Monika sa vrátila z Kodane, pretože sa v zahraničí necítila rovnako užitočne ako doma. Marek vedie laboratórium na STU, prostredníctvom ktorého rozvíja svoju fakultu.
Vyjadrenia piatich Slovákov a Sloveniek prinášajú perspektívu tých, ktorí tu ostávajú. Hovoria o tom, z čoho majú v aktuálnej spoločenskej atmosfére obavy, no aj o tom, čo ich na Slovensku teší.
Respondentov sme hľadali v online priestore aj v uliciach Bratislavy. Nájsť mladých ľudí, ktorí sú jednoznačne rozhodnutí, že na Slovensku zostanú, nebolo jednoduché.
Vrátila som sa za lepším životom
Monika sa celý život sa pohybuje v oblasti gastronómie, momentálne pracuje pre pražiareň kávy.
Nejaký čas strávila na Malte, v Kodani a na Islande, no stále ju to ťahalo na Slovensko. "Dlho som si myslela, že zakotvím v zahraničí. Zistila som, že sa nikde necítim tak naplnene a užitočne ako doma," hovorí 32-ročná Monika.
Monika sa celý život pohybuje v oblasti gastronómie. (zdroj: archív respondentky)Začleniť sa v zahraničí pre ňu nebolo jednoduché. Aj preto chápe Slovákov, ktorí sa z cudzích krajín vracajú domov s inšpiráciou a chuťou založiť tu niečo nové.
"Mnohí ľudia sa veľmi čudujú Slovákom, ktorí sa vracajú. Treba si však uvedomiť, že život v zahraničí nie je vždy med lízať," vysvetľuje.
Pochádza z Ivanky pri Dunaji, no už päť rokov žije v Bratislave. V porovnaní so Slovenskom mala v Kodani extrémne vysoké životné náklady. "Uplatniť sa vo svojej vysnívanej práci môže byť náročné. V gastre som mala takmer nulové šance, pretože takú prácu vykonávajú najmä študenti."
Na Slovensku jej chýba podpora mladých talentov. "V krajinách, kde som žila, je bežné, že sa štát aktívne zaujíma o mladých a podporuje ich rozvoj. U nás je to skôr výnimočné, no o to viac si vážim tých, ktorí sa napriek tomu rozhodli konať," vysvetľuje odborníčka na kávu.
Slovensko je plné príležitostí
Marek vedie výskumné laboratórium na Fakulte informačných technológií STU. Páči sa mu, že na Slovensku má väčšiu slobodu posúvať fakultu dopredu.
Mareka motivuje, že vie svoju fakultu posúvať dopredu. (zdroj: archív respondenta)"Ak by som bol na veľkej zahraničnej univerzite, bol by som omnoho viac viazaný systémom a oveľa dlhšie by mi trvalo, kým by som presadil zásadné zmeny," vysvetľuje 32-ročný vedec.
Názor, že naše univerzity nestoja za veľa, je podľa neho ďaleko od reality.
"Vidím to aj na členoch nášho labu, ktorí cestujú po špičkových zahraničných univerzitách. Už dávno neplatí, že by sme v niečom zaostávali, napriek tomu, že rozpočty máme často zlomkové."
