má každý auto, niekto má aj tri autá. Ale kamaráti s autami sa skôr predháňali v tom, aby som s nimi šiel na výlet, pretože potrebovali prispieť na benzín" hovorí.
Nakoniec si našiel priateľku, ktorá auto mala. Starú Škodu Octaviu z roku 2006, ktorú spoločne využívali pár rokov. Nakoniec urobil zmenu a kúpil si Škodu Scalu z druhej ruky za 6500 eur. "Dosť ma to bolelo (psychicky, nie finančne), ale je to moderné a úsporné auto a Octavia mala najlepšie roky za sebou," konštatuje.
Dnes má 32 rokov, zarába 2000 eur v čistom a v investičnom portfóliu už presiahol hranicu 30-tisíc eur. Keby si v mladosti kúpil drahé auto na lízing, zrejme by sa do tohto bodu tak skoro nedostal.
Dvaja muži, dve Fabie
Heňo aj Peter jazdia na starej Fabii. Jeden má 31 rokov a pracuje v IT, druhý má 28 rokov a pracuje v strojárskom odbore. Nepoznajú sa navzájom, ale našich respondentov spojilo práve vlastníctvo Škody Fabie.
Peter býva v Púchove, odkiaľ pár kilometrov dochádza do práce.
"Mám na to jednotkovú Fabiu. Najviac sme sa s kolegami smiali na tom, že mám drahší firemný mobil ako auto. Ale načo meniť niečo, čo funguje? Náklady mám len s tankovaním a vodou do ostrekovačov, každé dva roky ma potom niečo stojí príprava na technickú a emisnú kontrolu. Inak celý rok behám na zimných pneumatikách," opisuje svoje vlastníctvo auta inžinier z Púchova.
Škoda Fabia - ilustračné foto. (zdroj: Wikimedia Commons/Thomas Doerfer)Heňo je na tom o trochu lepšie. Nejazdí na jednotkovej, ale dvojkovej Fabii z roku 2007. "Teraz idú po 2500 až 3000 eur," vysvetľuje. Keďže pracuje v IT ako freelancer, podľa vlastných slov má variabilný plat podľa projektov. Mesačne však zvykne v posledných rokoch zarobiť v rozmedzí od 4000 do 5000 eur.
"Pre mňa je auto praktická vec z bodu A do bodu B. Málokedy idem na cesty dlhšie ako 30 až 60 minút. Kúpu lepšieho auta odkladám na bod, keď budem mať deti a budem potrebovať väčšie a bezpečnejšie auto. Alebo ho budem potrebovať do firmy na odpis," hovorí.
Fabia ho odvezie, kam potrebuje, má dobrú spotrebu a servis je podľa neho nenormálne lacný. "Keď som menil tlmiče, ramená, čapy, filtre a olej, celé ma to stálo 200 eur. Kamošovi s Mercedesom zatekala voda do predného svetla a stálo ho to 3000 eur," smeje sa.
Auto však nemá klímu, čo ho v lete vie nahnevať. Aj na to našiel svojský recept. Jazdí s otvorenými oknami a náhradným tričkom, ktoré si vymení hneď po vystúpení z auta.
Dvojková Octavia a 150-tisíc ročne
Vlado má 34 rokov a s manželkou a synom nežije na Slovensku. Žije vo Švajčiarsku, čomu zodpovedá aj jeho plat. Ročne zarobí okolo 150-tisíc eur.
"Jazdíme na Škode Octavia druhej generácie, ktorej hodnota je okolo 2500 eur. Ja pracujem v IT a manželka je lekárka, takže platy sme mali nadpriemerné už na Slovensku. Naše auto sme kupovali ojazdené pred ôsmimi rokmi, pričom ročne najazdíme okolo 25 000 kilometrov," vysvetľuje svoju situáciu.
Nové, lepšie a drahšie auto by si vedeli dovoliť kúpiť hocikedy. Aj za hotovosť bez nutnosti lízingu. "Ale máme dieťa a vždy, keď vidím okopané a poliate sedačky, tak si poviem, že chvalabohu, že nemáme nové auto, pretože by som to asi nerozdýchal," smeje sa.
Nové auto je podľa neho najhoršia finančná investícia, zatiaľ čo ojazdené auto so sebou nesie "akýsi pocit slobody". Nerieši, kde parkuje, pretože mu neprekážajú ťukance a škrabance. "Stále si vravíme, že nové auto kúpime vtedy, keď nám vypovie službu to naše. Ale ono nie a nie prestať jazdiť," hovorí.
Vo Švajčiarsku sa podľa neho na autá pozerajú ľudia trochu inak ako na Slovensku. Je to krajina lízingov, takže auto sa berie len ako ďalší mesačný výdaj. Priemerný vek vozidiel vo Švajčiarsku je preto veľmi nízky.
"Nebudeme si klamať, na Slovensku je auto symbolom statusu, je to v ľuďoch z východnej Európy zakorenené. Špeciálna kategória ľudí vo Švajčiarsku sú ľudia z Balkánu. Odpozoroval som, že ich životný cieľ je vlastniť SUV od Mercedesu," smeje sa.
Podľa vlastných slov sa pohybuje v oblasti, kde prevláda pragmatizmus v každom smere, a teda aj pri výbere auta. Ľudia v jeho okolí auto vyberajú pomocou excel tabuľky, v ktorej sa vyhodnotia parametre a cena, značka je však na poslednom mieste.
Škoda Octavia - ilustračné foto. (zdroj: Wikimedia Commons/Thomas Depenbusch)Auto ani len nevlastním
Matúš má len 21 rokov, a tak auto nevlastní. Nie preto, že by si ho nemohol dovoliť, pretože zarába okolo 4000 eur v čistom. Pracuje vo Švajčiarsku a všade jazdí na bicykli a autobusom.
"Týmto spôsobom som sa za posledné dva roky našetril 60-tisíc eur, pričom moji rovesníci majú na účtoch minimum, ale majú autá, s ktorými majú len starosti, pretože ich hocikde oškrú, míňajú na opravy aj úpravy a stojí ich to pomerne veľa času," vysvetľuje.
On namiesto toho popri práci študuje a snaží sa vzdelávať. Vo Švajčiarsku žije v prenajatom byte, nie na ubytovni, ako množstvo sezónnych pracovníkov v tejto krajine, ale aj tak dokáže ušetriť slušnú časť príjmu.
"Všimol som si, že ľudia, ktorí majú menej peňazí, oproti mne míňajú extrémne veľa bez toho, aby sa vôbec pozerali na ceny. Niektorí, ktorí mali rovnaký príjem ako ja, skončili dokonca v mínuse," opisuje.
Na záver dodáva, že ak by si mal kúpiť auto, tak by si ho kúpil maximálne za 10 percent z hodnoty majetku, ktorý vlastní. Ak by v tej chvíli mal v akciových fondoch investovaných 100-tisíc eur, kúpil by si auto za 10-tisíc eur, lenže kým nemá rodinu, do kúpy vozidla sa nehrnie.
