Na zasneženú pristávaciu dráhu sme dosadli krátko pred polnocou. Vedeli sme, že budeme pár minút meškať, pretože z dráhy bolo nutné odstrániť nahromadený sneh. „Nebojte sa, nie je to nič nezvyčajné,“ ubezpečuje pilot pasažierov.
V nórskom meste Tromso ležiacim za polárnym kruhom to naozaj nie je nič nové.
Sneh s prestávkami padá od októbra do mája, od novembra do januára tam ráno takmer vôbec nevychádza slnko a v lete zase nikdy nezapadá. Život na ďalekom nórskom severe má veľa špecifík.
Nás odrovnalo hneď to prvé: dôvera. Z príletu do Tromso po jedenástej večer sme mali obavy. Podľa cestovného poriadku sme mali buď ledva stihnúť, alebo tesne zmeškať posledný autobus z letiska. Samozrejme, ušiel nám pred nosom. Ešte sme videli, ako svietiace číslo linky 24 mizne za letiskovou benzínkou.
Vopred sme nevedeli ani to, ako sa dostaneme do izby, ktorú sme si na štyri noci rezervovali v dome u Nórky Hanne. Self check-in oficiálne neponúkala.
Vonku zúrila snehová búrka, autobusy nechodili a 20-eurových taxíkov bolo pri pohľade na netrpezlivú masu ľudí žalostne málo. Keď sme situáciu v správach vysvetlili hostiteľke Hanne, neprišlo jej to nijak zvláštne znepokojujúce.
„Nechám vám odomknuté vchodové dvere do domu, nech nemusíte hľadať kľúče. Izbu máte pripravenú, keď vojdete, určite ju nájdete. Ja už budem spať. Vidíme sa ráno,“ odpísala nám po nórsky. Následne dodala, nech sa zbytočne nestresujeme.
A tak aj bolo. Po necelej polhodine sme zohnali taxík, ktorý nás za 20 eur odviezol štyri kilometre od letiska k domu. Z dvadsaťcentimetrovej vrstvy snehu na vozovke si vodič Tesly Model Y ťažkú hlavu nerobil.
Vystúpili sme z auta, stlačili kľučku a vošli do domu úplne cudzieho nórskeho páru, ktorý nám bez váhania veril viac, ako si často veríme my sami. Nórsko je inde.
Hlavná ulica v Tromso uprostred marca. (zdroj: Adam Novosad)Vyhrievané chodníky
Na miestach, kde sa dnes nachádza Tromso, žili ľudia už pred tisícročiami, ale veľké nórske mesto sa tam začalo výrazne rozvíjať až koncom 18. storočia.
Dnes sa jeho centrum môže pochváliť najväčším počtom pôvodných drevených domov v celom Nórsku, a tak sa veru je na čo pozerať. Nie nadarmo ho kedysi volali „Paríž severu“.
Okrem toho tam práve na miestnej „Obchodnej ulici“ prerábajú chodníky. Nie, neboli staré ani zničené, len ich musia položiť nanovo, pretože po novom budú vyhrievané. Nech sa na nich nešmýka.
Keďže sme ubytovanie zvolili takticky v rezidenčnej štvrti Håpet, plnej tradičných škandinávskych domčekov, spočiatku sme mali pochybnosti o tom, ako dlho nám bude trvať, kým sa budeme aj my môcť poprechádzať po vyhrievaných chodníkoch v centre.
Autobusy sa nezaobídu bez reťazí. (zdroj: Adam Novosad)„Choďte autobusom, zastávka je hneď vedľa,“ odporúčala nám hostiteľka Hanne. Usmiali sme sa, pretože ona sama chodila po zasneženom meste na elektrobicykli. V zime. Uprostred snehovej víchrice.
Pri pohľade na hŕbu snehu sme boli voči mestskej hromadnej doprave skeptickí. Aplikácia Svipper nás síce presviedčala o tom, že autobus dorazí o pár minút, dokonca nám jeho polohu ukazovala v reálnom čase na mape, ale nám sa nechcelo veriť, že cez kompletne zasnežené ulice nejaký autobus vôbec prejde.
Obavy sa nepotvrdili. Pred zastávkou Jungmannsvegen zastavil autobus, odkiaľ sa na nás spoza volantu milo usmieval šofér pochádzajúci z Indie. O desať minút sme vystupovali v centre Tromso. Na snehové záveje si šoféri, a nielen tí, ktorí do Tromso prišli hľadať lepší život napríklad z Indie, už dávno zvykli.
