Veronika Bednárová pracovala za posledných trinásť rokov vo viacerých cestovných kanceláriách. Dlhé roky strávila v spoločnosti Bubo, sprevádzal aj pre cestovku pre mladých Flying Banana, ale v poslednom období pôsobila už len v Travelistane.
Keď minulý rok vyšla informácia, že Travelistan minimálne v dohľadnom období ruší všetky zájazdy, Veronika si povedala, že už nebude na nič čakať.
Slovák robí v hoteli na Malorke: Plat dostávam len deväť mesiacov v roku, inak si musím zarobiť Čítajte Rozhodla sa využiť roky skúseností a začala podnikať na vlastnú päsť. Dnes je zakladateľkou vlastnej cestovnej kancelárie s názvom Nomadix.
Webovú stránku spustí v priebehu najbližších týždňov, no zájazdy sa už teraz zapĺňajú samy od seba. Podpultovo. Klienti, ktorí boli Veronikinou prácou nadšení, s ňou chcú vycestovať znovu. Aj bez veľkého marketingu jej podnikanie začína úspešne.
Kedy prišiel ten zlomový bod, keď si si povedala, že nastal čas založiť vlastnú cestovku?
Bol to taký prirodzený priebeh. V turizme pracujem viac ako trinásť rokov, svoje prvé skúsenosti som nabrala na lyžiarskych zájazdoch v cestovke Hitka. Potom som žila v zahraničí a kamoška mi napísala, že Bubo hľadá sprievodcov.
Necítila som sa ešte na pozíciu sprievodkyne, tak som sa prihlásila na pozíciu do kancelárie, ale rýchlo pochopili, že tam by som dlho neobsedela. Zostala som tam šesť rokov. Ku koncu som tam už nebola spokojná, tak som odišla.
Potom sa môj partner Peťo Hliničan spojil s Martinom Navrátilom z Travelistanu. Kedysi to bol len cestovateľský portál, oni z toho spravili cestovku, tak som im pomáhala aj ja. Travelistan takto fungoval šesť rokov, teraz už nefunguje. Keď sa chalani nepohodli na vízii, tak som si povedala, že nastal čas konečne využiť svoje skúsenosti a založiť si vlastnú cestovku.
V posledných rokoch si sprevádzala pre viacero cestoviek, napríklad aj pre Flying Banana. Nikdy si sa neviazala len na jednu firmu. Bol to od začiatku tvoj zámer?
To bol pôvodný plán. Keďže sme partneri, nechceli sme spolu ešte aj robiť. Chalani z cestoviek Flying Banana aj Maracuya sú naši kamaráti, tak som oslovila Paťa z Flying Banana, či pre nich môžem sprevádzať pár zájazdov a on súhlasil. Keď mi ponúkli zaujímavú destináciu, tak som do toho rada išla.
V poslednej dobe sme však v Travelistane mali tak veľa práce, že som sa venovala len tomu. Teraz, keď to skončilo, som si povedala, že už nebudem na nič čakať. Nebudem sa na nikoho spoliehať. Nikdy som nebola typom človeka, ktorému vyhovovalo mať nad sebou šéfa.
Veronika na Sokotre. (zdroj: archív respondentky)Do akej miery sa postupom rokov stal Travelistan tvojou srdcovkou? Stala si sa napokon pevnou súčasťou tímu?
Určite to bola moja srdcovka, každý z nás mal svoju úlohu. Najskôr to bol Martin s Peťom, potom som sa pridala ja a Samo. Pribrali sme dievčatá do kancelárie a sprievodcov, ktorých sme mali. Boli sme ako rodina.
Bol to krásny projekt, je mi ľúto, že sa skončil. Uvidíme, ako teraz Martin naloží so svojou budúcnosťou a budúcnosťou Travelistanu, určite sa tomu nejak bude venovať aj naďalej. Hlavne Peťo s Martinom pritom boli super tím. To, čo nerád robil Martin, rád robil Peťo a naopak. Boli pekná dvojka.
