V rybárskej osade Orlowo na severe Poľska stojí priamo na pláži reštaurácia Tawerna Orlowska. V lete je promenáda plná ľudí. Sedia na terasách a obdivujú historické domy zachované ešte z 18. storočia, keď na mieste postavili prvý hostinec. Alebo sa prechádzajú po pláži, mieria k útesu, z ktorého sa možno pokochať výhľadom na Baltské more a „nakŕmiť“ sociálne siete.
Ale v čase, keď pri taverne stojím ja, je apríl, zamračené a na pláži nie je nik, len čajky a pár rybárov, ktorí sa motajú okolo lode a pripravujú ju na ďalší deň.
Miestnou špecialitou sú údené ryby. Zistila som to pomerne rýchlo aj bez toho, aby som do nej vošla. Na pláži pod reštauráciou stála malá chajdička, z ktorej sa dymilo a údená vôňa stúpala po vetre.
Z dymu sa vynoril muž v montérkach. V chajde stál meter vysoký murovaný rám prikrytý kobercami. Ako ich odkryl, vyvalil sa spod nich štipľavý dym. Keď sa rozplynul, z jamy na mňa pozeralo možno päťdesiat rýb zavesených na hákoch za hlavu.
Mužovi sa ligotali oči, ťažko povedať, či za to mohol dym alebo wódka truskawkowa.
Ryby sa údia niekoľko hodín, potom putujú rovno do reštaurácie. (zdroj: Radka B.Morongová/Closer)Pohľad do udiarne ma stál štyri veci z kufra, ktoré budem musieť oprať aspoň dvakrát a bunda mi smrdí doteraz. Väčšina turistov však sem dozadu nepríde, sedia v taverne, najedia sa a pokračujú ďalej.
Len dva kilometre od Orlowa je moderné centrum mesta Gdyňa, s barmi, živou promenádou a luxusnými bytmi. Pár kilometrov na opačnú stranu stojí okázalý Sopot. Marketing si buduje na plážach, na nich stojacich reštauráciách, aj na termálnej vode.
Odtiaľ je to už len na skok do Gdansku, centra Trojmesta – ako túto trojicu miest poľského severu nazývajú. Kto bol najďalej na trhoch v Novom Targu, v Zakopanom alebo v Krakove, rýchlo zistí, že toto je iné Poľsko. Možno za to môže aj fakt, že pravidelne zabúdame, aký veľký je náš severný sused.
Ako každá prekvitajúca destinácia, ktorú nakopli lacné letenky a krásne videá na sociálnych sieťach, aj Trojmesto dnes bojuje s tým, čo zo svojej identity predať a čo si ponechať za svoje.
Staré mesto Gdanska je v lete plné turistov. (zdroj: Mateusz Ochocki)Kde je to more?
Prvá otázka väčšiny cestovateľov prichádzajúcich do Gdanska znie: Tak, kde máte to more? Je to síce prístavné mesto a budí dojem, že z centra si za pár krokov na pobreží, no nie je to tak. Starým mestom prechádza rieka Motława, Baltské more je tak od centra vzdialené asi desať kilometrov a z okna hotela ho neuvidíš.
Väčšina územia Trojmesta bolo až do roku 1945 na území Nemecka. Ak máš doma stolovú hru Jízdenky, prosím!"s mapou Európy 19. storočia, namiesto pomenovania Gdansk je tam nemecký názov Danzig. Aj preto sa môže zdať, že centrum tohto mesta nevyzerá „dostatočne poľsky“, nech to už znamená čokoľvek.
Vysoké, úzke budovy rôznych farieb posiate ornamentmi, ktoré vypĺňajú historické centrum pôsobia staršie než v skutočnosti sú. Gdansk bol počas druhej svetovej vojny bombardovaný najskôr Nemcami, potom spojencami a napokon aj „osloboditeľmi“ z Ruska. Výsledkom bolo mesto zrovnané so zemou, kde sa zachovalo len niekoľko častí pôvodných budov.
Podobne ako Varšavu vystavali po druhej svetovej vojne mesto nanovo, pričom kopírovali pôvodný vizuál budov.
Aj vďaka tomu môžeš obdivovať bohato zdobenú Zlatú bránu či Mariánsku ulicu s rovnomennou bazilikou. Nazývajú ju koruna mesta, za čo môže aj jej 82-metrová veža. Vstupné na vyhliadku je len čosi nad štyri eurá. Takmer zadarmo, že? Možno je tam jemný zádrh v podobe 400 schodov, ktoré si pre výhľad treba vyšliapať.
Najväčším a zároveň aj najdlhším námestím v Gdansku je Dlhá ulica. To je panoráma, ktorú vidíš na každej promo fotografii mesta. Inak ide o klasické európske námestie, na ktorom nájdeš obchodíky s často predraženými suvenírmi a reštauráciami.
