Slovák robí v hoteli na Malorke: Plat dostávam len deväť mesiacov v roku, inak si musím zarobiť

Lukáš žije na Malorke viac ako desať rokov.

Lukáš s rodinou na Malorke.Lukáš s rodinou na Malorke. (Zdroj: archív respondenta)

Lukáš Valo sa pred rokmi na Malorku dostal náhodou. Po tom, ako si prácu animátora vyskúšal v Grécku, šiel na konkurz a skončil na Malorke. Dnes tam žije už viac ako desať rokov.

Z animátora sa prepracoval až na manažéra v hoteli, ktorý má na starosti všetko, s čím by hostia potrebovali pomôcť. Nie je to však jeho jediná práca.

Súvisiaci článok Slovenka pracuje na luxusných výletných lodiach: Dobre zarobím, no šesť mesiacov nemám dovolenku Čítajte 

Popri práci v hotelierstve začali s manželkou Zuzkou podnikať. Turistom prenajímajú auto, organizujú súkromné výlety po ostrove a turistov vozia ešte aj z letiska do hotelov. Lukáš si navyše vo voľnom čase privyrába ako stolár.

SkryťVypnúť reklamu

Sám hovorí, že život na Malorke je o čosi drahší ako v Bratislave. Keďže sezóna na ostrove netrvá celý rok, plat dostáva len deväť mesiacov do roka. Ostatné mesiace musí vykryť vlastnou šikovnosťou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dlhé roky si na Malorke robil animátora v hoteloch, od začiatku svojej kariéry pôsobíš v hotelierstve. Ako si sa k tomu dostal?

Keď som na Slovensku dokončil strednú školu, nevedel som, čo so životom. Nevedel som sa zamestnať, nevedel som si nájsť prácu, ktorá by ma bavila. Raz som si povedal, že napíšem všetkým svojim priateľom na facebooku, či nevedia o nejakej práci mimo Slovenska. Podarilo sa.

Jedna kamarátka mi odpísala, že pre mňa má prácu animátora v Grécku. Nikdy v živote som animátora nerobil, ale stretli sme sa a zapáčilo sa mi to. O pár dní som už letel na Zakynthos. To bol rok 2011.

SkryťVypnúť reklamu

Pamätáš si, koľko si vtedy zarábal?

V Grécku som zarobil 400 eur mesačne, z čoho som ešte musel zaplatiť slovenskú zdravotnú poisťovňu, takže okolo 350 eur v čistom. Ale v hoteli som mal všetko zadarmo, jedlo aj ubytovanie.

Na Malorke o rok neskôr to bolo 700 eur v čistom. Kto bol šikovný, ten si však vedel zarobiť extra peniaze. Našiel som si diskotéku, kde mi platili euro za každého klienta, ktorého som tam priviedol.

Keď som večer moderoval v hoteli večerný program, oznámil som, že o pol noci sa stretávame pred hotelom a ideme na párty. Prišlo 30 ľudí. Hneď som mal zarobených 30 eur a na diskotéke som mal všetko zadarmo.

Jeden Maročan, ktorý do hotela chodil robiť šou s papagájmi, mi napríklad platil za každú fotku, ktorú si od neho hostia kúpili. Baby, ktoré fotili ľudí a robili im z toho magnetky, mi dali 40 eur vždy, keď prišli, lebo som im tam nahnal klientov.

SkryťVypnúť reklamu

Prečo si sa potom presunul na Malorku?

Hej. V Grécku to bola na začiatku katastrofa pre moje jazykové znalosti, no postupne som sa do toho dostal a úspešne dokončil sezónu. Potom som šiel na kasting na animátorov v Bratislave. Hľadali animátorov do Španielska, páčil som sa im, tak mi poslali ponuku.

Po prvej sezóne na Malorke nám odišla šéfka animátorov v hoteli, za ktorú narýchlo nevedeli nájsť náhradu. Nakoniec sa rozhodli, že to so mnou skúsia. Od roku 2013 som už robil šéfa animácie, bol som mladučký chlapec, ale videli vo mne potenciál. V tom čase som bol najmladší šéf animácie v 800-člennej firme.

Odkedy na Malorke trvá dovolenková sezóna?

Sezónu otvárame okolo 10. až 15. marca a končíme na Halloween v októbri.

Nemal si strach z toho, že si dostal do rúk toľko zodpovednosti?

