Keď budeš makať, budeš bohatý a krásny ako ja. Videá extrémnych ranných rutín sú toxické

Influencer Ashton Hall sa budí o 3:50 ráno. Z tváre si odlepí nálepku z úst, ktorá mu pomáha so zdravším dýchaním. Umyje si zuby a o 4:10 už na balkóne klikuje, pričom rozbije fľašu luxusnej minerálky Saratonga. Črepiny uprace záhadná žena a on si zatiaľ s ešte stále prelepeným nosom číta niečo, čo vyzerá ako biblia. Prescrolluje tablet a o 5:30 naplní veľkú misu ľadom, vytlačí citróny a ponorí do nej tvár.

O šiestej si oblieka športové oblečenie, ktoré si však nevytiahne zo skrine sám, opäť mu ho podáva tajomná žena, ktorej tvár očividne nemusíme poznať. Môže to byť priateľka, sestra, môže to byť asistentka, aj slúžka. Nevieme.

Konečne si odlepí nálepku z nosa a do luxusnej tašky Goyard za približne 2000 eur si balí oblečenie do sauny a na cvičenie. O 7:20 cvičí vonku, o 7:40 sa fotí s fanúšikmi. O 8:00 nasadá do luxusného auta, o 8:20 si už dáva doma sprchu a beztvará žena mu šúpe banán. Ashton vezme šupku a poutiera si s ňou tvár.

O 9:00 sadá k raňajkám a pri jedení si pozerá prevažne svoje fotky na instagrame. Mimochodom, na jeho telefóne v tom momente ukazuje čas 6:06 - asi chyba v postprodukcii, nevadí.

O 9:29 si ešte raz ponorí tvár do vody s ľadom a o 9:36 už nahráva podcast.

Ranná rutina Ashtona Halla s popiskom “ľahká cesta sa nevypláca, vstávaj” vzbudila veľkú pozornosť. Podobných videí o ukážkovom životnom štýle, či zázračných príbehoch o rýchlom zbohatnutí aj motivačných rečí je na internete mnoho.

Médiá ich spájajú s tzv. bro culture, ktorá môže a nemusí mať negatívny význam. Bez ohľadu na to však často propagujú pre mnohých nedosiahnuteľný životný štýl, čo môže mať výrazný dopad na mužskú psychiku.

Je to clickbait

Na instagrame Ashtona Halla video lajklo viac ako tri milióny ľudí, na tiktoku malo 24,8 miliónov videní. Písali o ňom na CNN, v The New York Times a na mnohých ďalších weboch. Vzniklo množstvo paródií, jedna aj v známej skeč šou Saturday Night Live.

Najviac negatívnych ohlasov sa dotýkalo práve (ne)zobrazenia ženy vo videu. Podľa ľudí na internete ale aj niektorých médií Hall zobrazil vzťah ženy a muža ako nerovnocenný. Video radia medzi ďalšie produkty manosféry (súbor blogov, webstránok, podcastov, online fór, ktoré propagujú maskulinitu, mizogýniu a odpor voči feminizmu, pozn.red.).

Podľa sociologičky Marie Heřmanovej je video clickbait. Nepodceňuje, ako sa Hall prezentuje vo vzťahu k ženám, no myslí si, že si ho treba všímať ako celok.

„Keď sa pozriete na celkový obsah Ashtona Halla na sieťach, môžeme povedať, že tak trochu brnká na strunu toxickej maskulinity, ale je jasné, že mu ide predovšetkým o virálny dosah. Obrovské mediálne pokrytie videa aj paródií vygenerovalo množstvo pozornosti. No aj toto môže dokazovať, že odkazovanie na takéto obrazy manosféry môže v dnešnej dobe generovať engagement,“ hovorí.

Dokazuje to aj tiktokový profil amerického fitnes trénera Marvina Achiho, ktorý ešte minulý rok postoval klasické partnerské videá s priateľkou z Poľska. Posledné týždne sociálnu sieť kŕmi videami, kde sa mu asistentky klaňajú, prípadne mu nosia kufre.

Sociologička ako ďalší príklad podobného virálneho trendu uvádza rannú rutinu Patricka Batemana, hlavnej postavy z románu a neskôr úspešného filmu Americké psycho. Podobných videí, kde mladí muži napodobňujú túto postavu je na tiktoku či instagrame mnoho. Inšpirujú sa kozmetikou aj módou.

Heřmanová pripomína, že Americké psycho je napísané ako extrémna paródia a aj jeho napodobňovanie a zdieľanie na sociálnych sieťach môže byť takisto paródiou. Je to trend na tiktoku ako každý iný, ktorý zlákal väčšie množstvo mladých ľudí. To však neznamená, že nemôže mať negatívny dopad.

„Pri postave Batemana hovoríme o rodovom esencializme a rodovej binalite. V tom zmysle, že rodové role sú rozdelené a veľmi striktne určené. Byť mužom a aj sa rodovo identifikovať ako muž, znamená v tomto ponímaní mať určité biologické charakteristiky a kultúrne charakteristiky. Tie sa však veľmi ľahko môžu stať toxickými,“ dodáva.

V jeho prípade je to dokonalý výzor, drahé obleky, luxusné bývanie, ale aj násilie, mizogýnia a narcizmus.