Rezidenčná štvrť v Tromso. (zdroj: Adam Novosad)Sedem zbytočných termo vrstiev
Veľa našich známych nechápalo, prečo by sme v marci dobrovoľne vycestovali za polárny kruh, keď sa na Slovensku akurát oteplilo na krásnych pätnásť stupňov. To, že je tam ukrutná zima, je prvý mýtus, ktorému sme verili aj my. Je pravda, že v marci tam bolo celkom príjemne. Vďaka, Golfský prúd a západné vetry.
Kým prvé dva dni sme prežili v snehových búrkach s teplotou okolo bodu mrazu, v posledný deň sme z Tromso odchádzali pri teplote sedem stupňov Celzia.
Tromso inak väčšina turistov navštevuje práve v zime. Dôvodom je práve polárna žiara, na ktorú lákajú plagáty vylepené na výkladoch miestnych turistických agentúr.
Možností je milión. Chceš radšej navštíviť farmu plnú sobov, na ktorých ťa v záprahoch povozia miestni pôvodní obyvatelia Sámovia? Alebo ťa viac láka záprah psov husky, ktorý ťa povozí po zasneženej nórskej prírode?
Veru, lákalo to aj nás, ale to by sme za sobov museli vysoliť 200 eur na osobu, za psie záprahy viac ako 150 eur na osobu a za pozorovanie polárnej žiary okolo sto eur na hlavu. Ver či nie, my sme do Tromso prišli na budget trip.
Prvý deň sme sa preto motali po centre mesta, ktorého ulice lemovali miestami viac ako meter vysoké hŕby snehu.
V Tromso sa nemáš kde stratiť a na každom kroku môžeš s otvorenými ústami pozorovať úplne iný spôsob života. Sneh nie je nepriateľ, sneh ani nie je komplikácia, sneh je súčasť života.
Malé pivo za trinásť eur. (zdroj: Adam Novosad)Trinásťeurové pivo
Ak má človek naponáhlo, celé centrum Tromso od akvária Polaria až po Verdensteatret môže prejsť pešo za pätnásť minút.
My sme si v prvý deň nestanovili žiadny program, motali sme sa po nórskych dizajnových obchodoch, sedeli v pekárni pri filtrovanej káve a škoricovom uzlíku, okukávali miestne sekáče a zo zvedavosti sme sa zastavili aj v štátnom obchode Vinmonopolet, kde si ako na jedinom mieste môžeš nakúpiť tvrdý alkohol.
Vodka za dvadsať eur však neznela lákavo. Oveľa viac nás zaujala miestna knižnica sídliaca v modernej presklenej budove, kde si môžeš vziať do ruky akúkoľvek knihu a s geniálnym výhľadom na lanovku premávajúcu na vrch Storsteinen hltať miestnu atmosféru. Taký genius loci ako v Tromso naozaj nikde nenájdeš.
Obyčajný život nám v Nórsku prišiel akýsi krajší, prirodzenejší a autentickejší. Možno je to turistická slepota, možno si to len príliš romantizujeme v hlave? A možno nie.
Zlákala nás najstaršia krčma v Tromso s názvom Ølhallen, ktorá funguje od roku 1928. Je súčasťou miestneho pivovaru Mack. Vnútri budeš mať pocit, že si sa premiestnil v čase do minulosti.
Oči nevypúliš len na veľkého vypchatého ľadového medveďa, ale aj na účet, ktorý ti dá do ruky obsluha, keď si objednáš miestnu nefiltrovanú špecialitku.
Čašníčka, pôvodom zo Španielska, nás ukecala na tretinkové čapované pivo Haakon Sr. Spomínali sme síce, že sme sa do Tromso vybrali na budget trip, ale tento plán dostal prvé trhliny, keď sme za tretinkového Haakona zaplatili 12,90 eura. Chutil.
V centre sme ako praví turisti ešte za 25 eur absolvovali akvárium Polaria. Expozície sú poslabšie, ale majú tam tri naozaj šikovné tulene, ktoré sa radi predvádzajú. Stála desaťminútová tulenia šou za 25 eur? Pravdepodobne nie, ale vidieť ich naozaj zblízka bol pekný zážitok.
Ako fajnšmekri z bratislavskej kaviarne sme nakoniec zakotvili v historickom kine Verdensteatret na talianskom filme Shoeshine z roku 1946. Lístok stál desať eur a áno, aj oscarový film o povojnovom Ríme stál za to.
Historické kino v Tromso. (zdroj: Adam Novosad)Nórsky flegmatik
Mesto leží na ostrove Tromsoya, ktorý s pevninou na západnej aj východnej strane spájajú impozantné mosty. Na východnej strane sa nachádza ikona mesta - Arktická katedrála, ktorá v skutočnosti nie je katedrálou, len kostolom. Inak, dovnútra sa za poplatok neoplatí chodiť , stačí nakuknúť.
