Šéfkuchár Konrád: Z prvej práce som musel odísť, lebo nám mafiánska bomba zničila pec na pizzu

Pred pár mesiacmi si otvoril reštauráciu Moozi.

Michal Konrád v svojej reštaurácii Moozi.Michal Konrád v svojej reštaurácii Moozi. (Zdroj: Marko Erd)

V slovenskom gastre ho považujú za priekopníka ázijskej kuchyne. Šéfkuchár Michal Konrád paradoxne podľahol čaru Ázie v Londýne, kde pracoval v luxusnej reštaurácii s ázijským konceptom.

Má za sebou úspešné projekty Fou Zoo či Bao Brothers, v novembri otvoril vlastnú reštauráciu Moozi. Okrem toho je dvojnásobným držiteľom ocenenia Kuchár roka na Slovensku. Napriek všetkým úspechom z neho vyžaruje pokora.

"Keď som dostal prácu v Londýne, prvé mesiace som z nej odchádzal veľmi šťastný. Mal som zimomriavky z toho, kam som sa vlastne dostal. No musel som mať ostré lakte," vysvetľuje.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pochádzaš z rodiny, ktorá má vzťah k jedlu a vareniu?

Vyrastal som v maminej kuchyni. Doteraz milujem, keď robí plnené pečené kura s ryžou. Okrem toho moji starí rodičia chovali zvieratá, takže som už v štyroch rokoch vedel, čím ich kŕmia.

Mama je pôvodom z Hamuliakova, otec z Dunajskej Lužnej. Trávili sme tam veľa času a preto som mal všeobecne k týmto veciam blízko. Vždy sa veľa navarilo, sadli sme si za stôl a hodovalo sa.

To nám možno v tejto dobe možno trochu chýba - sadnúť si a pomaly si vychutnávať jedlo.

Áno, asi je to touto zvláštnou dobou. Vďaka tomu však dobre fungujú streetfoodové koncepty.

Ako reagovali vaši, keď ochutnali tvoje bao či iné ázijské pochúťky?

Mama na to reagovala veľmi pozitívne. Rada skúša nové veci, keďže rada varí. Otec bol na začiatku konzervatívny, no postupne sa tomu tiež otvoril.

SkryťVypnúť reklamu

Vráťme sa nachvíľu do začiatku milénia. Spomínaš si na svoju prvú prácu?

Necelý rok som pracoval v pizzerii, ktorá patrila ľuďom z prostredia mafie. Túto éru už asi vy mileniáli veľmi neviete precítiť. No keď si pozrie človek film Černák, vie si to lepšie predstaviť.

Úprimne, mal som osemnásť a bolo mi tam veľmi dobre. Pre takého mladého chlapca to bola svojím spôsobom výhra. Vnímal som to tak, že som pod ochrannými krídlami niekoho mocného.

Keď som išiel večer na diskotéku, všade mi povedali, že mám dvere otvorené. Pri bitkách v meste stačilo povedať meno a mal som z toho výhody. Bol som pomyselnou súčasťou klanu.

Prečo si teda odtiaľ odišiel?

Zbúrali mi pec na pizzu.

Ako sa to stalo?

V pizzerii vybuchla bomba, ktorá bola nastražená na vonkajšej stenu reštaurácie. Následkom toho praskla vnútri tá pizza pec. Vtedy som pochopil, že je čas ísť ďalej.

SkryťVypnúť reklamu

Čo bol tvoj ďalší krok?

Zamestnal som sa vo vinárni v centre Bratislavy, jej majitelia boli gurmáni. Chodilo tam veľa hercov, napríklad Marián Labuda alebo Ady Hajdu. Na tú dobu to bolo dosť pokrokové gastro - pripravovali sme napríklad žabie stehienka. Nebol to klasický černohor so soté v placke.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom CBBJ2 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu