Organizuje streetfood, stará sa o kaviareň v Topoľčiankach a keď treba, muruje steny. Tridsaťdvaročný Martin Kocian sa na vysokej škole rozhodol, že chce v Zlatých Moravciach rozvíjať kultúru.
Verí, že obyvatelia 11-tisícového mesta na juhozápade Slovenska radi otvoria svoje mysle novým veciam. Len im ich treba ukázať.
Aj preto sa rozhodol prerobiť priestory bývalého mäsiarstva v župnom dome, kde chce budovať kultúrne centrum. Obyvatelia Zlatých Moraviec tu nájdu cestovateľské kiná, vernisáže či akustické koncerty.
"Zlatomoravčania boli najskôr skeptickí. Veľa sa nás pýtalo, prečo si myslíme, že by nám to malo vyjsť. Potom však na naše podujatia začali chodiť dokonca aj ľudia, ktorí v 80.rokoch v župnom dome pracovali v kovovýrobe," hovorí aktivista.
Martin má v Zlatých Moravciach silnú komunitu. (zdroj: Martin Kocian)Pokračujeme v sérii rozhovorov Zostali sme doma. Closer sa rozpráva s mladými ľuďmi, ktorí sa rozhodli žiť v menších regiónoch Slovenska a neutiekli za lepším životom do veľkých miest či do zahraničia.
Ak chceš byť súčasťou série a porozprávať o svojom živote v regióne, ozvi sa na kamila.sebestova@petitpress.sk.
Aké bolo vyrastať v dedinke Machulince, kde žije približne tisíc ľudí?
Každý každého poznal, čo je dvojsečná zbraň. Ale môžem povedať, že mne to v živote skôr pomohlo. Dochádzal som na strednú odbornú školu do Zlatých Moraviec, kde sme študovali ekonómiu a obchod.
Na strednej mi slovenčinárka odporučila, aby som išiel do Trnavy na Univerzitu Cyrila a Metoda študovať masmédiá.
Tam som zažil najviac inšpiratívne obdobie. Povedal som si, že to, čo som v Trnave videl, by bolo super mať aj tu u nás.
Čo presne tým myslíš?
V Moravciach bol možno jeden klub a niekoľko kultúrnych podujatí. Bolo to dosť vzdialené mladým ľuďom. V Trnave ma inšpirovalo to, že tam bolo veľa študentov, ktorí robili podujatia sami pre seba.
Tam som pochopil, že ak chceme meniť veci v regióne, nemusíme vstupovať do regionálnej politiky. Môžeme namiesto toho vytvoriť skupinu nadšencov, ktorých to baví.
Prečo si sa rozhodol z Trnavy vrátiť do Moraviec?
Mal som doma veľmi silnú partiu a dobré zázemie. Sú len hodinu od Trnavy, takže som chodieval domov už na víkendy. Návrat do Moraviec prirodzene vyplynul zo situácie.
Počas školy som pol roka robil v Bratislave. Páčilo sa mi to, najmä tie nové možnosti. No stresovalo ma, že som musel robiť pre niekoho iného. Vždy ma to ťahalo skôr k vlastným projektom.
Nechcel som však prísť o život, ktorý som viedol v Trnave alebo v Bratislave. Ak by som tu túto komunitu nemal, asi by som tu nebol. Musel som si to svojím spôsobom "zariadiť".
Dnes si spolumajiteľom kaviarne Kolt v Topoľčiankach, organizuješ streetfood v Zlatých Moravciach a venuješ sa aj prerábaniu historických priestorov župného domu. Čo vzniklo ako prvé?
Celé sa to vlastne začalo tým, že ma bavila výberová káva. Dostal som sa k nej cez blog Miša Meška z Martinusu. Zaujalo ma, keď dával článok o tom, ako si pripravuje mocca kanvičku.
V Zlatých Moravciach máme jeden z najväčších župných domov na Slovensku. Je naozaj v zlom stave, chátra. Je v centre mesta a nádvorie bolo uzavreté pre verejnosť. Ľudia ho vnímali len ako "nejakú budovu pri ceste".
Rozmýšľal som nad tým, ako tieto dve veci spojiť. A tak sme s mojím kamarátom, ktorý odišiel zo strojárskeho priemyslu, zaparkovali v nádvorí župného domu prerobený konský voz.
Bolo náročné vyžiadať od mesta všetky potrebné povolenia?