Vidieť na severe Poľska čašníkov, ktorí postávajú pred podnikmi a ľudí hlasno pozývajú na svoje menu, je zrejme bežným prejavom globálneho turistického marketingu. V Gdansku, kde už za rohom pomaly číha strohá škandinávska mentalita, to pôsobí trochu ako päsť na oko.
Turistov lákajú na pierogy, no v tesnom závese aj na rizoto. Náš sprievodca Grzegorz len s veľkou nevôľou priznáva, že miestni až príliš milujú taliansku kuchyňu.
Kde sa najesť?
Záleží na tvojom badžete. V Gdansku či Sopote sa naješ lacno aj draho. Ak môžeš rozhadzovať, Trojmesto ponúka hneď niekoľko reštaurácií, ktoré odporúča sprievodca Michelin.
V reštaurácii Mercato majú fantastické jahňacie aj vynikajúceho haringa a kaviár. Piwna 74 zmení tvoj názor na kaleráb, varia ho, grilujú a podávajú ako hlavný chod. Stara Kuchnia ťa dostane interiérom, ktorý pochádza ešte z 19. storočia, ponúka jedlá šmrncnuté talianskou kuchyňou. V Sopote určite neobíď Fisherman, majú fantastickú uhorkovú polievku, v ktorej pláva vajíčkový koláčik, a skvelé ryby, ktoré každé ráno vyťahujú z mora.
Ak chceš trochu šetriť, v Gdansku zamier do tržnice Slony Spichlerz, je to ako Freshmarket v Bratislave, kde pod jednou strechou nájdeš niekoľko prevádzok. V lete určite neobíď 100cznia, komunitný priestor s obrovským street foodom obklopený industriálnymi budovami prístavu. A najlepší raňajkový spot je určite Chleb i Wino. V Sopote zájdi na klasickú rybaciu polievku, haringy na spôsob zavináčov či rybu a hranolčeky do podniku Bar Prysztia.
Gdansk ponúka aj množstvo skvelých kaviarní. Dobré cappuccino si dáš v Manifestacja, Sips, GingerKawa či 1505 Kawarnia.
Ako sme rýchlo zistili, v starom meste sa nedá zablúdiť, všetky ulice vedú k rieke Motława, ktorú v jednom mieste predeľuje Ostrov sýpok. Ak sa postavíš na stred jedného z mnohých mostov križujúcich rieku, na jednej strane uvidíš historické budovy na čele so starobylým dreveným lodným žeriavom a na druhej strane ich moderné varianty.
V Gdansku sa totiž rozhodli rekonštruovať s úctou k histórii a nové štvrte kopírujú tvar starých budov, no so súčasnými fasádami. Na ostrove tak nájdeš moderné tehlové stavby, ktoré miestami pripomínajú takú malú Kodaň.
Grzegorz vidí naše nadšenie, a tak hneď prehodí, že táto časť nie je pre miestnych. Ceny za byty na ostrove sa šplhajú do závratných výšok a promenádu Motławy lemujú predražené reštaurácie.
Tŕňom v oku miestnych je aj fotospot pred veľkým nápisom GDANSK a ruské koleso, ktoré mnohí po celom svete označujú za „rakovinu veľkých miest“. Odfotila som si ho, keď sa Grzegorz nepozeral.
Múzeum, aké by malo byť všade
Gdansk a jeho okolie je významným dejiskom poľských dejín, ale aj svetových. Diery od streľby či betónové bunkre sú aj dnes pevnou súčasťou architektúry mesta.
Jeden z bývalých bunkrov Bunkier Klubogaleria na piatich poschodiach, obklopených hrubými železo betónovými múrmi, ponúka reštaurácie, bary aj koncertnú sálu. Na jednej z vonkajších stien sú dokonca umiestnené chyty na lezenie.
Povinnou zastávkou v meste je Múzeum 2. sv. vojny. Ide o ambiciózny projekt, ktorý ohúri z vonku aj zvnútra. Hlavná presklená budova má asymetrický tvar, sú v nej prevažne kancelárie múzea a kaviareň, samotné múzeum je vsadené do zeme.
Rozprestiera sa na 5000 m², no ani na moment sme sa nenudili.
Súčasťou expozície sú dva pôvodné tanky, okolo ktorých bolo múzeum prakticky postavené, ale aj kulisy typických ulíc či bytu v Poľsku, ktoré ukazujú, ako vyzerali pred vojnou či po nej.
Prechádzať sa pomedzi trosky mesta, či popri skutočnom vagóne, ktorý sa využíval na transporty Židov ti povie tisíckrát viac ako učebnice. Aj tri hodiny v tomto múzeu ubehnú ako voda, vyhraď si dostatok času.
Ako sa do Trojmesta dostaneš?
