Ondrej Sokol chodí posledných osemnásť rokov svojho života pracovať do Nórska. Živí sa ako šofér autobusu, čo je pracovná pozícia, na ktorú Nóri stále nemajú dostatok kvalifikovaných ľudí. A popritom zvykne o svojich zážitkoch písať knihy.
Je autorom známej knižnej série Ako som vozil Nórov.
Aj preto si už dnes Ondrej môže spomedzi pracovných ponúk vyberať, keďže nórske firmy ho po toľkých rokoch dobre poznajú a vedia, že sa naňho môžu spoľahnúť.
Sprievodkyňa Veronika si založila vlastnú cestovku: Na jednom zájazde za 5000 eur nezarobím tisíce Čítajte V posledných mesiacoch pracuje ako šofér v rafinérii na severe Nórska neďaleko mesta Hammerfest. Zlákala ho ponuka, v rámci ktorej má bezplatne zabezpečené ubytovanie, stravu a dokonca mu firma hradí aj letenky na cestu domov.
Po rokoch strávených na sezónnych prácach v Nórsku sa Ondrej rozhodol, že nastal čas natrvalo sa presídliť do krajiny, ktorá sa preňho stala druhým domovom.
Do Nórska chodíš pracovať už 18 rokov. Baví ťa to ešte?
Ale áno, baví. Už som si tu zvykol a viem, ako veci fungujú. Navyše, na severe Nórska sú oveľa príjemnejšie letá ako vo zvyšku Európy.
Cítiš sa už trochu ako Nór?
Podľa toho, ako sa vyspím. Keď som dlhšie na Slovensku a pricestujem do Nórska, mám pocit, ako keby som prichádzal domov.
Na druhej strane, keď idem domov na Slovensko a nemusím vtedy pracovať, dosť mi to pomáha cítiť sa dobre. Sedím si doma na Liptove, chodím po horách a oddychujem, vtedy to nie je také hrozné. Ale potom si pozriem správy a prejde ma to.
Si tam už natoľko známy, že ti spoločnosti sami od seba ponúkajú prácu?
Mám dve či tri firmy, ktoré majú v databáze môj životopis. Už som pre nich v minulosti pracoval. Keď potrebujú šoférov, tak mi zavolajú alebo mi pošlú mail.
Práca si ma väčšinou nájde sama. Sú fázy, keď si niečo hľadám a vtedy mi zvyknú prísť ponuky, z ktorých si môžem vybrať. Našťastie už som v pozícii, kedy si viem medzi firmami vyberať. Urobil som si dobré meno.
Ondrej dnes pracuje pre rafinériu pri meste Hammerfest. (zdroj: archív respondenta)Vedia tieto firmy o tom, že si napísal knihu o Nóroch?
Určite to vedia, v každej z tých firiem je niekto, kto to vie. Podľa mňa však nevedia, čo presne som v knihách o Nóroch popísal. Keby to vedeli, možno by ma až tak nadšene nevolali pracovať pre nich.
Videl som, že za posledný rok si bol párkrát na Slovensku, ale väčšinu času si strávil v Nórsku. Ako máš dnes nastavený svoj režim?
Na Slovensku som pracoval počas pandémie, keď sa v Nórsku zastavil turistický ruch. Do leta 2021 som sedel doma, príležitostne som pracoval, ale bola to z núdze cnosť. Do Nórska som potom chodil na letnú a zimnú sezónu, v období medzi nimi som pracoval buď v bratislavskom dopravnom podniku alebo pre súkromníka.
Naposledy som pracoval na Vysočine pri Jihlave. Bolo to po známosti, pracoval som pre kamaráta, ktorý nemal dosť personálu, tak ma zavolal na výpomoc na dva týždne. Takto vyzerala väčšina mojich prác na Slovensku či v Česku za posledné roky.
Oddýchneš si pri šoférovaní po našich cestách alebo je to ešte väčší stres ako v Nórsku?
Beriem to skôr ako spestrenie dovolenky. Kvôli peniazom to určite nerobím. Baví ma to hlavne preto, lebo posledný rok v Nórsku nevozím turistov, ale robím v závodnej doprave v rafinérii na zemný plyn v meste Hammerfest. Je to veľmi dobre platená práca, firma mi hradí ubytovanie, stravu a zaplatí mi aj letenky domov, ale je to veľmi jednotvárna práca.