Keď prestal fungovať, prišla aj chvíľa, keď sa náhle zastavili všetky naplánované zájazdy a vy ste nemali čo robiť?
Zájazdy sa prestali uskutočňovať až v druhej polovici minulého roka, takže to nebolo tak, že by sa zastavili zo dňa na deň.
Minulý rok si sprevádzala prevažne už len pre Travelistan?
Už to bol len Travelistan. Okrem cestovania sa venujem aj kariére v koučingu a dizajnu, takže som sa chcela viac venovať aj týmto aktivitám. Začalo ma viac baviť pracovať aj z kancelárie, venovať sa instagramu, fotografovaniu či reelskam, nielen behanie po svete.
Keďže si sa však rozhodla založiť vlastnú cestovku, predpokladám, že bude postavená hlavne na tebe, tvojich skúsenostiach a reputácii. Rátala si s tým, že to v začiatkoch nebude také pohodové, ako by si možno chcela?
Neberiem to tak, že začínam od nuly. Mám veľa ľudí, ktorí ma dlho poznajú a vyslovene sa im páči cestovať so mnou. Aj sprievodcovia, s ktorými sme v posledných rokoch spolupracovali, chcú prirodzene pracovať so mnou, lebo nám to ide dobre. Som dosť zodpovedná a nechcem tvrdiť, že moje zájazdy sú bez chybičky, ale som veľký perfekcionista. Všetko chcem mať dotiahnuté do detailu.
Neprišiel aj moment, keď si si povedala, že by si s cestovaním najradšej skončila?
To mi vôbec nenapadlo. Neviem si predstaviť život bez cestovania. Mňa baví, že môžem svoj zážitok z krásnych miest sprostredkovať niekomu inému. Akurát som sa vrátila zo Sokotry, čo je najobľúbenejšie miesto na celom svete. Chcem ju ukazovať ľuďom zo svojho pohľadu.
Najskôr si oznámila, že tvoja cestovka sa bude volať Travel Republic. Následne si povedala, že názov sa bude meniť. Ako to dopadlo?
Už môžem prezradiť nový názov. Moja cestovka sa bude volať Nomadix.
Kedy chystáš spustenie stránky a zverejnenie všetkých zájazdov?
Teraz je môj plán venovať sa čisto príprave zájazdov. Cez leto máme len veľryby, inak budem doma. Chceme sa sústrediť na zájazdy na jeseň a na budúci rok. Stránku sa chystáme spustiť do mesiaca, od toho momentu už budeme fungovať len pod názvom Nomadix aj na všetkých sociálnych sieťach.
Zájazdov bude minimálne pätnásť. (zdroj: archív respondentky)Aké ohlasy si mala na to, keď si oznámila, že zakladáš vlastnú cestovku? Pod tvojím príspevkom na instagrame som videl, že sa ťa ľudia snažili varovať pred silnou konkurenciou na slovenskom trhu.
Bola to prirodzená vec. Vedela som, že konkurencia existuje, ale nemyslím si, že je až taká silná. Vzniká veľa cestoviek zameraných na mladých ľudí, ale týmto smerom sa nebudem uberať. Teda, nie výlučne týmto smerom.
Tým, že už mám vybudované meno a ľudia ma poznajú, moja cestovka v skutočnosti fungovala ešte predtým, ako som to oficiálne ohlásila na facebooku. Mne sa ľudia ozývali sami, takže som zaplavená prácou. Keď klientov donesiem domov spokojných, tak potom chcú mať takúto skúsenosť znovu. A ozvú sa mi.
Je náročné zháňať klientov?
Hladí mi dušu, že klienti zatiaľ prichádzajú sami. Nechcem znieť namyslene, ale viem, že svoju prácu robím dobre. Dávam si na tom extrémne záležať. Organizovanie zájazdov som si vyskúšala zo všetkých strán a pozícií, takže ma už veľmi nemá čo prekvapiť.