Najlepšie letecky. Do Gdanska to najvýhodnejšie vychádza nízkonákladovkou Ryanair, ktorá nedávno spustila priame letecké spojenie Bratislava – Gdansk. Spiatočné letenky sa dajú nájsť už v cene od 80 eur.
Ak sa chceš previezť, môžeš letieť aj do Viedne. Lieta tam Lufthansa aj poľské aerolinky LOT. Cena je však drahšia a čaká ťa medzipristátie vo Varšave.
Na gdanskom letisku rýchlo nájdeš zástavku vlaku, ktorý ťa odvezie buď do centra mesta, alebo ďalej do Sopotu či Gdyne.
Po Baltskom mori za spevu Katy Perry
Medzi mestami Gdansk, Gdyňa a Sopot premáva okrem autobusov aj rýchla mestská železnica tzv. eskáemka (SKM - Szybka Kolej Miejska, pozn. red.), lístky si môžeš kúpiť v trafikách či automatoch. Z centra Gdanska do Sopot zaplatíš približne dve eurá a cesta trvá dvadsať minút.
Druhá možnosť je bicykel, v okolí je až 500 km cyklotrás a tým aj množstvo požičovní.
Tretí spôsob dopravy je loď a to je možnosť, ktorú sme si v chladnom apríli vybrali my. Ako sa vraví, yolo.
V prístave v centre Gdanska je k dispozícii hneď niekoľko firiem ponúkajúcich plavbu do Sopotu či Gdyne, ceny sú rôzne. Hoci veľký koráb Czarna perła s motorovým pohonom vyzeral lákavo, Jacka Sparrowa alebo teda skôr Wróbela, sme vymenili za Jaroslava a jeho katamarán.
A pohár prosseca ako uvítací drink.
Jaroslav nastavil náladu najbližších takmer dvoch hodín v momente, keď do prehrávača strčil USB s asi celou diskografiou Katy Perryovej. Misia znela jasne, premeniť sivý aprílový Baltik na malú Kaliforniu.
Dont be afraid to catch feels, spievala Katy Perry, keď sme míňali remorkér ťahajúci obrovskú nákladnú loď, na ktorej nebolo ani živej duši. Nepríjemnou zhodou náhod bolo, že refrén Last friday night zaznel práve v momente, keď sme míňali poloostrov Westerplatte. Prvého septembra v roku 1939 práve sem dopadli prvé bomby druhej svetovej vojny. Tento deň pripadol na piatok, ale za to Katy Perry nemôže.
Pohľad na zlovestné a hmlisté čierne more dopĺňali motivujúce verše piesne Firework. Make 'em go, oh, oh, oh , spievala som si so svetrom obkrúteným okolo krku namiesto šálu, pretože som sa nezodpovedne zbalila na apríl v Bratislave, nie na apríl na severe Poľska.
Ako nám po zakotvení v prístave povedal druhý sprievodca Sebastian, v máji to tu už bude na krátke tričko. Všeobecná predpoveď hlási na začiatok leta „horúcich“ 17 stupňov.
Sopot má fantastický dovolenkový „vibe“.Akurát, keď sme tam boli v apríli, takto nevyzeral. (zdroj: Sopocka Organizacja Turystyczna)Sopot na bicykli a rybka frytka
Najznámejšie poľské kúpeľné mesto Sopot však v apríli klame telom. Absolútny pocit letnej dovolenky narúšajú len ľudia v zimných bundách a more, ktoré má v tomto mesiaci možno šesť stupňov.
Sebastian (a spolu s ním tisíc videí na tiktoku) hovorí, že v lete sa tu ľudia bežne kúpu, teplota vody sa vyšplhá na 19 stupňov. Mnohí mieria aj na blízky polostrov Hel, ktorý ponúka ešte čistejšie a pokojnejšie pláže.
Teraz je však desať stupňov a Sebastian má niečo, čo ja nie: teplú bundu a čiapku.
Pôvodne rybárska osada sa na kúpele premenila vďaka vojenskému lekárovi Jeanovi Georgovi Haffnerovi, veľkému propagátorovi hygieny. Ten prišiel na to, že v mori sa dá aj kúpať, zámožnejší hostia potom absolvovali niečo ako rituálne kúpanie. Znamenalo to, že vošli do mora do polovice lýtok a hneď nato vyšli von.
V meste natrafíš aj na fontány s vyvierajúcou soľankou – slanou minerálnou vodou s liečivými účinkami. Odporúčam nepiť ju priamo z fontány, musí sa najskôr zriediť s obyčajnou vodou, inak to bude mať fatálne následky pre tvoje nohavice.
Na rozdiel od Gdanska a Gdyne, Sopot bombardovanie počas druhej svetovej vojny prežil vo vynikajúcej kondícii. V okázalom hoteli Grand hotel, určenom pre tých najbohatších ľudí, si kľučku podávali Adolf Hitler, neskôr štáb Červenej armády a nakoniec aj Fidel Castro.