Máme zopár tratí, po ktorých jazdíme, takže to rýchlo začne byť trochu nudné. Buď máme vnútrozávodnú dopravu v areáli rafinérie, alebo návoz robotníkov zvonka. Všetko sú to maximálne päťkilometrové trasy v meste, ktoré má 10-tisíc ľudí. Vie to byť monotónne.
Keď si pracoval na Slovensku, vytešoval si sa, že si občas môžeš zajazdiť aj na retro autobusoch, ktoré v Nórsku už dávno zmizli. Je to niečo, čo ti vie urobiť radosť?
Občas mi to robilo radosť, lebo autobusový vozový park na Slovensku je oproti Nórsku druhotriedny až treťotriedny.
Nórsko sa modernizuje veľmi rýchlo, aj keď sever je také vrakovisko pre zvyšok krajiny. A rafinéria je vrakovisko celého severu. Máme vo firme slušnú zbierku črepov, ale už máme aj elektrické autobusy. Budúcnosť nás doháňa, aj na Slovensku nás doháňa, len pomalšie.
Sú robotníci lepší pasažieri ako turisti?
Líši sa to podľa toho, či idú z roboty alebo do roboty. S väčšinou z nich vychádzam bez problémov, občas máme konflikt, keď mi v autobuse nechajú bordel, ale inak je to v pohode.
Tých ľudí po čase spoznáš, po mesiaci minimálne vieš, o koho ide podľa tváre, takže už sa spolu naučíte vychádzať. Nepovedal by som, že je to lepšie ani horšie ako voziť turistov.
Scenérie, s ktorými sa Ondrej stretáva. (zdroj: archív respondenta)Keď som bol v Tromso, udrelo mi do očí, že väčšinu autobusov mestskej hromadnej dopravy šoférovali vodiči napríklad z Indie či afrických krajín. Je to trend?
Záleží to od konkrétnej firmy a agentúry, ktorá robí nábor. Keď som bol v Tromso, bolo tam veľa Maďarov, pretože firma robila nábor v Maďarsku. Okrem toho sú všade Poliaci.
Čo sa týka vodičov z afrických krajín, tých si firmy väčšinou hľadali už priamo spomedzi azylantov v Nórsku, ktorí mali povolenie na pobyt alebo občianstvo. Je to trend, mladá generácia to robiť nechce, staršia generácia vymiera. A tieto pracovné miesta treba obsadiť.
Pracuje s tebou aj v rafinérii veľa šoférov z cudziny?
Pracuje tu oveľa viac nórskych šoférov ako vo väčšine firiem. Sú tu o niečo vyššie platy, pracovná doba je síce rozbitá, ale je celkom prijateľná, a práca je pokojnejšia než sa trieskať s autobusom niekde vo veľkom meste.
Priamo v rafinérii potom okrem Nórov a Švédov pracuje veľa Poliakov. Všetky nápisy máme po poľsky, dokonca aj bezpečnostné kurzy sa robia po poľsky.
Dlho si premýšľal, či vezmeš prácu v rafinérii?
Nerozmýšľal som dlho, lebo som tu už raz pracoval v roku 2022, ale len na tri mesiace. Vedel som, do akých podmienok idem. Zlanárila ma hlavne bezplatná strava a ubytovanie na veľmi slušnej úrovni. To ma zlomilo. A ešte to, že ide o sever nórska, kde je nádherná príroda. Letá sú krásne, zimy ani nie, ale cez to sa človek prenesie.
Aké ubytovanie ti firma poskytuje?
Mám jednolôžkovú izbu s vlastnou kúpeľňou. Je to veľký unimobunkový komplex, podobný, aký máme na stavbách aj na Slovensku, len vo vyššom štandarde. Je to celkom nové. Stravu máme zabezpečenú vo firemnej kantíne. Je to táckareň, ale stále je to lepšie ako čokoľvek, čo by som si pripravil ja sám.
Bývaš niekde na okraji Hammerfestu alebo bližšie pri centre?
Je to trochu mimo mesta. Rafinéria sa nachádza na ostrove, kam z pevniny vedie tunel. Na pevninskom konci tunela je vrátnica, vjazd do komplexu, kantína aj unimobunky. Teraz máme nával nových pracovníkov, pretože rafinéria sa chystá prejsť elektrifikáciou.
