Zubárka Liliana žije na Spiši: Nemám dôvod odísť za lepším platom do zahraničia. Som tu spokojná

Liliana Hrušovská vyrastala na sídlisku v Spišskej Novej Vsi. Po štúdiu medicíny v Košiciach sa tam vrátila a dnes si nevie predstaviť žiť inde. S priateľom sa v meste usadili a kúpili si byt.

„Na Spišskej mi vyhovuje, ako je tu všetko blízko. Vyrastala som päť minút od škôlky a strednej školy. Dnes chodím všade pešo –do práce či do fitka,“ hovorí 27-ročná Liliana, ktorá v Spišskej Novej Vsi pôsobí ako zubárka.

Pokračujeme v sérii rozhovorov Zostali sme doma. Closer sa rozpráva s mladými ľuďmi, ktorí sa rozhodli žiť v menších regiónoch Slovenska a neutiekli za lepším životom do veľkých miest či do zahraničia.

Ak chceš byť súčasťou série a porozprávať o svojom živote v regióne, ozvi sa na kamila.sebestova@petitpress.sk.

Nedávno sa v Spišskej Novej Vsi debatovalo o diskusii konšpiračného média Zem a Vek, ktorú mesto zrušilo, no nakoniec opäť povolilo. Máš aj zo svojho okolia pocit, že je spoločnosť názorovo rozdelená?

Neviem to úplne posúdiť, pretože sa s nikým nepúšťam do konfliktu pre iné názory. Registrujem, že postoje ľudí sa tu líšia, no nemám pocit, že by nám to nejako zasahovalo do života.

Ja viac-menej žijem v svojej bubline otvorených ľudí, takže sa tu cítim dobre a mám pocit, že sem zapadám.

Spiš bol celé stáročia veľmi multikultúrny región, žili tam Nemci, Maďari, Židia a Slováci. Pretavilo sa to do dnešnej podoby mesta?

Z osobnej skúsenosti sa to veľmi neodráža, nemám taký pocit.

Vídať v Spišskej Novej Vsi veľa turistov?

Občas ich registrujem, keď počujem niekoho rozprávať po anglicky, po nemecky alebo keď vidím, že sú iného pôvodu. No veľa ich nie je.

Využíva región svoj potenciál naplno?

Podľa mňa nie, to by sa dalo stále zlepšiť. Neviem možno úplne posúdiť ako, no som si istá, že Spiš by mal mať lepší marketing. Určite je tu veľa vecí, čo sa dá na vidieť. No mám pocit, že sú tu ľudia, ktorí sa snažia o to, aby sa pamiatky v regióne zachovali a aby Spiš napredoval.

Študovala si v Košiciach, nerozmýšľala si, že tam zostaneš aj po štúdiu?

V Košiciach som počas školy bývala na internáte, no každý víkend som trávila v Spišskej. Vďaka tomu, že som bola na izbe s kamarátkami zo strednej školy, som sa aj tam cítila ako doma. Košice sa mi veľmi páčia, majú krásne centrum mesta a rada sa tam vraciam. No dostala som pracovnú ponuku v Spišskej a rozhodla som sa ju zobrať.

Je to práca, v ktorej si dodnes?

Áno, so svojím šéfom som sa spoznala počas letnej praxe na vysokej škole. Medzičasom sa osamostatnil a pracujeme spolu v Cechdente. Teraz som tam už tretí rok.

Aj môj priateľ je lekár. Pochádza z Rožňavy a spoločne sme sa museli dohodnúť na tom, kde sa usadíme. Nakoniec si tu našiel tiež miesto, kde majú skvelý kolektív a jeho práca ho baví.

Uplatnia sa v Spišskej Novej Vsi lekári relatívne ľahko?

Závisí od toho, v akom odbore sa chce lekár uplatniť. Moji spolužiaci z medicíny odišli do rôznych miest po celom Slovensku. Niektorí sa vrátili domov, ale nemám pocit, že by niekto z nich išiel do zahraničia.

(zdroj: archív respondentky)

Ty si nezvažovala odísť za lepšími platobnými podmienkami do Nemecka, Rakúska či Česka?

Nemala som dôvod odísť. Pre mňa je dôležitá moja rodina a priateľ. Práve tí ma v tejto krajine držali. Preto som chcela dlhodobo zostať na Slovensku.

Stále to vidíš rovnako?

Som tu šťastná a veľmi ma baví moja práca. Je tu veľa možností na trávenie voľného času. Nemám dôvod momentálne odchádzať, keďže som spokojná aj s mojím platom. Nedávno sme si kupovali s priateľom byt, takže sa tu chceme usadiť.

Nájsť si bývanie vo väčších mestách zvyčajne trvá dlho. Ako to išlo vám?

Začali sme sa najskôr len nezáväzne obzerať po byte. Vedeli sme, že jedno z kritérií je, že chceme bývať v centre mesta. Najmä z dôvodu pešej dostupnosti.

Predtým sme mali podnájom v centre, tak sme si začali pozerať podobné staršie byty. Najskôr nás nič neoslovilo, no asi päť minút od centra prebiehala výstavba bytoviek. Prebiehal deň otvorených dverí a nás jeden z týchto bytov oslovil.