Všade naokolo sa rozprestierajú zasnežené strmé hory, ktoré sa miestami od morskej hladiny týčia až do výšky viac ako 1000 metrov. Nikdy sme nič také nevideli.
Prvotriedna autobusová doprava nás inšpirovala k ďalšiemu kroku, a tak sme si rovno požičali auto. V Tromso funguje aplikácia Getaround, cez ktorú svoje autá ponúkajú miestni obyvatelia. Vyberieš, rezervuješ, zaplatíš a jazdíš.
Požičaný Hyundai i20. (zdroj: Adam Novosad)Za dvojdňový prenájom maličkého bieleho Hyundai i20 si od nás John Einar vypýtal okolo 115 eur. S poistením. Takticky sme si vybrali muža, ktorý býval tri ulice od nášho Airbnb, ale čím bližšie bol čas prevzatia auta, tým menej sme verili tomu, že to bol dobrý nápad.
Na internete nás všetci presviedčali, že do Tromso netreba auto s pohonom 4 x 4. Vraj stačí akékoľvek auto, pretože všetko závisí hlavne od šoféra. Samozrejme, vlastné schopnosti nebudeme spochybňovať, a tak sme dali na rady z internetu.
Keď sme kráčali treťou ulicou k domu Johna Einara v premočených topánkach a ledva sme videli pred seba cez obrovské snehové vločky, hovorili sme si, že sme predsa len mali zaplatiť o 50 eur viac a prenajať si SUV. Ale nie, my sme na budget tripe.
Z Johna Einara sa nakoniec vykľul rovnaký nórsky flegmatik ako z našich hostiteľov na Airbnb. Vrazil nám do ruky kľúče od auta zaparkovaného uprostred neodhrnutej cesty, potriasol nám rukou a zaželal veľa šťastia.
Zrazu bolo treba vycúvať do križovatky, aby sme sa uhli oproti idúcemu autu. Tma, šero, všade sneh, viditeľnosť nulová.
Malý Hyundai nám trikrát za sebou skapal a Nór za volantom auta pred nami zrejme pomaly strácal nervy, ale sebavedomie nám dodal práve John Einar.
Ani len nepočkal, či to zvládneme alebo mu plechy auta dokrčíme o prvú snehovú stenu hneď pred jeho domom. Sadol do auta a odfrčal preč ešte predtým, ako sme manéver dokončili. Keď nám veril on, začali sme si veriť aj my.
Na druhý deň ráno sme sa vybrali do najpôsobivejšej kaviarne na svete. Nepreháňame. Kaviareň Bryggejentene sídli v dedinke Ersfjordbotn a kávu s pečivom si tam môžeš vychutnať s výhľadom na zasnežený fjord. Existuje len málo miest krajších ako toto.
Štátny obchod s alkoholom. (zdroj: Adam Novosad)Soby za zákrutou
Od príchodu do Tromso sme verili dvom veciam. Prišli sme v ideálnom čase na to, aby sme videli polárnu žiaru a stretli aj nejaké stádo sobov. Verili sme však aj tomu, že za to nebudeme musieť zaplatiť ani euro. Podľa informácií z internetových fór to mali byť relatívne realistické ciele.
Vedľa Tromso sa nachádza ostrov Kvaløya, kde sa podľa odborníkov z Redditu malo nachádzať množstvo voľne žijúcich sobov. Pasú sa síce voľne, ale v skutočnosti patria rôznym rodinám Sámov. My sme však nevedeli nájsť ani jedného.
Neboli nikde na ostrove Kvaløya, ani na ostrove Håkøya, vedľa ktorého sa mimochodom počas druhej svetovej vojny potopila najväčšia nemecká bojová loď Tirpitz. Zbombardovalo ju britské letectvo, pri nórskom ostrove zahynulo okolo tisíc námorníkov. Dnes tam stojí symbolický pamätník.
Zo zúfalstva sme sa chvíľami len tak vozili po ostrove a hľadali sme tieto bájne zvieratá na zasnežených lúkach. Neúspešne.
Nádej na stretnutie so sobmi sme hodili do koša, náladu sme si chceli napraviť kvalitnou nórskou architektúrou v meste Kvaløysletta. Všade boli aj tak haldy snehu a Nóri odpratávajúci svoje príjazdové cesty, takže nič nenasvedčovalo tomu, že by sa tam mali pásť soby.