Nebolo to jednoduché. Pôvodne sme chceli otvoriť kamennú prevádzku kaviarne priamo v župnom dome, no chýbala tam elektrina, voda či kanalizácia. Rok sme rozmýšľali, ako to opraviť, no prišli sme na to, že je to nemožné.
Nevedeli sme spustiť rekonštrukciu, keďže budova patrí mestu. No vedeli sme aspoň vytvoriť tlak na to, aby začali riešiť, že župný dom chátra. Spravili sme to tak, že sme dvor sprístupnili pre verejnosť a dostali sme tam ľudí.
Keď sme to otvorili v 2019, veľa ľudí ani nevedelo, že tu župný dom máme.
Letné eventy v župnom dome. (zdroj: Martin Kocian)Okrem pojazdnej kaviarne ste začali v nádvorí župného domu organizovať streetfood festival. Podarilo sa vám nájsť lokálnych predajcov?
Postupne za nami začali chodiť ľudia z okolia Moraviec, ktorí tiež chceli robiť niečo v meste. Moja kamarátka zo Žitavian tam spravila napríklad blšák, iný známy dotiahol stánok s palacinkami z Loviec.
Keď sme absolvovali nultý ročník, videli sme, že ľudia o to majú záujem. Chodia sem všetky vekové kategórie, dokonca ľudia, ktorí kedysi v župnom dome pracovali. V 80. rokoch tu bola totiž kovovýroba.
Sú Zlaté Moravce otvorené novým projektom?
Keď sme s oživovaním nádvoria začínali a chceli sme nadviazať spoluprácu s mestom, úplne sme sa nedohodli. Bolo treba veľa vysvetľovať, komunikovať s úradmi.
Teraz už v župnom dome fungujeme vyše piatich rokov. No stalo sa nám napríklad, že mesto dalo vypracovať štúdiu tejto stavby a keďže tam fungujeme už tak dlho, bolo by fajn, keby od nás vedeli k tomuto miestu rôzne postrehy. No nikto nás k tomu neprizval. Nenapadlo im, že by to mohol byť prínos.
Komunikácia s úradmi v Topoľčiankach je v tomto smere oveľa jednoduchšia. Sami nás oslovili, či by sme mohli streetfood organizovať aj u nich.
Práve tam ste sa rozhodli otvoriť kamennú prevádzku kaviarne Kolt. Ako sa vám to podarilo?
Hľadali sme priestor, v ktorom by sme mohli kaviareň prevádzkovať celý rok. Oslovil nás jeden pán z Topoľčianok, ktorý tam prerábal rodinný dom. Dole chcel mať komerčné priestory, hore byty na dlhodobý prenájom. Nemali sme čas veľmi špekulovať, takže sme si povedali, že do toho pôjdeme.
V kaviarni Kolt. (zdroj: archív respondenta)Chýbajú vášmu okresu kvalitné gastroprevádzky?
Minulý týždeň tu otvorili remeselnú pekáreň, takže sa to pomaly začína prebúdzať. Tiež tu máme jednu krčmu s poctivými remeselnými pivami. No do hĺbky ide len pár prevádzok.
Aj v Bratislave ľudia často kritizujú výberovú kávu, je vraj kyslá. Ako si na ňu zvykli ľudia z malej obce, kde fungujete ako jediná výberová kaviareň?
Keď sme mali pojazdnú kaviareň v župnom dome, začínali sme s tou najkyslejšou kávou, aká sa dala zohnať. Nie sme ľudia z gastra, takže sme sa to jednoducho snažili predávať cez to, že ju máme radi my.
Nakoniec sme to vyriešili tak, že máme teraz dva mlynčeky. Jedna káva je naturálna brazília s jednoduchým chuťovým profilom, druhá je extravagantnejšia. Každý si môže vybrať, čo mu sedí.
Chodí sem veľa turistov vďaka parku, zámku a žrebčínu. Stretávame sa s minimom negatívnych recenzií, čo sa týka kávy. Nikto sa nesťažuje na to, že to nie je tradičné talianske espresso.
Topoľčianky teda robia dosť pre to, aby prilákali turistov?
Topoľčianky na svojej "značke" naozaj makajú. Majú aj turistické centrum, ktoré promuje podujatia. Vinárstvo organizuje rôzne eventy spojené s degustáciou, napríklad Chateu Run Topoľčianky.
