Spoznaj redakciu Closeru trochu bližšie prostredníctvom kníh, ktoré čítame. Prinášame ti výber kníh, ktoré nás v poslednom období bavili, a nájdeš tu skutočnú všehochuť.
Niektorí čítame viac literatúry fakty, iní častejšie siahajú po fikcii, takže či už si vyberáš dovolenkové čítanie, alebo len si chceš rozšíriť čitateľské obzory, veríme, že tieto tipy ti padnú na úžitok.
Pre ešte viac knižných tipov klikni sem.
Biele (Ilona Wiśniewska)
Odporúča: Adam Novosad
Ako redaktor, ktorý najčastejšie píše o cestovaní, prirodzene čítam aj cestovateľské reportáže. Krátko pred letom odporúčať jedno z najstudenších miest na svete možno nie je najlepšie rozhodnutie, ale príbeh o ľadových Špicbergoch rád odporučím.

Poľská spisovateľka Ilona Wiśniewska prináša mrazivú reportáž z nórskeho súostrovia, na ktorom v zime vidieť polárnu žiaru a v lete tam panuje polnočné slnko – slnečné svetlo 24 hodín denne. Na tomto mieste žijú ľudia pochádzajúci z takmer päťdesiatich krajín celého sveta, ktorí na Špicbergy zväčša prichádzajú za prácou.
Na tomto ostrove sa nerodí ani nepochováva a život samotný je tu ako život na inej planéte. Platia tu iné pravidlá a človeka tu chlad a izolácia odhalí do špiku kosti.
Wiśniewska tu medzi ľuďmi žila a podáva reportáž cez príhody aj vlastné pozorovania. Priblíži ti príbehy a mentálny svet obyvateľov, ale aj realitu každodenného života v meste a pri čítaní budeš mať pocit, že tých ľudí tak trochu poznáš. Je to fascinujúca kniha, ktorá preplieta príbehy s faktmi, a na konci sa zrejme pristihneš, že už vyhľadávaš letenky do Nórska.

Súboj pera a ľadu (Darrell Hartman)
Odporúča: šéfredaktor Closeru Matúš Baňovič
Ako študent žurnalistiky som si prešiel peklom, ktoré sa v rokoch 2010 až 2013 volalo Dejiny slovenskej a svetovej žurnalistiky. Pánbožko a aj pani profesorka Serafínová vedia, že som jednu skúšku robil na niekoľkýkrát.
Nebolo úplne jednoduché si do jednej odpovede zapamätať, kto, odkedy, dokedy a koľko vydával novín. Ak by boli hodiny dejín také ako táto kniha, je to úplne iná pesnička.

Súboj pera a ľadu sa odohráva na prelome 19. a 20.storočia. Išlo o to, kto ako prvý objavil severný pól, či to bol americký bádateľ Frederik Cook, alebo jeho rival Robert Edwin Peary.
Boj sa neodohrával len medzi nimi, no aj medzi mienkotvornými médiami. Cooka podporoval New York Herald vydavateľa Jamesa Gordona Benneta jr. a Pearyho viac-menej nepriamo držal Adolf Ochs a jeho New York Times.
Autor brilantne rozpráva ich príbeh, vysvetľuje postavenie novín, vznik „mienkotvornosti“ a celkovo spoločenskú a politickú situáciu v Spojených štátoch po občianskej vojne a pred prvou svetovou vojnou.
Rozprávanie je chronologické, no nenudí. V správnom momente prepína medzi Cookom, Pearym a vydavateľmi. Dozvieš sa o pozadí novín, o tom, ako fungovali rôzne redakcie v tom čase, ako vznikli novinárske pravidlá a aký podiel na tom majú New York Times. Nebudú chýbať ani jemne bulvárne historky newyorskej smotánky.
Najviac oceňujem autorovu rozsiahlu prípravu a rešerš. Len vďaka tomu dal dokopy ohromné dielo, ktoré mi dalo viac ako tri roky dejín na žurnalistike. (prepáčte, pani profesorka). Zároveň je to kniha pre všetkých, nielen pre novinárov. Povedzme, že je to detektívka a do poslednej chvíle neviete, kto vlastne objavil severný pól (samozrejme, ak si to nevygooglite dopredu, ale to by som nerobil).
Zoufalé ženy dělají zoufalé věci (Halina Pawlowská)
Odporúča: Kamila Šebestová
Halina Pawlowská ma sprevádza celým detstvom aj mladosťou. Čítala ju moja prababka, babka aj mama. Pamätám si, ako mala moja ostravská prababička pustené Banánové rybičky, ktoré Halina Pawlowská moderovala. Mimochodom, vedeli ste, že má už 70? Ten život letí.