Vstup do najpôsobivejšej kaviarne na svete. (zdroj: Adam Novosad)Stádo minimálne 50 sobov sa zrazu objavilo za náhodnou zákrutou. Obhrýzali vegetáciu ukrytú pod snehom, aj zmrznuté živé ploty pred domami.
Hocikedy sa dva či tri soby rozhodli zoskočiť na cestu, kde kompletne zablokovali premávku. Bolo to pre nás ako prírodné kino. Prečo na nich nikto nezatrúbi, pýtali sme sa samých seba, keď biele Volvo čakalo už dobré tri minúty.
Na soby sa zrejme netrúbi, pochopili sme. Nóri sa až tak neponáhľajú, rešpektujú prírodu a nanajvýš na nebojácne zvieratá zablikajú diaľkovými svetlami.
V lete soby pobehujú aj po najkrajšom mieste, aké sme kedy videli. Volá sa Grøtfjord a leží len 40 minút od centra Tromso. Je to najpôsobivejšia arktická pláž rozprestierajúca sa v zasneženom fjorde. Do Grøtfjordu, kde má hŕstka Nórov letné chaty, sme sa síce cestou popod hory vysoké tisíc metrov hnali na našom Hyundai i20 výrazne pomalšie ako miestni obyvatelia, ale stálo to za to.
Je to koniec sveta, v lete tam funguje malý kemping, ale v zime tam stretneš len hŕstku zvedavcov. Nemajú kávu ani škoricové slimáky. Ak by si mal z Tromso vyraziť len na jeden výlet, skús sa dostať práve sem.
Polárna žiara dorazila
Keď človek navštívi Tromso, má pocit, že tam ľudia našli recept na dokonalosť. Šťastný život? Vyzeralo to tak. Jednoduchý život? To určite nie, sme predsa za polárnym kruhom, kde je od novembra do januára tma a šero. Ale všetko tam do seba tak nejako zapadá.
Áno, za malé craftové pivo zaplatíš 12,9 eura, ale keď nasneží, do práce sa môžeš vybrať na bežkách. Keď bývaš v Tromso, mesto ti automaticky bezplatne požičia akúkoľvek športovú výbavu, pretože chce, aby sa rezidenti hýbali a športovali.
Všade sú kaviarne s dobrou a cenovo porovnateľne drahou kávu ako v hipsterských bratislavských podnikoch. Keď o polnoci kráčaš po centre mesta, ani na sekundu nemáš strach o svoju bezpečnosť, práve naopak, mesto ti pripadá ako stvorené na nočné túlanie romantickými ulicami plnými snehu.
Polárna žiara nad Tromso. (zdroj: Adam Novosad)Naši hostitelia z Airbnb žili tak, ako to vedia len Nóri. Bolo im úplne ukradnuté, že mali u seba doma na tri dni cudzích ľudí zo Slovenska. Ako sa ukázalo, pred naším príchodom si ani len nepozreli, kto sme zač a odkiaľ prídeme.
Spokojne chodili na prechádzky, večer si spolu v obývačke naliali po pohári červeného vína a pozorovali západ slnka nad fjordom cez okno na terasu. Spoločnosť im robil veľký 11-ročný pudlík.
A polárna žiara? Dve noci sme ju lovili, ale ulovili sme len oblohu plnú oblakov. Chlácholili sme sa slovami o tom, že človek v živote nemôže mať všetko a vidieť polárnu žiaru nie je istota ani v Tromso. Poslednú noc sme sa preto zbalili a ľahli si do postele.
Keď sme si odrazu všimli až podozrivo bezoblačnú nočnú oblohu, vyskočili sme z postele, obliekli sa a vybehli na ulicu pred dom. A tam bola. V plnej kráse sa na nás usmievala tancujúca polárna žiara, ktorá nás na rozlúčku prišla pozdraviť priamo do rezidenčnej štvrte v Tromso. Vrtela sa nad zasneženými červenými a čiernymi nórskymi domčekmi z dreva, vedľa ktorých viala na stožiari nórska vlajka.
Nemuseli sme chodiť za ňou, ona prišla za nami.
Mimochodom, zažiť predĺžený víkend v Nórsku nie je najdrahšia vec na svete. Ubytovanie na štyri noci stálo 100 eur na noc, auto na dva dni stálo 115 eur, dvacku sme nechali za benzín, 150 eur za letenky a okolo tristo eur sme dokopy minuli na jedlo, vstupy a kávy.
Ani raz sme síce neboli v reštaurácii, ale kaviarní so škoricovými slimákmi sme vymietli habadej. Dať okolo 500 či 600 eur na osobu za návštevu miesta, na ktoré nikdy nezabudneš, považujeme za najlepšie minuté peniaze.