Všetko sa začalo tým, že Martina bavila práca s výberovou kávou. (zdroj: archív respondenta)Zlaté Moravce zasa ľudia poznajú skôr ako industriálne mesto, kde je tradícia strojárstva. Dlho patrilo medzi najviac zadlžené mestá na Slovensku. Cítiť to aj na každodennom živote?
Áno. Kým v Bratislave, ktorá je tiež zadlžená, aspoň veci budujú, nám chýba koncept. Priemyselné mestá ako Ostrava či Zlín vedia so svojou tradíciou pracovať. My nemáme plán, kam by sme sa chceli dostať. Samozrejme, je to celé blokované aj týmto dlhom. Treba si zavolať odborníkov a spraviť diskusiu o tom, ako to zmeniť.
To je to, čo ti v Zlatých Moravciach najviac chýba?
Áno, chýba mi plán, kam chceme región posunúť. Keď je nejaký problém, veci sa rýchlo hasia, no bolo by treba, aby ľudia mali väčší rozhľad. Aby navštevovali väčšie mestá, navnímali, ako to funguje tam a priniesli to do Moraviec.
Všeobecne sú u nás aj obyvatelia mesta konzervatívnejší než v Nitre, Trnave či v Bratislave. Asi je to do veľkej miery práve tým, že nič také ako nezriaďovaná kultúra v meste nebolo. Ľudia sa nemali veľmi kde naučiť, ako mať viac otvorenú myseľ. Nemali to kde zažiť.
Viem to vykresliť aj na príklade jednej divadelnej hry, ktorá tu bola. Minulý rok sme mali hosťovačku z divadla Pôtoň na nádvorí župného domu. Bolo to divadelné predstavenie, v ktorom hrala jedna herečka a téma bola ekologická katastrofa na Slovensku.
Bolo to naozaj náročné, mysteriózne predstavenie a mali sme tam asi 60 platiacich ľudí. Vstupné sme dali také symbolické, asi dve eurá, lebo sme ľudí nechceli odradiť. Nikto neodišiel, ľudia zostali na tom predstavení, rozprávali sa s režisérom. Ocenili aj takéto "náročné" predstavenie. Takže si myslím, že ľudia by si našli cestu k takýmto veciam, keby ich tu bolo viac.
Hovoríš, že máš komunitu ľudí, ku ktorým si sa vrátil. Si skôr výnimka alebo máš veľa kamarátov, ktorí sa do Moraviec vrátili z väčších miest po štúdiu?
Niektorí ľudia odídu a keď sa vrátia, sú radi, že majú kam. Mladí ľudia však často pokračujú do väčších miest ako Nitra či Bratislava. Najviac to bolo asi cítiť, keď sme mali pojazdnú kaviareň na nádvorí. Vždy sme mali nových zákazníkov. Časť odišla na školy, časť za prácou.
Zlaté Moravce majú celkom dobrú lokalitu v tom, že sú hodinu od Bratislavy aj od Banskej Bystrice, polhodinu od Nitry. Veľa ľudí teda za prácou dochádza.
Práve dobrá lokalita ti na živote v Moravciach vyhovuje?
Áno, poloha je asi najväčšie pozitívum. Ďalším sú nízke náklady, akými sú napríklad nájmy.
Bývaš v prenájme?
Dlho som býval s rodičmi, pretože by som nevedel rozbehnúť projekty, ak by som niekde platil nájom.
Ktorému projektu sa venuješ najviac?
To je práve môj problém. Ťažko sa mi rozdeľuje čas medzi viaceré projekty a väčšinou sa venujem tomu, ktorý najviac horí.
Momentálne som najviac aktívny v občianskom združení Zlaté zlaté, kde sa nám podarilo získať priestory bývalého mäsiarstva. Je tam voda, elektrina, kanalizácia. Začíname tieto priestory prerábať na veľmi malé kultúrne centrum s občerstvením. Treba to tam ešte vyčistiť a spraviť tomuto projektu crowdfunding.
O chvíľu sa nám začne streetfoodová sezóna, takže sa budem venovať aj streetfoodu. Baví ma komunikovať vizuálne, takže zastrešujem aj foto obsah. Okrem toho riešim veci s mestskými úradmi. Riešim aj sociálne siete a keď treba, ešte aj murujem steny.
Čo presne sa bude diať v priestoroch bývalého mäsiarstva?
V tomto priestore chceme vybudovať malé centrum pre súčasnú kultúru, umenie a spoluprácu. Chceme pokračovať v podobných podujatiach, aké sme organizovali na nádvorí župného domu, no tentoraz celoročne a bez obáv, či nám vyjde počasie. Napríklad diskusie s odborníkmi na rôzne témy, vernisáže, cestovateľské kiná či premietania.
