Rado žije v Prešove: Pár kilometrov za mestom sú hladové doliny. Ako majú ľudia žiť z 900 eur

Od malička ho fascinovalo, keď z jeho návrhu vznikla hmatateľná vec. Tak sa 27-ročný Rado Tkáč dostal k 3D tlačiarňam. Na vysokej škole v Prešove sa naučil kresliť modely, ktoré neskôr tlačil.

Pred pár rokmi ešte nevidel v Prešove potenciál. Odkedy ho však nadchla práca, nevie si predstaviť žiť inde.

"V Prešove je všetko, čo mladý človek potrebuje. Je tu dosť miest na voľnočasové aktivity aj podnikov. Jediné, čo nám chýba, sú dobre platené pracovné pozície," opisuje život na východe.

Pokračujeme v sérii rozhovorov Zostali sme doma. Closer sa rozpráva s mladými ľuďmi, ktorí sa rozhodli žiť v menších regiónoch Slovenska a neutiekli za lepším životom do veľkých miest či do zahraničia.

Ak chceš byť súčasťou série a porozprávať o svojom živote v regióne, ozvi sa na kamila.sebestova@petitpress.sk.

Pochádzaš z dediny Červená Voda a v Prešove si študoval počítačovú podporu výrobných technológií. Býval si s rodičmi aj počas vysokej školy?

Samozrejme, býval som s rodičmi a do školy som dochádzal hodinu a pol každý deň spojmi. Vtedy nám to nepripadalo ako veľká vzdialenosť. Chcel som týmto spôsobom ušetriť a myslím, že som ani nemal nárok na intrák.

Rado vyrástol v dedinke Červená Voda. (zdroj: Facebook/Obec Červena Voda)

U nás je bežné, že študenti do Prešova dochádzajú zo vzdialenejších okolitých dedín. Možno som bol aj trošku pohodlný, a preto som nechcel žiť mimo domu. Keďže som nemal nárok na intrák, bývanie v Prešove by bolo finančne náročné.

Neuvažoval si nad Košicami či Bratislavou?

Nevedel som si predstaviť tam bývať najmä preto, že mestské prostredie ma vôbec nelákalo. Zaujalo ma technické kreslenie, ktoré bolo zahrnuté v mojom študijnom programe v Prešove a tak bolo rozhodnuté. Učili sme sa kresliť v počítačových programoch rôzne súčiastky, čo ma na tom najviac bavilo.

Keď sa na to pozerám spätne, vysoká škola bola dobrým rozhodnutím. Aj keď ma štvalo, že spolužiaci zo strednej už zarábali a mohli si dopriať rôzne veci.

Ako to?

Po strednej išli za prácou do zahraničia, robili v skladoch alebo na stavbách. Do troch rokov mali krásne autá, na ktoré som ja ako študent ani nepomyslel. No mal som vidinu svojej budúcnosti. Hovoril som si, že sa päť rokov potrápim, no potom budem mať oveľa viac možností.

Teba zahraničie nelákalo?

Chodieval som tam cez leto na sezónne práce. Robil som v Holandsku, Nemecku aj v sklade v anglickom Tescu. Ale pochopil som, že toto by som naozaj nechcel robiť dlhodobo.

Prečo?

Takýto život vo väčšine prípadov rozbíja rodiny. Z pohľadu financií je to skvelá príležitosť zabezpečiť rodinu, no na druhej strane prichádzajú rodičia o najkrajšie chvíle so svojimi deťmi a naopak.

Čo by malo byť v regióne inak, aby toľko ľudí nechodilo na práce do zahraničia?

Stále máme nedostatok dobre platených pracovných ponúk. Keď sa človek nechce zamestnať ako čašník, predavač alebo robotník vo fabrike, je ťažké si niečo nájsť. Od Žiliny po Bratislavu je oveľa viac pracovných príležitostí.