SkryťVypnúť reklamu

Na začiatku určite, ale potom som si to začal užívať. Do roku 2017 som stále robil šéfa animácie, dobre som zarábal, bol som single, takže som nemal žiadne záväzky. Začal som sa však cítiť až príliš komfortne, potreboval som nový impulz.

Vedela ti firma vyjsť v ústrety?

Presunuli ma ako šéfa animácie na najhorší hotel na Malorke, ktorý vtedy v agentúre mali. Nikto tam nechcel pracovať, tak to ponúkli mne. Prišiel som tam, trápil som sa, ale napriek tomu sme tam v roku 2017 spravili najlepšiu sezónu. Manažoval som trinásť animátorov, čo pre mňa bola výborná skúsenosť.

Po sezóne prišla šéfka agentúry na celých Baleárskych ostrovoch a ponúkla mi miesto koordinátora animátorov. Zrazu som nemal na starosti tím animátorov na jednom hoteli, ale staral som sa o dvadsať hotelov po celej Malorke a Menorke.

SkryťVypnúť reklamu

Čo si všetko riešil?

Už som sa nemusel rozprávať s jedným riaditeľom, ale musel som komunikovať s dvadsiatimi riaditeľmi. Utorok ráno som letel na Menorku, poobede som sa vracal. To isté vo štvrtok.

Riešil som problémy všetkého možného rangu od opitých animátorov počas pracovnej doby až po bitku animátora s klientom hotela, pretože sa animátor zamiešal s klientovou manželkou.

Nebolo toho na teba v tom čase príliš veľa?

Veľmi veľa. Bežne som odpisoval na e-maily o tretej ráno a o deviatej utekal do hotela. Musel som si vycibriť španielčinu, s ktorou som mal v tom čase problémy a zvládať tlaky od firmy, ktorá potrebovala zarábať, a teda mať na hoteloch čo najviac ľudí.

Napriek úspešnej kariére v hotelierstve si však postupom rokov na Malorke začal podnikať. Prirodzene, v cestovnom ruchu. Čo ťa k tomu inšpirovalo?

SkryťVypnúť reklamu

Všetko zmenila korona. Medzitým som ešte v Bratislave po skončení sezóny v roku 2018 spoznal svoju budúcu manželku, ktorá pracovala v jazykovke a mala veľmi flexibilný pracovný čas. Vďaka tomu v roku 2019 za mnou cestovala prakticky dvakrát mesačne na ostrov. V roku 2020 sme sa rozhodli presťahovať na Malorku, lenže zrazu sa zatvorili hranice.

Ja som nám prenajal dom v dedinke El Toro, lenže od marca do augusta som v ňom býval sám, pretože sa Zuzka na Malorku nevedela dostať.

Stihol som odpracovať dva týždne, no pandémia zastavila turizmus, takže som zostal bez práce. Nájom však bolo treba platiť, navyše sme potrebovali aj nábytok, pretože sme si prenajali holodom.

Musel si teda vymyslieť spôsob, ako zarobiť peniaze aj bez práce.

Napadlo mi, že by som mohol robiť stolára. Môj brat je stolár a v detstve som mu občas robil lacnú pracovnú silu, takže som sa priučil remeslu. V dome som mal základné vybavenie, tak som si zmyslel, že zbúcham stolík do záhrady. Dal som to na marketplace na facebooku a do dvoch hodín som ho predal.

SkryťVypnúť reklamu

Všetci Malorčania nemohli chodiť do práce, boli doma a grilovali na záhrade, tak som si povedal, že spravím ďalší a ešte lepší stolík. Ten sa predal do piatich hodín. Zrazu mi písala klientka, či jej viem vyrobiť obrovskú klietku pre mačky do záhrady. Hovorím jej, že jasné.

Šlo to postupne. Ľudia si na moju prácu posúvali odporúčania, moje výrobky sa im páčili, aj keď som nebol profesionál. Ani stále nie som. Chceli stoličky, rámy na zrkadlá, stolíky. Páčilo sa im, že všetko vyrábam z masívneho dreva. Keď som nemal žiadny príjem z hotela, zachránilo ma stolárstvo.

Čo medzitým robila tvoja priateľka, dnes už manželka?

Priateľka síce odišla z jazykovej školy, ale začala ponúkať hodiny angličtiny online. Doteraz sa tomu venuje a veľmi ju to napĺňa. Má klientov prakticky po celej Európe. Okrem toho aktuálne pracuje aj na skrátený úväzok na veterinárnej klinike. No počas covidu to bolo o dreve a angličtinách.