Ľudia väčšinou reagujú na moje storky. Keď som niekde na cestách, vždy mi píšu, nech pripravím zájazd napríklad do Saudskej Arábie, potom si niekto pýta Venezuelu. Všetko si zapisujem a keď na to príde čas, ozvem sa ľuďom a poskladáme partiu, u ktorej viem, že mala záujem práve o konkrétny zájazd.
Na instagrame si zatiaľ propagovala zájazdy na Sokotru a za veľrybami do Tichomoria. Pôjde najmä o takéto čerešničky?
Bude to široká škála. Nebudú to len veľryby, ale budeme ponúkať aj tie. Chystáme sa za nimi na zájazd v júli, na čo sa veľmi teším. Nedá sa opísať, čo človek cíti, keď pláva v mori a vedľa neho pláva veľryba veľká ako panelák spolu s mladými.
Minulý rok sme veľryby robili v Travelistane, Martin dal jeden dátum a hneď sa vypredal. Tak Peťo navrhol, nech pridáme ešte jeden, a aj ten sa hneď vypredal. Preto sme sa rozhodli v tom pokračovať, aby všetci, čo po tom túžili, mohli ísť.
Väčšina miest, kam budeme chodiť, sú moje srdcovky. Bude tam aj Ázia, Afrika, Stredná aj Južná Amerika. Chystáme okolo 15 až 20 zájazdov.
Veronika Bednárová sprevádza už 13 rokov. (zdroj: archív respondentky)Všimol som si, že cena zájazdu za veľrybami je 4890 eur. Kto je cieľovka?
Je to veľmi drahé, ale môže za to veľa faktorov. Ostrov Tonga sa nachádza pri Novom Zélande, čo je drahá oblasť. Len samotné tri dni s veľrybami stoja 2500 eur. Je to zájazd pre všetkých dobrodruhov, ktorí si to môžu dovoliť. Aj ubytovanie je v rôznych triedach, sú miesta, kde sa dá bývať len v jednoduchých chatkách.
Ak s tým má niekto problém, ale má na to peniaze, tak tento zájazd nie je preňho. Minulý rok sme mali prevažne mladšiu partiu. Treba myslieť aj na to, že dostať sa na Tongu je náročné, letí sa do Istanbulu a potom sú to ešte dva lety, ktoré mali 11 hodín. Človek si to musí odtrpieť.
Je to však unikátny zážitok, lebo na Tonge sú prísne regulácie pre plávanie s veľrybami. Sú aj iné miesta na svete, kde sa to dá zažiť, ale tam je vo vode hromada ľudí. Na Tonge je vo vode len sprievodca so štyrmi ľuďmi. Je to privátny zážitok.
Veľa ľudí si podľa mňa myslí, že keď niekto predáva zájazdy za 5000 eur, musí na takomto zájazde zarobiť veľmi veľa peňazí.
To vôbec nie. Naše marže sú pár stoviek eur. Keď si človek spočíta, koľko stoja letenky, ubytovanie, potápanie veľryby. Sú to tisíce eur. Napríklad tento zájazd nie je až taký zárobkový, je to skôr o tom, že tam chceme zobrať ľudí a aj my to chcem zažiť znovu.
Na akých typoch zájazdov máte marže vyššie, teda viete na nich lepšie zarobiť?
Marže sú rozdielne podľa zájazdu. Keď ideme na osem dní do Maroka, Ománu či Jordánska, máme nižšiu maržu. Ak ideme do Peru alebo Bolívie, maržu máme vyššiu. Závisí to aj od toho, koľko práce máme so zájazdom, pretože zájazd je veľmi zvláštny produkt poskladaný z rôznych článkov.
Keď sa jeden pokazí, môže to dopadnúť veľmi zle. Na veľa vecí ani nemáme dosah. Niekde máme partnerov, ktorým vieme dôverovať a máme so zájazdom o trochu menej práce, inde takýchto partnerov nemáme a práce máme oveľa viac. Od toho sa odvíja aj marža.