S priateľkou obľubujú turistiku v ich regióne. (zdroj: Instagram/r_adk_ins)

V okresoch Prešovského kraja je v porovnaní s inými pomerne vysoká nezamestnanosť – v Kežmarku (10,25 percenta) alebo vo Vranove (8,58 percenta). Štátu sa dlhodobo vyčíta, že na východ krajiny zabúda.

Áno, priemysel sa viac sústreďuje na západe Slovenska. Vo východnejších častiach nájdeš miesta, kde nie je dostatočne rozvinutá infraštruktúra, čo ovplyvňuje kvalitu života.

Päťdesiat kilometrov za Prešovom už sú hladové doliny. Veľa ľudí nemá inú možnosť, než vycestovať za prácou do zahraničia, pretože z platu 900 eur je takmer nemožné dnes uživiť rodinu.

Robert Fico raz povedal, že "na východe nič nie je". Vo východoslovenských regiónoch má jeho strana dlhodobo vysokú podporu, čím si to vysvetľuješ?

Ľudia často nie sú dostatočne informovaní o tom, aký Smer je. Stačí im spraviť jedno posedenie v divadle a získajú si srdcia starších.

Ja som z politiky taký frustrovaný, že sa už o ňu nezaujímam. Ani s kamarátmi sa o tom veľa nerozprávame.

Pripadá mi to zbytočné a nebaví ma pozerať sa na to, ako vybabrali so systémom. Keď sa o nich aj napíše, zametú to pod koberec a pokračujú v tom ďalej.

Ľudia, ktorým sa nepáči aktuálna situáci,a môžu vyjadriť svoj nesúhlas na protestoch.

Obávam sa, že obyčajný ľud nezvíťazí. Aj preto tam nechodím. Preto sa radšej sústredím na svoj život a sebarozvoj. Snažím sa zdokonaľovať vo svojej práci.

Ako však môže potom človek niečo zmeniť?

Najväčšia šanca na zmenu príde vtedy, ak sa na miesta v politike budú dosádzať kvalifikovaní ľudia s preukázateľnou praxou a vzdelaním. Momentálne nevkladám nádej do nikoho.

Čo sa týka volieb, začínam mať pocit, že politické strany pred voľbami nasľubujú modré z neba, no len čo sa dostanú do kresiel, zabudnú na to a riešia len svoj biznis.

Ďalšia častá téma medzi mladými ľuďmi na celom Slovensku je zdražovanie. Či už hovoríme o potravinách, cenách v gastroprevádzkach, či nájmoch. Ako to vnímajú Prešovčania?

Zdražovanie je tu veľká téma. Čo sa týka napríklad nájmov, mám už pocit, že sú takmer také vysoké ako v Bratislave. Je to šialené. Najmä keď človek berie ohľad na to, že v Bratislave je oveľa širšia ponuka pracovných pozícií, ktoré sú aj lepšie platené.

My si s priateľkou momentálne prenajímame byt, no do budúcna chceme určite kupovať. Ponúk je tu celkom dosť a do 2030 sa má ešte viac stavať. V tomto je to v Prešove lepšie než v Bratislave. Keďže tam je celé Slovensko, dopyt po bytoch je obrovský. Dostať sa k niečomu dobrému je naozaj ťažké.

V Prešove sa plánuješ usadiť. Aký v ňom vidíš potenciál?

Ak by si sa ma spýtala pred pár rokmi, asi by som ti povedal, že žiadny. No odkedy robím, čo ma baví, Prešov mi vyhovuje. Všetko je blízko, dá sa robiť veľa športových aktivít.

Je tu mnoho cyklochodníkov, lezeckých stien či športových hál. Človek tu má fakt všetko. Ak nesedí doma a po práci nepozerá seriály, nájde veľa zaujímavých miest.

S priateľkou sme pochodili veľa miest, no musím povedať, že Prešov je jedným z tých najkrajších a momentálne sa jeho rozvoj uberá dobrým smerom.

Všimla som si, že Prešov má bohatý výber gastra.

