Nezvratný osud: Pokrvné puto
Oni vedia, že my vieme. My vieme, že oni vedia. Všetci vieme, že všade číha smrť, oni vedia, kedy príde, len my nevieme, čo si pre nás prichystali.
Drevený kôl drviaci hlavu starej pani, magnet rozkladajúci kostru mladého muža na malé čiastočky, alebo kosačka, ktorá sympatickému chlapíkovi mliaždi hlavu ostrými čepeľami.
Toto je len pár morbídnych útržkov z nového filmu Nezvratný osud: Pokrvné puto. Režiséri Zach Lipovsky a Adam B. Stein hororovú sériu vzkriesili po dlhých štrnástich rokoch a napočudovanie, vyšlo im to.
Dá sa na to pozerať. Dĺžka 109 minút filmu svedčala, nebol príliš krátky ani otravne dlhý.
Nezvratný osud zvrátil svoj osud. Aj keď si svet v roku 2011 pri piatom pokračovaní myslel, že neustály sled smrtiacich udalostí vyčerpal kreatívnu studnicu, Pokrvné puto ukazuje, že brutálne krvavé jatky postáv sa stále dajú robiť pútavo, zábavne a na sto rôznych spôsobov.
A na máloktorom filme vybuchuje celé osadenstvo kinosály do hurónskeho smiechu zmiešaného so znechutením a zmätkom.
Vzkriesiť či nevzkriesiť
Film po sebe v roku 2011 nezanechal dobrú reputáciu. Scenár bol taký generický, že sa to nechcelo pozerať ani verným fanúšikom, a tak v roku 2025 tak trochu naráža na limity svojej značky.
Keď sme si šli film pozrieť do kina na predpremiéru, nevedeli sme nájsť nikoho, kto by to bol ochotný absolvovať s nami. "Sorry, túto sériu naozaj neznášam," vypočuli sme si od jedného. "Ja sa na to nemôžem pozerať, pretože potom priveľa rozmýšľam," odpovedal druhý.
Nezvratný osud sa vie zakoreniť do mysle človeka. Aj my sme sa po filme odrazu inak dívali na kamión naložený drevom, za ktorý sa bolo treba zaradiť na diaľnici. Zrazu človek okolo seba vidí tisíc spôsobov, ako by vedel relatívne jednoducho a rýchlo zomrieť.
Považujeme to za znak dobre napísaného scenára.

Veľmi oceňujeme, že si tvorcovia filmu nedávali servítku pred ústa. Ťažko povedať, či bol film Nezvratný osud stvorený pre kinoformát IMAX, alebo bol kinoformát IMAX stvorený pre Nezvratný osud, ale každopádne spolu fungujú dokonale.
Nie, keď sa posadíš do kinosály, nebudeš počuť len padnutie špendlíka a neohúri ťa iba burácajúci štart lietadla. Ohúri ťa praskot zlisovanej ľudskej lebky a znechutí ťa zvuk škvariacej sa tváre.
Opis týchto úmrtí si nestačí prečítať. Treba to vidieť na obrovskej zahnutej obrazovke v kine.

Jatky na veľkom plátne
Pokrvné puto pútavo pracuje s postavami, ktoré nám síce po celý čas liezli na nervy, ale po chvíli sme sa nevedeli zbaviť pocitu, že nám na nich začalo záležať.
Keď sa mladej študentke celé týždne vkuse sníva hrôzostrašný sen, v ktorom postupne pozomiera celé osadenstvo zabávajúce sa na slávnostnom otvorení novej panoramatickej reštaurácie, rozhodne sa svoj osud zobrať do vlastných rúk.
Z univerzity sa vracia domov a vyberá sa pátrať po osobe, ktorá jej bude vedieť zodpovedať na otázky o tom, kto sú ľudia v jej sne, prečo sa sníva práve jej a či jej náhodou nehrozí náhle úmrtie. Spoiler alert, hrozí celej jej rodine.
Osoba z jej sna je jej babka Iris. Čo sa s ňou stalo? Žije ešte vôbec? Netuší.
Pred viac ako 50 rokmi sa vtedy mladá Iris so svojím partnerom zúčastnila na otváracom večeri reštaurácie Sky View, ktorá sa týčila viac ako sto metrov vo vzduchu. Predstav si niečo ako bratislavské ufo, len bez mosta, stojace na obrovskom pilieri.
Stavbári budovu sfušovali, Iris na vyhliadkovej terase reštaurácie precitla, dostala vidinu budúcnosti a namiesto toho, aby nechala stovky ľudí zomrieť v horiacom pekle rozpadávajúcej sa reštaurácie, všetkých vyhnala von. To nemala robiť.
V ten večer prekabátila smrť, ale smrť si nakoniec účty vybaví s každým, kto jej skríži cestu. Teda, minimálne vo filmoch Nezvratný osud, inak zrejme smrť nefunguje až tak prefíkane, ako by sa ti scenáristi mohli snažiť vsugerovať.
Ale istotne, Iris jej prekazila hody. A tak smrť vyčkávala a počas posledných dekád vraždila každého, kto sa v ten večer v reštaurácii nachádzal.
Vraždila nielen ich, ale aj ich rodiny, ktoré nemali nikdy vzniknúť. Ich deti nemali nikdy existovať, ani deti ich detí sa nemali nikdy narodiť. A tak ich smrť vykosila.
Lenže na Iris bola prikrátka.

Keď sa už smrť zalizovala na Iris, jej rodina bola v ohrození. Osud si pre nich chcel prísť postupne, vychutnať si každého rad radom. Preto Pokrvné puto.
Zatiaľ čo naša filmová rodina sa po celý čas snaží prejsť osudu cez rozum, k niektorým z jej členov si vytvoríš silné či menej silné puto. Niektoré postavy sú vyslovene otravné, iné sú sympatické.
Na jednej strane bol celý film len o čakaní na ďalší masaker, ktorý samozrejme aj tak príde, na druhej strane režiséri vedeli, čo robia. Vraciame sa k úvodu. Oni vedia, že my vieme. Vedia, že my očakávame ďalšie úmrtie, a tak sa s nami zahrávajú. Postavu chytia, dovedú ju na pokraj smrti, ale odrazu situáciu zvrátia.
Tak je ten osud zvratný či nie?
Nie je. Priznávame sa, čakanie na ďalší a ďalší a ďalší masaker nás bavilo. Je pravda, že slabšie povahy si pri niektorých scénach budú musieť zakrývať oči, pretože dolámať človeka na kúsky a roztrhať ho na franforce, zatiaľ čo na teba pomyselne cez plátno špliecha krv, s človekom dokáže zamávať. V sále sme neraz započuli znechutené "fuj".
Ale kráľovsky sme sa bavili. Nemohli sme si pomôcť, po prvej vražde sme sa začali rehotať spolu s ďalšími desiatkami divákov.
V niečom nám to pomáhalo stráviť brutalitu nového Nezvratného osudu, keď z plátna zotreli guču vnútorností a krvi, a my sme vybuchli do smiechu. Nechápali sme, akú bizarnosť sme práve videli. A aj tak sme chceli vidieť ďalšiu.
Nový Nezvratný osud treba brať s rezervou, treba si uvedomiť, na aký film človek ide a treba mať silný žalúdok. Ak s týmto všetkým budeš stotožnený, tak sa naozaj dobre zabavíš.
Na prvé rande by sme ho však neodporúčali. Daná osoba by si mohla pomyslieť, že si psychopat vyžívajúci sa v krvavých jatkách. Ale súdiac podľa osadenstva našej kinosály, možno sme takí tak trochu všetci.