Videá Ashtona Halla a iných sú problematické aj zo psychologického hľadiska, a to aj v prípade, že ide len o marketingový nástroj. Podľa psychológa Mareka Madra ide o modelovanie správania- v mladosti sa učíme tým, čo vidíme.

Mladý človek, ktorý sa ešte len začína orientovať vo svete, vzťahoch a dynamike medzi pohlaviami, môže sledovaním podobných profilov nadobudnúť presvedčenie, že úspešný muž má po svojom boku ženu, ktorá je ticho, prispôsobuje sa a neprekáža.

„Toto nie je len otázka estetiky videí. Je to významný socializačný faktor, ktorý môže formovať očakávania, správanie aj hodnotové nastavenie mladých mužov. Ak sú ženy zobrazované ako "slúžky smoothie a poriadku", ale nikdy ako partnerky v rozhodovaní, autority, individuality s vlastnými cieľmi a potrebami, potom sa môže veľmi ľahko začať formovať nevedomé presvedčenie, že rovnosť vo vzťahoch nie je norma, ale prekážka,“ hovorí Madro.

Starý trend, nový názov

Do bro culture zaraďujú médiá aj iných influencerov ako napríklad podcastera Joea Rogana, ktorý počas pandémie konšpiroval o vakcínach a ďalších ľudí promujúcich carnivore diéty či iné extrémne stravovanie sa. Napríklad Liver King, ktorý konzumoval surové mäso a vnútornosti.

Zároveň tam však radia aj wellness influencerov a crypto influencerov- teda ľudí, ktorí zbohatli na kryptomenách a teraz radia iným ako zbohatnúť a tiež motivačných influencerov.

Bro culture opisujú ako označenie skupiny mužov s istým výzorom a istými hodnotami. Nie je to však oficiálny termín, skôr trend, ktorý sa dynamicky vyvíja v online prostredí. Ak sa bavíme o prezentácii maskulinity a rodových rolí, najbližšie je tomu podľa Heřmanovej frat culture.

Frat alebo fraternity označuje bratstvo, termín sa používa na amerických univerzitách a súvisel s mužskými študentskými spolkami. Dostať sa do nich znamenalo pre prváka na univerzite prestíž a zároveň mu ponúkalo spoločenské krytie, skupinu, na ktorú sa mohol spoľahnúť, prípadne aj priateľov.

Sociológ a politológ Jonáš Syrovátka hovorí, že bro culture by sme pred takými pätnástimi rokmi nazvali "mačistickou kultúrou". A ak by sme išli ešte ďalej do minulosti, do deväťdesiatych rokov, môžeme hovoriť o kultúre Wall Street guys- finančníkov z Wall Street.

Opäť sa dostávame k Americkému psychu a Patrickovi Batemanovi, čo len dokazuje, že bro culture nie je nič nové. „Je to skôr typ správania sa, ktorý má stále iný názov,“ dodáva Syrovátka.

A aj keď sa v spojení s Ashtonom Hallom hovorí o bro culture primárne ako o negatívnom trende, má príliš široký záber a sociológovia nechcú zovšeobecňovať.

Zaručený recept na úspech alebo úzkosť

Influencer Colin Yurcisin vstáva o piatej ráno, desať minút si píše denník, pomodlí sa a beží do fitka. Pred niekoľkými rokmi bol chudobný a užíval drogy, ale teraz je multimilionár. Ako v komentároch pod videom na sociálnej sieti x sám hovorí: toto je rutina niekoho, kto si vydobyl svoju slobodu.

Tento text nie je o znevažovaní či vysmievaní sa z režimu a zdravého životného štýlu. Ide skôr o spoločenskú zodpovednosť.

Influenceri radi používajú slová ako „stačí chcieť“ alebo „ak budeš makať, budeš ako ja“, to môže byť dvojsečná zbraň najmä, ak sú cieľovou skupinou mladí muži, ktorí si v živote ešte len hľadajú vzory.

Na jednej strane môže motivovať, na druhej strane frustrovať. Tieto videá často ponúkajú len veľmi zjednodušený obraz úspechu.

„ Keď sa mladý muž opakovane stretáva s dokonalými telami, drahými autami, rannými rutinami o piatej ráno, meditáciou, investovaním, cold plungom, a to všetko zabalené do rétoriky „ak to nedáš, si lenivý, slabý, bez disciplíny“ – môže sa dostávať do vnútorného tlaku, frustrácie a pocitu zlyhania,“ hovorí Madro.

Tlak vzniká, keď mladí ľudia pri kopírovaní životného štýlu a napĺňaní ideálov narazia na svoje limity či už finančné, osobnostné, psychické alebo sociálne.

Za životným štýlom podobných influencerov nie je len disciplína, ale aj produkčný tím, genetika, sponzori, peniaze a starostlivo vybraná estetika. Madro pripomína, že keď nemajú k dispozícii podporné prostredie, môže sa u nich vzniknúť úzkosť, smútok až depresívne stavy.

Zo psychologického hľadiska tak považuje za dôležité, aby mladí muži mali možnosť hovoriť o svojich pocitoch bez hodnotenia, vnímať realitu ako rôznorodú, aj úspech a zlyhanie, učiť sa kriticky myslieť pri konzumácii obsahu, nie iba preberať cudzie štandardy.

"Nie je hanba necítiť sa „dosť“ popri dokonalých vzoroch na obrazovke. Ale je dôležité nezostať v tom sám," dodáva.