Modlitby každé ráno o šiestej a striktné pravidla, ktoré zakazovali randenie s ľuďmi mimo cirkvi zjednotenia. Jakub Šimek vyrastal s inými pravidlami ako väčšina z nás. Na svoj život v rámci náboženského spoločenstva moonistov spomína so zmiešanými pocitmi.
Keď si bral svoju dnes už bývalú manželku, mal dvadsať rokov. Vybral mu ju vodca a prvýkrát sa stretli po svadbe. Vždy sa považoval za liberálnejšieho a z hnutia nakoniec ako 26-ročný odišiel.
"Nikdy som sa nepovažoval za obeť nejakého systému. Sekty sú v niečom ako drogy alebo alkohol, na každého tá výchova pôsobí inak. Niekto s ňou až taký problém nemá, niekto to začne preháňať a stane sa z neho fanatik," vysvetľuje 41-ročný Jakub.
Manipuláciu si v hnutí neuvedomoval, no po odchode cítil, že prišiel o časť svojho vnútorného sveta.
Kto sú moonisti?
Moonisti sú oficiálne známi ako Hnutie za svetový mier a zjednotenie alebo Cirkev zjednotenia. Ide o náboženské hnutie založené reverendom Sun Myung Moonom v Južnej Kórei v roku 1954. Na Slovensku pôsobia od 90. rokov a sú známi najmä svojimi masovými svadbami a dôrazom na rodinu, morálku a mier.
Ich učenie kombinuje kresťanské prvky s Moonovými vlastnými náukami. Veria, že Moon je Mesiáš, ktorý prišiel dokončiť Ježišovu misiu.
Na Slovensku sa zviditeľnili aj prostredníctvom rôznych kultúrnych a mierových podujatí. Kritizujú ich za uzavretosť a často ich označujú za manipulatívnu sektu. Ich vplyv je dnes u nás obmedzený, ale komunita naďalej funguje v menšom rozsahu.
Do spoločenstva moonistov si sa narodil. Ako vyzeralo tvoje detstvo?
Mal som iné zvyky ako moji spolužiaci. Každé ráno o šiestej sme si napríklad čítali Bibliu. Nemohli sme pozerať niektoré filmy, ktoré rodičia považovali za nevhodné.
Bolo cítiť, že existuje "vonkajší svet" a naša vnútorná komunita. Ako dieťa som to však bral ako vieru, nie nevyhnutne ako súčasť mňa. Rozhodol som sa pre ňu sám v pätnástich rokoch a stal som sa aktívnym členom. Od 15 do 22 rokov som ideológii tohto spoločenstva naozaj veril.
Čo znamenalo byť aktívnym členom?
Musel som sa vnútorne zžiť so všetkými zvykmi - dodržiavať ich, modliť sa a naozaj tomu veriť. V rámci komunity som spoluorganizoval stretnutia pre deti a v šestnástich rokoch som po domoch ponúkal ľuďom kraslice či pohľadnice. Často to bolo v zahraničí, aby sme ich mohli predávať za vyššie ceny.
Niečo som si takto zarobil aj pre seba, no nejakú časť sme dávali spoločenstvu. Neskôr som išiel na ročný program, kde som v uliciach Paríža naberal nových členov.
Ako prebiehal podomový predaj a nábor nových členov?
Bol dosť náročný najmä pre konštantné odmietanie ľudí. Mal som dobré a zlé dni. Tiež záviselo od počasia, jednotlivých štvrtí či miest. A tiež od toho, či tam niekto podobný predo mnou už bol.
Ide o istý druh posilňovania viery, pretože človek sa snaží nestratiť motiváciu, ak má aj po štyroch hodinách nulu. Ak som mal na konci dňa napríklad 80 eur, nebol som šťastný, no bral som to tak, že idem ďalej a ďalšie dni budú lepšie.
Bolo to náročnejšie než naberanie nových členov?
Áno, fundraising bol rozhodne náročnejší. Z witnessingu, teda naberania nových členov, si pamätám skôr pozitívne pocity. Očakával som, že 99 percent reakcií bude odmietavých, takže som si to nejako nepripúšťal.
Bývalého vodcu Sun Myung Moona často kritizovali za to, že vybudoval veľké finančné impérium prostredníctvom peňazí, ktoré mu zarobili členovia spoločenstva najmä vďaka podomovému predaju. Ako si to vnímal?
Je pravda, že zakladateľ tohto hnutia mal rôzne biznisy a príjem od svojich členov vďaka crowdfundingu. Viem, že veľa jeho zdrojov z fundraisingu bolo z Ameriky a Japonska, čo možno súviselo s tým, že Japonci vedia byť veľmi zapálení pre vec a veľmi pracovití.
Finančná podpora náboženských komunít vo forme desiatkov je podľa mňa okej, ale mal by to byť win-win pre obe strany. Vďaka komunite by sa mal mať človek lepšie aj finančne a potom ju podporovať.
Naše spoločenstvo bojovalo celosvetovo proti komunizmu a moji rodičia a ich spoluveriaci boli politickými väzňami vo vtedajšom Československu.
No po páde komunizmu sa hnutie čoraz viac uzavrelo do seba, stratilo momentum a posunulo sa do abstraktných tém ako odškodnenie za hriechy predkov, a to súviselo aj s finančnou stránkou a spôsobom, ako získavalo peniaze od členov.