Doteraz fungovala na vlastný generátor prúdu z plynu z ložísk v Severnom mori, ale teraz chce prejsť na elektrinu z pevniny. Okrem komplexu, v ktorom bývam aj ja, sa stavia veľa nových komplexov po meste. Robotníkov teraz strkajú aj do hotelov v meste, najbližšie roky tu bude obrovský frmol.
Nórske firmy už Ondreja poznajú, z ponúk si môže vyberať. (zdroj: archív respondenta)Majú zamestnanci rafinérie možnosti kultúrne alebo spoločensky sa vyžiť?
Veľmi nie. Funguje to tak, že väčšina robotníkov pracuje na turnusy. Sú tu dva týždne a tri týždne sú doma. Keď tu prídu, majú muklovať od rána do večera, potom sa majú ísť najesť a vyspať na izbu. Kultúrne sa môžu vyžiť doma.
Ja tu aktuálne budem tri mesiace. Hovorili mi, že keď sa po lete skončí bezpečnostná odstávka, budem môcť dostať turnus vo forme tri týždne tu, tri týždne doma. Tak to teraz zvažujem. Ale leto sa dá zvládnuť lepšie, lebo viem chodiť na výlety a turistiku, v zime to je trochu ťažšie, keď je celý týždeň víchrica.
Chodievaš aj do centra Hammerfestu?
Občas chodím, ale len tak na prechádzky. V centre toho nie je zas tak veľa, zopár obchodov a reštaurácií. Ale niekedy zájdem na pizzu, keď sa to jedlo v kantíne fakt nedá zjesť.
Keď sme si dohadovali rozhovor, v ten deň si pracoval od rána do poobedia, dnes pracuješ od poobedia do večera. Aký máte štandardný režim v práci?
Nie je v tom žiadny systém. Rozpis sa zadáva na dva týždne dopredu, niekedy robím len ranný a poobedný návoz, inokedy robím celý deň.
Sú dni, keď pracujem od šiestej do ôsmej ráno, a potom od siedmej do pol deviatej večer. Tri a pol hodiny denne a koniec. Ale inokedy ťahám komplet celý deň, keď robíme mikrobusmi dopravu vnútri areálu, to môže byť aj 12 hodín za deň.
Na konci mesiaca by som mal mať priemerne odpracovaných okolo 35,5 hodiny týždenne, ale väčšinou mám aj tak dosť veľa nadčasových hodín.
Aj keď hovoríš, že robiť šoféra v rafinérii je jednotvárna práca, vieš si na tom stále nájsť niečo, čo ťa chytí za srdce?
Nad tým v poslednej dobe rozmýšľam aj ja sám. Či to pre mňa nezačína byť príliš veľká otrava. Ale vždy sa niečo nájde, čo ma zaujme. Celá rafinéria je fascinujúca, keď sa z okna pozerám na tie obrovské nádrže a potrubia.
Možno mám tento pocit preto, lebo som v Nórsku už od minulého leta, aj keď s prestávkami. A začína mi tá práca trochu liezť na nervy.
Vieš si predstaviť, že by si ešte v Nórsku prijal prácu, kvôli ktorej by si tam musel zostať celý rok a nepracoval by si na sezónu ani na turnusy?
Vedel by som si to predstaviť. Rozmýšľam aj nad tým, že sa do Nórska presídlim natrvalo, kúpim si nehnuteľnosť a usadím sa. Nie zrovna vedľa rafinérii, ale niekde, kde sa mi to bude pozdávať. Ešte nie som konkrétne rozhodnutý nad miestom, ale keby som našiel rozumnú ponuku, zvážil by som to.
Ale spočiatku si sa do Nórska nechcel presťahovať, však?
Zo začiatku som si myslel, že prídem na dva až tri roky, zarobím si a prídem domov. Potom prišla finančná kríza v roku 2008, tak som zostal dlhšie, potom ešte dlhšie a potom prišli zaujímavé ponuky. Zrazu som v Nórsku už 18 rokov. Sám neviem, ako sa to stalo. Predstaviť si to však viem už pár rokov.
Rafinéria pri meste Hammerfest. (zdroj: archív respondenta)V akom štádiu rozhodovania o kúpe nehnuteľnosti momentálne si?
Mám pár oblastí, ktoré sa mi páčia, a sú tam lacné nehnuteľnosti. Je to fajn, lebo by som si vedel kúpiť dom bez toho, aby som sa zadĺžil na šesť generácií dopredu. Na Slovensku ešte mám nehnuteľnosť, ktorej sa chcem zbaviť, a potom budem riešiť toto.