Dá sa o cestovateľskom biznise na Slovensku povedať, že sa na ňom dá dobre zarobiť?
Určite sa na tom dá zarobiť. Ako na každom biznise, ale mať cestovku je ťažký biznis. Môže sa stať hocičo. Treba sa pripraviť na to, že stále niečo riešiš. V jednej krajine môže byť zemetrasenie, inde začnú protesty, potom si niekto zlomí ruku a musíš riešiť storno. Potom nám zrušia let.
Kto by chcel ísť do tohto biznisu, musí sa pripraviť na veľa potenciálnych komplikácií a veľa stresu. Treba sa obrniť. Všetko sa dá vyriešiť, keď sa chce.
Keby si niekto chcel na Slovensku založiť cestovku, čo je na celom tomto procese podľa teba najťažšie?
Najväčším problémom bude získať poistenie. Myslím, že sú len tri poisťovne, ktoré poisťujú cestovky, ale veľmi to robiť nechcú. Keď je niekto v tomto biznise nový, je možné, že poistenie ani nemusí dostať. Aj keby mal vypracovaný geniálny biznis plán.
Je ťažké zohnať kvalitných sprievodcov, na ktorých sa vie spoľahnúť?
Myslím, že hej. Ľudia, ktorí majú túžbu cestovať, často nevedia, do čoho idú. Je rozdielne pracovať pre Bubo a nás alebo Flying Banana. Viem, že Bubo posiela sprievodcov do destinácií na dlhé šnúry, čo môže byť vyčerpávajúce. My robíme jeden, maximálne dva rovnaké zájazdy za sebou. Aby sprievodca odviedol dobrú prácu, oddýchol si a šiel znova.
Je pre cestovku ekonomickejšie mať v destinácii človeka na dlhšiu šnúru, ale sprievodcovia sú potom vyčerpaní a rýchlejšie vyhoria. Sprevádzanie nie je len cestovanie, je to hlavne starostlivosť o klientov. Rozmýšľať dva kroky popredu, spraviť check-in, skontrolovať vouchre, všetko potrebné zabezpečiť.
Sokotru si zamilovala. (zdroj: archív respondentky)Dostala si sa počas tvojich 13 rokov skúseností v tomto biznise do bodu, keď si sa blížila k vyhoreniu?
Veľa sprievodcov chce stále zažiť niečo nové. Je to ako droga. Človek je doma, chvíľku je mu fajn, ale potom už potrebuje znovu niekam vyraziť. U mňa sa to pomaly mení, odkedy som sa viac začala venovať mentálnemu zdraviu. Ale kedysi som to takto mala, vidím to aj na väčšine svojich kolegov.
Túžba spoznávať je občas silnejšie ako potreba oddychu. Veľmi frustrovaná som bola minulý rok, keď som sa vrátila zo zájazdu v Japonsku a musela som si dať oddych na niekoľko mesiacov. Moje telo aj myseľ boli vyčerpané. Toto by sa však nemalo stávať, človek by si mal strážiť svoju energiu a zdravie.
Existuje pre človeka ako ty na cestách po svete ešte niečo, čo ho dokáže zaskočiť?
Mňa vždy baví, že kamkoľvek prídeme, Slováci chcú meniť ľudí. Hneď vidíme, ako by niečo miestni mohli robiť lepšie a efektívnejšie. Prídeme do Indie a klienti hromžia, ako je možné, že si nevedia upratať plastové tašky pred domom. To ma fascinuje, že ľudia chcú všade prinášať našu civilizáciu.
Potom im musím vysvetliť, že keď tam ľudia pomaly nemajú čo jesť a nemajú kde bývať, určite ich nezaujíma, že majú v predzáhradke päťdesiat plastových fľašiek a desať igelitiek. Najskôr si potrebujú zabezpečiť svoje najzákladnejšie potreby na prežitie, až potom riešia ekológiu.