Kniha Zoufalé ženy dělají zoufalé věci je pre mňa takým retrospektívnym náhľadom do toho, ako sa ženy vnímali za „socíku“. Zhltla som ju celú na manikúre v arménskom Yerevane, takže jej prečítanie zaberie tak vyše hodinky.
Je to ľahké čítanie, pri ktorom sa človek pousmeje na Halininých anekdotách. Na druhej strane si občas dá aj „facepalm“, keďže humor Haliny Pawlowskej je založený najmä na kritike jej vlastného tela. V knižke pracuje s témami „bodyshamingu“ predtým, než to bolo cool. Smutné však je, že je z tejto knihy cítiť, ako sa aj ona sama celý život podceňovala.
Príbeh zhltnete na jedno posedenie pri káve; Halina opisuje život Olinky, ktorá sa rozvádza, lebo ju podviedol manžel, ktorý sa zaľúbil do inej. Ona sa s tým vyrovná aj vďaka milostným dobrodružstvám s inými mužmi. Také československé klišé, ktoré neublíži. Na dovolenke jednoducho ideál na oddych.
Pribalila som si k nej aj Franza Kafku, aby som to trochu vyvážila.
Rok magického myslenia (Joan Didion)
Odporúča: Radka Baňovič Morongová
Som úplne presvedčená, že by sme s Joan Didionovou boli kamošky. Keby nežila v USA a keby pravdaže nezomrela a ďalších tisíc keby. Didionová začínala v magazíne Vogue a neskôr napísala množstvo reportáži pre množstvo iných denníkov. Písala o subkultúrach, reportovala z občianskej vojny v Salvadore a napísala niekoľko esejí, ktoré vyšli pod titulom Let me tell you what I mean.
Bola inteligentná, mala ostrý jazyk a ešte aj vyzerala výborne, niežeby na tom záležalo.

Minulý rok som prečítala jej román Rok magického myslenia a navždy som si ho zapísala do top päťky kníh (je tam ešte V korunách stromov od Powersa, Big Sur od Kerouca, Malý život od Yanagihari a Jana Eyrová).
Didionová v ňom opisuje rok jej života od náhlej smrti jej manžela, tiež novinára Johna Gregoryho Dunnea. Joan je zrazu sama, analyzuje deň, kedy sa nehoda stala, premýšľa, čo vtedy mohla urobiť inak, čo mohli urobiť inak doktori.
Prostredníctvom spomienok vykresľuje život svojho manžela, ale aj svoju súčasnosť. Tá sa točí okolo uvedomenia si jeho smrti a starostlivosti o ich chorú adoptovanú dcéru. Joan má šialené myšlienky, robí šialené veci a v období, kedy si nie je sama sebou istá, hľadá cestu k novému normálu.
Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, táto kniha ťa emocionálne zdevastuje. A vzhľadom na to, že každý z nás už niekedy o niekoho prišiel, je veľmi realistická. Naozaj ťa chytí, roztrhá ti vnútro a ty budeš celé nasledujúce týždne písať všetkým najbližším, aby si na seba dávali extrémny pozor. Alebo som to robila len ja?
O knihe sa hovorí aj ako o návode, ako sa dá zvládnuť smútok, prípadne, veľmi pesimisticky, o manuáli prípravy na budúcnosť. Ale nebudeme maľovať čerta na stenu.
Ideálna na dovolenku? Neviem, možno ak ti neprekáža, keď druhí uvidia, ako na pláži rumádzgaš.
Chain-Gang All-Stars (Nana Kwame Adjei-Brenyah)
Odporúča: Tímea Krauszová
Ľudia tvrdia, že na sociálnych sieťach všetci hovoria len o tej istej desiatke kníh, ale podľa mňa to nie je pravda. Politické scifi o temnej budúcnosti, v ktorej Spojené štáty premenia väzenský systém na ziskový televízny súboj na život a na smrť som prvýkrát uvidela na tiktoku.

Už názov All-Stars naznačuje, že pôjde o športový tím, v tomto prípade o najbrutálnejší bojový šport vôbec. Zúčastňujú sa na ňom iba ľudia odsúdení na doživotie, z ktorých sa stávajú novodobí gladiátori a gladiátorky – áno, ženy sú v týchto bojoch nielen prítomné, ale aj brutálne úspešné, čo je veľmi dobré využitie stereotypu o černoškách a ich sile.
Môžu svoj trest skrátiť, ak sa prebojujú na najvyššiu úroveň, no drvivá väčšina z nich na tejto ceste zomrie.
Popri bojoch, ktoré sú krátke, ale krvavé, si autor dal záležať na vybudovaní komplexného sveta. Zisťujeme, ako sa technológie, ktoré už dnes máme k dispozícii, môžu vyvinúť a zneužiť na kontrolu a trestanie obyvateľov a väzňov. Sledujeme, ako sa proti vysielanému nútenému násiliu časť ľudí búri a ako aj tieto protesty dokážu prehlušiť exkluzívne živé vysielania či 24/7 feed kamier umiestnených v okolí súťažiacich.
Kniha komentuje systematický rasizmus, nekontrolovaný kapitalizmus a toxický svet sociálnych sietí a skúma, či človek, ktorý násilie dobrovoľne sleduje, nie je tak trochu aj jeho súčasťou. Ak miluješ staré série Black Mirror, spoločenskú kritiku či špekulatívnu fikciu, toto je kniha pre teba.