Vybrali sme si trojizbový byt za približne 200-tisíc. To je ešte na Spišskú celkom vysoká cena. Pozerali sme aj oveľa lacnejšie byty, dvojizbáky v centre mesta stáli približne okolo 130-tisíc.

Zubárčina je mentálne aj fyzicky náročné povolanie. Ako svoju prácu zvládaš?

Na začiatku to bolo trochu náročnejšie, lebo toho bolo veľa a chcela som to robiť naozaj dobre. Mám to šťastie, že môj šéf je mi dobrým mentorom a stále mi radí a pomáha.

Tým, že to už robím dlhšie, cítim sa v práci komfortnejšie. Samozrejme, vie to byť náročná práca, no práve preto je to výzva. Stále sa mám kam posúvať.

Niekedy sú trochu voľnejšie dni, inokedy je toho naozaj dosť veľa. S pacientmi sa zrejme lepšie poznáme, máme osobnejšie vzťahy, keďže je to malé mesto.

Uvažovala si aj nad prácou v štátnej nemocnici?

Nie, to som nechcela. Väčšina mojich spolužiakov rozmýšľalo podobne, chceli sa osamostatniť a zamestnať na súkromných klinikách, kde je lepší zárobok.

Kedysi to bolo tak, že mal každý vlastnú ambulanciu, teraz je to už iné. Mne vyhovuje robiť na klinike, kde mám nad sebou niekoho skúsenejšieho, kto mi vie poradiť.

Sťažujú sa ľudia na vysoké ceny?

Niektorí áno. No sme veľmi moderná ambulancia, máme špičkové prístroje aj kvalitné materiály. Snažíme sa pracovať na vysokej úrovni a aj preto sú ceny vyššie.

Ty osobne si s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti v Spišskej spokojná?

Mne tu nič nechýba. Keď niečo potrebujem, viem tu všetko vybaviť.

Spišská Nová Ves. (zdroj: Wikimedia Commons)

Keď nepracuješ, čo robíš vo voľnom čase?

V Spišskej sa dá toho robiť veľmi veľa. Chodím trikrát do týždňa cvičiť do fitka, okrem toho som začala chodiť na jogu a pilates.

Príležitostne chodievame na rôzne divadelné predstavenia alebo na iné kultúrne eventy. Budúci týždeň idem na kurz glazúrovania keramiky. Keď človek chce, dajú sa tu nájsť rôzne aktivity.

Popri práci stíhaš veľa športovať. Znie to tak, že je v meste je veľa športovísk.

Je tu napríklad aj plaváreň a v Spišskej to teraz dosť žije hokejom, aj môj priateľ chodí takto rekreačne hrať. V poslednom období sa tu tiež otvorili dve fitnescentrá, takže je tu podľa mňa toho dosť.

Ako človek, ktorý je zvyknutý na život v meste obkolesenom horami, chodíš rada na turistiku?

Želala by som si, aby som chodila v okolí Spiša do prírody viac. Aktuálne chodíme skôr príležitostne do Tatier alebo Slovenského raja.

Spomínaš, že chodievate s priateľom do divadla. Je si z čoho v tejto oblasti vybrať?

Áno. Máme tu klasické divadlo a tiež alternatívne divadlo KONTRA. Tam sme boli napríklad na predstavení, počas ktorého sa herci pohybovali po celej miestnosti medzi divákmi a bolo tam asi 20 miest na sedenie.

Čo sa týka kultúry, samozrejme, že Košice aj Prešov sú väčšie mesto, takže je tam toho viac. Radi cestujeme, takže nám nevadí ísť za kultúrou do iného mesta. V Prešove som bola napríklad na skvelom muzikáli.

V Spišskej je viacero výberových kaviarní či konceptuálnych barov. Vaše gastro sa neustále rozvíja.

Mám veľmi rada kávu, a preto som rada, že je tam viac vynikajúcich kaviarní. Medzi moje obľúbené kaviarne patrí napríklad Mlynček alebo AMC. Každá má iný koncept, zaujímavý interiér.

Tiež máme v centre výborné reštaurácie ako Sotto alebo Burger a pivo. Je sa tu kde najesť, najmä vzhľadom na to, že je to menšie mesto.

Centrum v Spišskej je naozaj pekné a máme jednu európsku vzácnosť – najdlhšie šošovkovité námestie v Strednej Európe.

A čo ceny v gastre, sú podľa teba prijateľné?

Ceny kávy stúpli, no chodíme aj tak chodievame do týchto kaviarní radi. Záleží nám aj na tom, ako dané miesto vyzerá. Napriek tomu, že gastro zdraželo, chodíme sa radi raz za čas najesť do reštaurácie s kamarátmi.

Má sa ísť kam mladý človek zabaviť? Povedzme do baru či do klubu.

Áno, je tu viacero podnikov, ktoré vyzerajú dobre, dá sa tam napríklad zahrať calcetto aj posedieť na drinkoch. No kluby tu veľmi nemáme. Občas tu organizujú aj hudobné eventy, napríklad sme mali štefanskú zábavu priamo v historickej budove Reduty s dídžejom EKG.