Slovenka, ktorá v Nórsku pracuje ako recepčná, v rozhovore pre Closer opísala, ako si s priateľom kúpili dom za 80-tisíc eur, čo veľa ľudí prekvapilo. Nechápali, že v Nórsku môžu domy stáť tak málo. Je to tam bežné?
Práve v regiónoch ako Finnmark, Troms alebo Nordland nie je problém kúpiť pekný dom pod 100-tisíc eur. V Hammerfeste sú ceny vyššie, Tromso je úplne mimo realitu. V menších mestách a dedinkách sa však dá kúpiť slušné bývanie za pár šupov. Ale človek býva na konci sveta a za prácou musí dochádzať, no ja nie som typ človeka, ktorému by to vadilo.
Dokážeš si predstaviť, že by si si kúpil dom a potom chodil pracovať na turnusy, alebo rovno dochádzal každý deň niekoľko desiatok minút?
Viem si predstaviť obidve možnosti podľa toho, kde by som si kúpil dom. To je výhoda šoférov autobusu, vodiči chýbajú všade. V akejkoľvek diere, na akomkoľvek konci sveta, kdekoľvek by som kúpil nehnuteľnosť, nájdem si tam prácu ako vodič.
Skôr či neskôr to príde. Možno k tomu budem dotlačený aj externými okolnosťami a nebude to úplne moje spontánne rozhodnutie, ale nechávam si zatiaľ otvorené všetky dvierka.
Ako sa dnes v Nórsku hýbu platy šoférov autobusov?
Relatívne k priemernej nórskej mzde je to stále to isté. Plat sa valorizuje každý rok, odbory sa snažia. Dlhodobý cieľ bol dostať sa na index priemernej mzdy v priemysle. To bol cieľ už v roku 2007, keď som prišiel do Nórska, ale ešte stále tam nie sme. Ani sa tam asi nikdy nedostaneme.
Pre mňa sú platy autobusárov v Nórsku dosť vysoké. Stačí to na to, aby nalákali nových ľudí, ale podľa mňa to nestačí pri pracovných podmienkach, ktoré šoféri autobusu majú. Už len smeny rozdelené na ranné a poobedné väčšinu ľudí odrádzajú.
Keby chcel mladý šofér odísť zo Slovenska do Nórska, s akou výplatou by začínal?
Na papieri by sme sa bavili o plate okolo 35-tisíc až 40-tisíc nórskych korún. Povedzme, že to je 3500 eur. Potom to záleží od toho, či firma ponúka ubytovanie, pretože v sezóne veľa firiem ubytovanie poskytuje zadarmo.
Aj stravu, alebo ti dajú diéty. Dokonca už aj pri celoročných prácach som videl ponuky, kde firma hradila šoférom nájomné prvých šesť mesiacov, aby ho primäla prijať prácu aj v odľahlejších oblastiach, kde inak nevedia nikoho nájsť.
Hovoríš, že pomer platov k pracovným podmienkam nie je ideálny.
Ideál to ani nikdy nebude. Už len to skoré vstávanie sa nikdy nezmení. Je to, ako keby sa lekár sťažoval na to, že v práci vidí krv. K tej práci to patrí, toho sa nedá zbaviť. Šofér navyše pracuje s ľuďmi, pracuje s pokladňou pri predaji lístkov.
Sever Nórska má svoje čaro aj v zime. (zdroj: archív respondenta)Mal si v nejakom bode ambíciu prejsť spoza volantu na pozíciu koordinátora či manažéra?
Nie, šľak by ma trafil. Bolo zopár ľudí, ktorí v dobrej viere zobrali prácu koordinátora, ale väčšina z nich mala na konci sezóny podstatne šedivejšie vlasy. A zarábali len o pár korún na hodinu viac. Za tie nervy by mi to nestálo, hlavne, keď vidím, aké typy nových vodičov sú dnes firmy schopné naberať.
Na záver už len najdôležitejšia otázka. Bude nová kniha?
Momentálne je to ťažké kvôli situácii na slovenskom knižnom trhu a celkovej ekonomickej situácii na Slovensku. Už to mám v podstate hotové, len do toho rýpem. Ale neviem, či to niekedy uvidí svetlo sveta. Uvidíme, či mi to bude mať kto vydať.