Snímky týchto hostí si zrejme na stenu nezavesia, no hotel je stále rovnako luxusný ako za starých čias. Izba s výhľadom na more stojí od tristo eur.
Loď nás priviezla k donedávna najdlhšiemu drevenému mólu na svete. Donedávna preto, lebo Sebastian nám po príchode smutne oznámil, že ich predbehli Nemci.
Po teda druhom najväčšom drevenom móle sa pri príchode loďou môžeš prejsť zadarmo, ak ideš z druhej strany, musíš si kúpiť lístok. Lístky stoja okolo dvoch eur. Oplatí sa to práve vďaka jeho dĺžke, z druhého konca sa ti naskytne nádherný pohľad na panorámu mesta a maják.
Aj keď je Sopot schodný aj pešo, vziať bicykle bol lepší nápad. Cyklotrasy ťa prevedú cez starý žrebčinec s parkúrovou dráhou. Okolo miestneho trhu, ktorý pripomína bratislavskú Miletičku, až do lesov nad Sopotom, kde sa ukrýva amfiteáter Lesná opera.
Mali sme k dispozícii elektro bicykle, a aj keď som sa hrdinsky snažila najmä šliapať, do sopotských kopcov som si zapla turbo. Odmenou za nulovú vynaloženú námahu mi bola reštaurácia na pláži, pretože keď si v Sopote, musíš jesť ryby.
Bar Pryzstań je klasické rybárske bistro, kde sa objednáva pri bare a jedlo si nosíš na podnose. Čerstvé ryby sú samozrejmosťou a typickými jedlami sú buď klasická rybacia polievka, alebo poľská variácia fish & chips v preklade, ktorý ma položil do kolien – rybka frytka.
V lete sú terasy po pobreží plné a ľudia si svoju rybku frytku snažia zjesť ešte predtým, ako im ju ukradnú zvedavé čajky. V apríli som však musela najskôr počkať, kým mi po bicyklovaní odmrznú prsty.
Najlepšie mesto na život
Poliaci majú Slovákov radi. Možno aj preto, že slovenčine rozumejú lepšie ako napríklad češtine. Ako sme obdivovali orlowskú udiareň, pristavil sa pri nás miestny. Podľa toho, ako sa kolísal aj pri snahe ostať stáť, bolo jasné, že wódky dnes už bolo dosť.
Rybárske loďky v Orlowe. (zdroj: Sopocka Organizacja Turystyczna)Opýtal sa, odkiaľ sme, hovoríme, že zo Slovenska. Chvíľu trvalo, kým uši odovzdali informáciu mozgu, no potom nadšene vykríkol: Slovááááci! Héééj, Slováááci. Vzal dvoch kolegoch z našej skupiny a odviedol ich nevedno kam. Vrátili sa až po niekoľkých minútach s ponukou presťahovať sa do Poľska a oženiť sa s miestnymi ženami.
Dnes je pre Poliakov pobrežie Baltského mora niečo ako riviéra. Tí z juhu sem chodia na dovolenky, tí miestni si to tu nevedia vynachváliť. Majú tu všetko: tradície aj moderný život.
Pred začiatkom druhej svetovej vojny sa Gdyňa za pár rokov vypracovala z osady na pulzujúcu metropolu. Mohol za to veľký prístav, odkiaľ odchádzalo mnoho zaoceánskych lodí s emigrantmi hľadajúcimi lepší život najmä v Amerike. Na konci vojny prístav zbombardovali, no centrum s modernými budovami zostalo viac menej nedotknuté.
Gdyňa je moderné mesto pre mladých aj bohatých – byty v prístave stoja 17-tisíc eur za meter štvorcový. (zdroj: M. Sałatowski)Dnes už vojnu pripomínajú len pamätníky a múzeá na vode. Napríklad torpédoborec Blyskawica z tridsiatych rokov, ktorý už navždy zakotvil v prístave.
Gdyňa nežije z minulosti, buduje, napreduje a je na najlepšej ceste stať sa centrom mladých. Aj sprievodca Sebastian nadšene tvrdí, že je to najlepšie miesto na život.
Tam, kde práve stojíme, aj najdrahšie. Pobrežie sa teší bohatej výstavbe, no podobne ako v centre Gdanska, ani tieto byty nebudú pre miestnych. Štvorcový meter má stáť až 17-tisíc eur a s najväčšou pravdepodobnosťou z nich budú drahé airbnb ubytovania pre turistov. Tých sem v posledných rokoch chodí až dva milióny ročne.
V Trojmeste však dobré ubytovanie nájdeš už od 50 eur na noc. Ceny v reštauráciách a potravinách sú priaznivé a ak sa sem vyberieš mimo sezóny, vyhneš sa plnke. Len si nezabudni čiapku.