Keď sa púšťaš do týchto projektov, podporujú ťa miestni? Sú zvedaví alebo naopak skeptickí?
Tieto skeptické postoja som zažíval predtým, než sme začali so župným domom. Vtedy sa ľudia pýtali, čo čakáme a prečo by to malo vyjsť.
No odkedy sa nám podarilo otvoriť pojazdnú kaviareň a nadviazať na to podujatia, sa už nestretávame s tým, že "niečo nedokážeme". Potrebovali vidieť, že sa to dá naštartovať a odvtedy nám veria. S väčšinou ľudí sa po podujatiach tiež osobne rozprávame.
Cítiť v Moravciach polarizáciu spoločnosti? Roky tam vyhráva Smer a Hlas, vláda koalícia tam má zjavne podporu.
Vo vedení mesta je Smer, no nejaké politické názory na nás neprenášajú. Nerobia nám nejaké naprieky, takže na spolupráci s mestom to nie je nejako cítiť.
U nás v kaviarni alebo na nádvorí tiež polarizáciu nevnímam. V Kolte sme mali zavesenú dúhovú vlajku a predávali sme stužky. Robili sme aj zbierky pre Ukrajinu. Občas sa stalo, že v komentároch nám niekto niečo vykričí, no do tváre nám nikto nič nepovie. S tou vlajkou to bolo oveľa lepšie, než sme predpokladali. Pritom som tŕpol, aké to bude mať ohlasy.
No v meste fungujú rôzne bubliny. Počuť rôzne názory a diskusie. Zásadne sa do konfrontácii s ľuďmi zapájam, lebo verím, že iba tak sa dá niečo zmeniť. Samozrejme, v takýchto debatách je dôležité zostať slušný a úprimný.
Ako si teda reagoval, keď si počul názory, s ktorými si sa nevedel stotožniť?
Moje reakcie by som definoval ako veľmi ľudské. Svoje postoje a svetonázor väčšinou vysvetľujem na základe vlastných skúseností a zážitkov.
Napríklad keď sa rozprúdila debata o vzdelávaní o homosexualite na školách, spomenul som konkrétny prípad z našej základky. Za mojich čias dostávali homosexuálne deti poriadne bomby len za to, že sa správali alebo vyzerali inak.
Požiadal som ich, aby si skúsili spomenúť, či sa s niečím podobným nestretli aj oni. Väčšinou každý vedel aspoň o jednom takomto prípade. Vo finále mi dali za pravdu, že takéto správanie nie je v poriadku a že by sa mu malo predchádzať.
Nemyslím si, že som úplne zmenil ich pohľad na homosexualitu, ale aspoň som im ponúkol reálny príklad, pri ktorom sami uznali, že nejaká debata o tejto téme v školách má zmysel.
Čo by sa muselo stať, aby si sa odsťahoval z Moraviec?
Nechcel by som sa presúvať aj preto, že mi na prácu momentálne stačí počítač. Na druhej strane je to už osem rokov, odkedy som skončil školu. Možno by mi bodlo, keby som mohol ísť nasať atmosféru väčšieho mesta.
Rozmýšľam nad Bratislavou alebo nejakým mestom v Čechách. No ak by som odišiel, tak len na pol roka. No minimálne kým nedokončíme kultúrne centrum, nebudem môcť vycestovať.
(zdroj: archív respondenta)Ovplyvňuje ťa v tomto aj politická situácia?
Rozhodne áno. Našťastie sa nášho občianskeho združenia až tak nedotkla zmena zákona ohľadom občianskych združení, pretože sme čerpali z nadácií rôznych firiem, ako SPP alebo ZSE.
No čo sa týka gastra, tam to naozaj výrazne cítiť. Vyššie DPH, transakčné dane a vyššie odvody. Dotýka sa to všetkých, čo robia v tejto sfére. Práve preto rozmýšľame, ako to vyriešiť, aby sme to vykryli. Naposledy sme si povedali, že globálne zdvihneme cenník o 15 percent.
Ako na to reagovali zákazníci?
Vždy sa toho bojíme, no vo finále na to nepríde reakcia. Sami žartujeme, že máme drahšie ceny ako v centre Barcelony pre daňové zaťaženie a politiku. Museli by sme tu mať veľmi veľa zákazníkov, aby to mohlo ísť nižšie.