To je práve spôsobené tým, že veľa ľudí jednoducho nechce pracovať za pásom. Snažia sa vybudovať si niečo svoje. Osobne by som však gastroprevádzku nechcel mať, pretože sa mi to zdá veľmi stresujúce a nemyslím si, že si v tej oblasti vie človek dobre zarobiť.

Na vysokej škole si sa začal venovať 3D tlači. Prečo si si vybral takýto netypický odbor?

Naučil som sa to ovládať v druhom ročníku vďaka spolužiakovi, ktorý si kúpil 3D tlačiareň. Povedal som si, že presne to som chcel vždy robiť. Niečo si nakreslím, dám to vyrobiť a zrazu to vytiahneš zo stroja rovno do rúk. Veľmi ma to nadchlo.

Založili sme si stránku a skúsili sme popri škole niečo tlačiť pre klientov. Povedali sme si, že bude aspoň na tú kávu.

Keď sme sa naučili lepšie kresliť, dosť sa to rozkríklo. Začali sme napríklad vyrábať výrobky na torty alebo postavičky pre deti. Dostali sme aj dosť vtipné požiadavky, napríklad aby sme niekomu vyrobili sexuálne pomôcky.

Stále sme sa zdokonaľovali. Potom už si tlačiareň zarobila sama na seba, kúpili sme ďalšiu a ďalšiu. Videl som v tom zmysel a týmto spôsobom využíval voľný čas popri výške.

(zdroj: Instagram/r_adk_ins)

Teraz robíš vo firme, ktorá navrhuje klientom kovové konštrukcie ako zábradlia, schodiská či prístrešky. Stále sa však popri tom stíhaš venovať 3D tlači?

Áno, v podstate to bola moja pridaná hodnota v tejto práci. Začali sme 3D tlačiarne používať aj tu, vyrábať z nich šablóny alebo prototypy rôznych produktov. Celkom sa to ujalo.

Momentálne oficiálne pracujem ako konštruktér, navrhujem a kreslím rôzne technické prvky. Vyrábame všetko, čo sa týka domácnosti z hliníka, antikora či ocele, ale pracujeme aj so sklom. Vyrábame schodiská, brány, zábradlia či prístrešky.

Niekto si myslí, že je to jednoduché spraviť, no v tejto práci rozhodujú detaily. Keď zákazníkom zasielame 3D návrhy, vidia svoj budúci výrobok presne v podobe, akú bude mať v realite. Týmto minimalizujeme nedorozumenia a získavame spokojných klientov.

Môj sen však bol mať vlastnú firmu na 3D tlačiarne, na čom momentálne pracujem.

Čo to presne znamená?

Dokážem vyrobiť akúkoľvek súčiastku z rôznych plastov, flexibilných materiálov ale najmä kovov ako napríklad nerez, titán, hliník ... Ak zákazník požaduje vyrobiť repliku konkrétnej súčiastky, využívame skener, aby sme dosiahli vysokú presnosť. V súčasnosti je čoraz menej predmetov, ktoré by sa nedali vyrobiť na 3D tlačiarni.

Do tretej kreslím a po tretej sa prepnem a venujem sa zákazkám na 3D tlač. Teraz máme napríklad zákazky na tlačenie hliníka či gumených tesnení. Aj keď som dlhšie v práci, denne sa presviedčam o využiteľnosti tejto technológie. Myslím si že to bude o pár rokov neodmysliteľnou súčasťou priemyslu.

Vieš si so svojím zamestnaním v Prešove dobre zarobiť?

Dá sa to, no človek musí rátať s tým, že je to náročná práca. No ja som veľmi spokojný s tým, čo robím aj za koľko to robím. Nesťažujem sa.

Aj napriek tomu, že teraz obetujem tejto práci veľa času a robím 10 - 12 hodín denne, chcem dosiahnuť to, aby som o 10 rokov už nemusel takto intenzívne pracovať.

Vnímam to tak, že kým som mladý, budujem si niečo, čo ma raz bude živiť. Chcem sa teraz čo najviac vecí naučiť, aby som bol v budúcnosti pre firmy pridanou hodnotou v oblasti kreslenia a 3D tlače.