SkryťVypnúť reklamu

Aké životné náklady má na Malorke mladá rodina ako vy?

Na Malorke sa žije o trošku drahšie ako v Bratislave. Problém je v tom, že tu nepracuješ dvanásť mesiacov, nebeží ti plat celý rok. Pracuješ počas sezóny, čo je zvyčajne deväť mesiacov do roka. Ostatné mesiace nemáš príjem.

Preto musíš peniaze zarobiť inak. Bežný týždenný nákup potravín v supermarkete nás stojí okolo 120 eur, ani nehovorím o nákladoch na dieťa. Za ubytovanie platíme 1200 eur, pokiaľ by si chcel niečo naozaj úžasné, môžeš mesačne platiť aj 2500 či 3000 eur.

Navyše, k dobrému ubytovaniu na Malorke sa ťažko dostáva. Nám dom prenajíma známy, ktorý nám dal dobrú cenu, ale keby som bol sám, tak to nezvládnem. Keď si sám, nedáš to, musíš bývať v izbe v spoločnom byte.

Nerozmýšľali ste už aj nad kúpou vlastnej nehnuteľnosti?

SkryťVypnúť reklamu

Ceny sú extrémne prehnané. Trojizbové byty stoja 300- až 400-tisíc eur. Najhoršie na tom je, keď vidíš, že to nemá takú hodnotu. Budovy často nie sú zateplené, dobre izolované, sem-tam sa objaví šváb.

Byty v moderných novostavbách stoja aj 500-tisíc eur. Domy napríklad u nás v dedinke El Toro pod milión eur ani nie sú. Asi nenájdeš ani dom pod milión a pol.

El Toro je turistická dedinka alebo má skôr lokálny nádych?

Nie je veľmi turistická. Máme len jeden päťhviezdičkový hotel, kde čas trávia prevažne ľudia, ktorí vlastnia lode a zakotvia dole v prístave. Keď sme tu pred pár rokmi mali festival, na ktorom vystupovala Christina Aguilera, tak bývala práve tam. Nie je to úplne hotel a miesto, kde by masovo chodili bežní turisti.

Napríklad v jasliach, kam chodí naša dcéra, majú v triede približne polovicu španielskych detí a polovicu detí rodičov, z ktorých mama alebo otec sú zo Španielska, ale druhý partner už Španiel nie je.

SkryťVypnúť reklamu

Vrátim sa ešte k tvojmu podnikaniu. Okrem stolárstva ste s priateľkou začali prenajímať ubytovanie pre turistov, aj keď si vy sami prenajímate dom, v ktorom bývate. Na prvý pohľad to znie ako celkom bláznivý nápad.

V roku 2021 prišiel boom, kedy po lockdownoch chceli všetci cestovať. My sme si povedali, že máme v dome izbu, ktorú nepoužívame, takže by sme ju mohli prenajímať turistom. Hotely boli vtedy drahé, tak nám to pripadalo ako dobrý nápad.

Aj tak sme ju museli zariadiť, pretože sme z nej do budúcnosti chceli spraviť detskú izbu. Zbúchal som nábytok a založili sme si na facebooku profil Valo Mallorca – Easy Holiday, kde sme izbu začali ponúkať. O turistov sme sa chceli postarať na lokálny štýl, nie tak, ako v all inclusive hoteli.

Urobili sme reklamu na facebooku a ľudia sa nám začali ozývať. Bol to dobrý bočný príjem, počas voľna v hoteli som navyše stále robil stolárčinu. Žena si našla robotu ako recepčná a popri tom učila angličtinu. Mali sme diverzifikovaný príjem.

SkryťVypnúť reklamu

Fungoval vám tento biznis s prenájmom izby?

Fungoval veľmi dobre, nielen v roku 2021, ale aj celý rok 2022, pretože sme v júli plánovali svadbu. Šli sme bomby, pretože sme si na ňu chceli zarobiť. Napadlo nám, že okrem prenájmu izby by sme turistom mohli robiť aj výlety na mieru. Veľa z nich sa bojí šoférovať alebo nechcú chodiť autobusmi, tak sme vymysleli ďalšie podnikanie.

