Naprieč Európou sa vo svetle ruskej hrozby diskutuje o zavedení povinnej vojenskej služby. Vrátilo sa k nej napríklad Lotyšsko či Chorvátsko. Zvažujú aj ďalšie krajiny EÚ. Poľský premiér Donald Tusk ohlásil dobrovoľný vojenský výcvik, v ktorom chce do roku 2027 dosiahnuť kapacitu 100-tisíc dobrovoľníkov ročne.
Slovenský minister obrany Robert Kaliňák nateraz povinnú vojenčinu nezvažuje. Chce však sprístupniť možnosť pre dobrovoľníkov, ktorí by sa mohli prihlásiť do aktívnych záloh a vytvoriť tak „národnú brigádu“.

Zaujímalo nás, ako sa k povinnej vojenskej službe stavajú mladí Slováci a Slovenky a či by ju boli ochotní absolvovať. Povedali nám tiež, či by boli ochotní brániť Slovensko v prípade ozbrojeného konfliktu.
„Slovensko by som nebránil, lebo sa z neho momentálne cítim vyhnaný jeho obyvateľmi, s ktorými ma nespájajú spoločné hodnoty. Viem si však predstaviť byť zapojený do určitej formy obrany riadenej Európskou úniou alebo mestom Bratislava,“ hovorí 28-ročný Adam, ktorý žije v Prahe.
Ak by bolo treba, pomôžeme
Diana študuje matematiku na Univerzite Komenského. V poslednom období začala vnímať, že viaceré krajiny v EÚ debatujú o povinnej vojenčine a vydávajú krízové príručky o tom, čo robiť v prípade vojenského konfliktu.

„Minule som pozerala video, ako sa NATO pripravuje v Švédsku na vojnu. Je to surová téma, na našu generáciu je toho celkom dosť. Pred nedávnom sme zažili covid, teraz prichádza hrozba vojny,“ hovorí 20-ročná študentka.
Snaží sa o tejto hrozbe veľmi nerozmýšľať, aby nepociťovala strach. „Súčasná vláda ma však vôbec neupokojuje,“ dodáva.
Chcela by, aby sa Slovensko ochránilo pred nebezpečenstvom, no na druhej strane si nevie predstaviť, že by do vojenskej služby išli chlapci v jej veku. „Bolo by to pre nich ťažké. Preto neviem povedať, či by som vojenskú službu podporila.“
Ak by nastal konflikt na Slovensku, chcela by zostať a pomôcť. „Viem si predstaviť, že by som bola užitočná v medicíne. Pomáhala by som čo najviac,“ hovorí Diana.