Okrem toho sme rovno začali ponúkať aj rozvozy z letiska do hotela a naspäť. Päť dni do týždňa som robil v hoteli, dva dni som robil výlety a rozvozy. Nemali sme na seba s manželkou veľa času, lebo sme išli na maximum, ale aspoň sme si zarobili.

Hovoríš, že v roku 2022 ste išli na maximum, lenže potom prišiel zlom. Prestalo sa vám dariť v podnikaní?

V roku 2023 prišiel zlom. Manželka otehotnela a mňa vyhodili z práce. Nedohodli sme sa s firmou, tak mi museli vyplatiť odstupné. V Španielsku ťa musia vyplatiť podľa toho, koľko rokov máš odrobených, a keďže sme čakali dieťa, peniažky v hodnote nového auta nám prišli veľmi vhod.

SkryťVypnúť reklamu

Do júla 2023 sme ešte prenajímali izbu, ale potom sme ju museli pretvoriť na detskú izbu a odišiel nám jeden z príjmov. Manželka postupne odchádzala na materskú, takže sme potrebovali zarobiť peniaze navyše.

Kúpili sme si preto auto, ktoré sme začali prenajímať turistom. Paradoxne, auto je ako náš pasívny príjem, lebo nám zarába, aj keď sme doma.

Peniaze, ktoré mi vyplatila firma, sme investovali do detskej izby a dieťaťa. Nakoniec sa na mňa usmialo šťastie, pretože mi zavolali z jedného hotela, že ma chcú na pozíciu guest relations manažér. Ako spojku medzi riaditeľom a všetkým, čo sa v hoteli deje. Je to človek, čo hasí problémy turistov ale aj zamestnancov, ale takisto človek, čo rieši príjemné situácie ako napríklad výročia svadieb turistov.

SkryťVypnúť reklamu

Koľko si napríklad pýtate za prenájom auta na deň počas sezóny?

Auto stojí zhruba 50 až 70 eur na deň podľa toho, aký je mesiac. Cena odvozu z letiska na hotel sa líši podľa vzdialenosti. Ľuďom, ktorí majú hotel pri letisku, často píšem, nech si zoberú taxík, lebo ich to vyjde lacnejšie. Naopak, tí, čo majú hotel na druhej strane ostrova, to majú lacnejšie u nás.

A čo výlety?

Máme štvorhodinové aj osemhodinové výlety, ktoré stoja od 100 do 200 eur. Sú to súkromné výlety, kde klient nerieši, kde bude parkovať, či treba natankovať. Nasadne do auta, dá si pivko alebo vodu, ktorá ho už čaká vnútri, a užíva si.

Cez sezónu si guest relations manažér, cez víkendy a mimo sezóny si stolár, šofér aj sprievodca. Čo prevažuje?

Som hlavne otec. A po pracovnej stránke som guest relations manager. Ja k životu potrebujem ľudí, neviem si predstaviť, že by som robil niečo iné ako hotelierstvo. Celý život sa tomu venujem, som v tom dobrý a postupne smerujem k tomu, že by som rád celý hotel manažoval.

SkryťVypnúť reklamu

Stolárčina je však kreatívna aktivita. Keď riešim problémy hostí, väčšinou riešim abstraktné problémy. Keď si pustím hudbu a tvorím z dreva, je skvelé vidieť pred sebou predmet, ktorý som práve vyrobil.

Čo všetko ešte človek na tvojej pozícii musí urobiť, aby mal šancu stať sa šéfom celého hotela?

Najskôr sa musím dostať na pozíciu subdirector. Vo väčších hoteloch je bežné mať manažéra a druhého manažéra. Táto pozícia, hlavne vo väčších hoteloch, ti môže do budúcnosti zabezpečiť pozíciu manažéra napríklad v inom menšom hoteli.

Poctivo makám, učím sa, robím si kurzy a robím si svoju prácu najlepšie, ako viem. Zostávam trpezlivý a verím, že to raz vyjde.

Vedel by si si ešte predstaviť návrat na Slovensko?

Nikdy nehovor nikdy. Minulý rok mala manželka pohovor na učiteľku angličtiny do jednej známej súkromnej školy na Slovensku a aj keď to bolo finančne zaujímavé, nakoniec sme zhodnotili, že by sme si až tak finančne nepolepšili. Ak sa raz vrátime, bude to naše spoločné rozhodnutie. Ja sa vidím v hotelierstve, či už to bude Malorka, Rakúsko alebo Slovensko.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu